Kapitola 12

479 34 0
                                    

Bosorka

Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.

Bosorka.

Musela to byť bosorka.

Inak som si nevedel vysvetliť to, čo teraz robila. Stavil by som svoj chvost aj krídla, že ma provokovala schválne. Vyzliekla sa predo mnou, ukázala mi svoje prenádherné, ženské tvary a potom ma volala k sebe ako siréna, lákajúca úbohého muža do svojej pasce.

Nemienil som jej na to skočil. Preto som si založil ruky na hrudi a venoval som jej tvrdý pohľad, aby videla, že so mnou manipulovať nebude. Nič si z toho nerobila, len mykla plecom a ponorila sa.

Inštinktívne som urobil krok k vode, na sekundu vydesený, že ju niečo vtiahlo pod vodu. Ale než som stihol skočiť k nej, vynorila sa a uhladila si svetlé vlasy. Ako uhranutý som sledoval pramienky vody, ktoré jej stekali po ladnom krku až na prsia.

Už ich neskrývala pod vodou.

Boli krásne. Pevné, nie moc veľké a stvrdnuté červené bradavky priam prosili o moju pozornosť. Nechcel som ich len chytiť, chcel som ich pobozkať, olízať, jednoducho všetko. Krv mi začala vrieť tak mocne, až mi z nosa vyšla para.

Sabine sa mi otočila chrbtom a začala sa umývať. Hypnotizovane som sledoval, ako si prechádzala dlaňami po krku či štíhlych ramenách. Pokožku mala slonovinovo bielu a na pohľad jemnú ako zamat. Pokrútila krkom, prstami si pomasírovala rameno a potom sa ku mne obrátila.

„Mohol by si ma prosím trochu pomasírovať? Bolí ma krčná chrbtica a sama si tam nedočiahnem."

Prižmúril som na ňu oči. Ďalšia z jej ľstí, tým som si bol istý. A hoci som vedel, o čo jej išlo, nohy sa mi samé pohli a vkĺzol som k nej do vody.

Do príjemne chladnej vody, ktorá aspoň trochu schladila to zničujúce vzrušenie. Pomaly som sa k nej priblížil ako gepard, s pohľadom upretým na jej tvár. Chvíľu ma pozorovala, svetlozelené oči rozšírené a tlkot jej srdca sa v jaskyni ozýval čoraz hlasnejšie a rýchlejšie.

Vzápätí sa mi obrátila chrbtom.

Pristúpil som k nej, neochotne si vychutnávajúc to, aká bola malá a krehká. Keby som chcel, rozdrvil by som ju pod bruškom svojho palca. Zhora som sa zadíval na jej biele vlasy, na krehkú líniu jej krku a predstavil som si, aké by to bolo ľahké, zlomiť jej väzy.

Ani by si to nevšimla.

Ale už len myšlienka na to vo mne zdvihla vlnu nevôle. Bola to moja družka. Nikdy by som ju nedokázal zabiť, ani jej ublížiť. Pre draka bola družka posvätná. To najdôležitejšie v jeho existencii. Mojou úlohou bolo chrániť ju, nie zraniť či nebodaj zabiť.

Zdvihol som ruky a položil som jej ich na ramená. Pod mojím dotykom sa strhla a tep jej poskočil. Pevne som zaťal zuby a odhrnul som jej vlasy z pliec, aby som mal lepší prístup. Sabine zostala stáť nehybne ako socha, na mokrej pokožke jej naskočila husia koža. Zhlboka som sa nadýchol jej vône a pomaly, opatrne som ju začal masírovať.

V žiari draka (samostatný príbeh zo série Drakulove deti)Onde histórias criam vida. Descubra agora