SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Daran ma opäť opustil a odletel niekam do neznáma. Sledovala som ho, kým sa nestratil v tmavých mrakoch a udivene som sa zadívala na horiaci oheň. Príjemne osvetľoval plošinu a vchod do jaskyne.
Vďakabohu.
Sedieť tu sama po tme, to by nebol dobrý nápad. A hoci oheň môže prilákať neželanú pozornosť, dúfala som, že som bola dostatočne vysoko na to, aby ku mne niečo vyliezlo.
Pokiaľ, samozrejme, nepriletí opäť ten trojhlavý drak.
Posadila som sa k ohňu, vzala som si ďalší kúsok mäsa a zamyslene som ho prežúvala. Dívala som sa do tmavých diaľok, premýšľajúc nad Daranom a jeho zvláštnym správaním.
Už len to, že tu doniesol slamu na to, aby som nemusela ležať na skale...už len to ma dostávalo do kolien. Bola som ohromená, že ho to vôbec napadlo a moje hradby opätovne dostali nové trhliny.
Zmenil sa.
Už to nebol ten Daran, ktorého som spoznala. Krutý, chladný, nekompromisný. Nie. Tento Daran bol vášnivý, ochranársky a záležalo mu nielen na mojom bezpečí, ale aj pohodlí.
Čoskoro sa vrátil. Najprv som sa zľakla, že priletelo niečo iné, niečo nepriateľské. Ale keď som zbadal známe obrysy, vydýchla som si. Sledovala som, ako opatrne klesol na plošinu a až potom som si všimla, že v predných labách niečo držal.
Vyzeralo to ako...
„Ty si priniesol vodu?" vyskočila som na rovné nohy, ignorujúc to, že mi nerozumel a s úžasom som sa dívala na drevenú nádobu. Položil ju na zem a premenil sa. Len čo sa zmenil na človeka, vošiel si prstami do tmavých vlasov a zatváril sa bezradne.
„Nič lepšie som nenašiel."
Pristúpila som k nádobe a klesla som na kolená. Opatrne som siahla do nádoby, ale Daran ma zastavil. Zovrel mi zápästie a varovne sa na mňa zadíval.
„Nechaj ma skúsiť prvého."
Nadurdila som sa. „Prečo? Som smädná."
„Pokiaľ je tá voda nepitná, môj organizmus sa s tým vysporiada lepšie ako ty."
Už som sa viac nehádala. Dívala som sa na neho, ako si čupol k nádobe z druhej strany a opatrne do nej ponoril ruku. Takmer som zomrela od túžby napiť sa, keď si do dlaní nabral za hrsť vody a pritiahol si ich k ústam.
„Takže?" netrpezlivo som sa pomrvila. „Je pitná?"
Vrchom dlane si utrel ústa. „Vyzerá, že áno. Chutí tak, ako voda na Zemi a necítim z nej nič, čo by mohlo byť nebezpečné."
Viac mi nebolo treba. Načrela som do nádoby, nabrala som si do dlaní a hltavo som sa napila. Pila som ako šialená, nevedela som prestať.
„Pomaly," Daran mi opäť zabránil ponoriť ruky do nádoby. „Ak budeš piť naraz priveľa, uškodíš si."
