V žiari draka (samostatný príbeh zo série Drakulove deti)

Kapitola 29

Sorinovi priatelia a rodina boli...pozoruhodní. Čakal som čokoľvek, ale rozhodne nie to, že budem sedieť za jedným stolom s upírmi, elfmi, čarodejníkmi či vlkolakmi.

Hovorte mi o rozmanitosti a multikultúrnosti.

Všetky moje dračie zmysly boli aktivované a v pozore. Najväčšiu starosť mi robili upíri, ale to bol môj prirodzený inštinkt. Podozrievavo som si premeriaval nielen Sorinových bratov, ale aj ich nevesty, taktiež upírky. Z ich pachu som vycítil, že boli zmenené iba pred niekoľkými mesiacmi a ešte stále hrozilo, že by mohli podľahnúť svojej krvilačnej náture.

Nuž, ale zdalo sa, že ich manželia sa na to dobre pripravili.

Aeron držal svoju nevestu na kolenách, objímal ju okolo pása a rovnakým spôsobom sa staral o svoju ženu aj Sorinov druhý brat, Rafael. Obidvom z času na čas preskočila farba očí na červenú a spod horných pier sa im vysunuli tesáky. Rovnako reagovala aj Sorinova Heidi.

Nedívali sa ale na mňa.

Sledovali ženu, ktorá prišla s púštnym čarodejníkom či ryšavú manželku elfského kráľa.

Jediné dve smrteľníčky v brlohu plnom monštier.

„Takže aby sme si to zhrnuli," prehovorila žena, ktorú mi predstavili ako Rose a porozhliadla sa po stole. „Máme na svojej strane upírov, vlkolakov, elfov, hybrida, púštnych mágov a draka. To nie je zlé."

„Je to lepšie ako nič, ale stále je to málo," zareagoval Aeron temným hlasom a oprel sa o operadlo svojho kresla. Jeho krásna nevesta sa mu pokojne uvelebila v náručí, červená sa z jej očí stratila a nahradila ju modrá. Nemohol som si nevšimnúť podobnosť medzi ňou a manželkou elfského kráľa. Až na farbu vlasov vyzerali takmer totožne.

Bezpochyby sestry.

„Kontaktoval som kmene vo svojom kráľovstve," ozval sa muž po mojom boku. Sorin mi ho predstavil ako kráľa púštnych mágov. „Prisahali mi vernosť a prídu, keď ich zavolám."

„Elfi sú pripravení," pridal sa elfský kráľ a zovrel dlaň do päste. „Ak bude potrebné, požiadam o pomoc svojich spojencov. Hoci žijeme v inej dimenzii, osud Zeme nám nie je ľahostajný."

So záujmom som si obzeral jeho špicaté uši a elegantné črty tváre. Za tie storočia, čo som žil a dýchal, som elfa nikdy nestretol. O ich existencii som počul, ale dostať sa do ich sveta bolo takmer nemožné. A elfi do našej dimenzii nechodili.

„Vieme niečo nové o Justine?"

Všetci pozreli na upíra, rozvaľujúceho sa na stoličke. Rafael, ak som si dobre spomínal. Predstavil sa mi ako piaty vojvoda zo Sedmohradska. Pýcha z neho priam sršala a vo mne sa dvíhala automatická túžba zabiť ho.

Vyzeral presne ako ten typ upíra, čo som najviac neznášal.

„Podľa mojich zdrojov sa stále zdržiava v Budapešti," zareagoval Sorin mrazivo a zovrel dlane do pästí. „Skrýva sa vo svojom brlohu, zatiaľ čo jej poskokovia prehľadávajú Európu a snažia sa nájsť čo i len jediný kúsok z Vladových kostí."

„Iba pomocou nejakého jeho zvyšku ho budú môcť vzkriesiť," Aeron si prešiel dlaňou po tvári. „A vieme vôbec, kde je Vlad pochovaný?"

„Historické záznamy sa v tom rozhádzajú," ozvala sa Rafaelova nevesta. „Preštudovala som všetko, čo som o ňom našla, ale neexistuje jednotná poloha jeho hrobu."

„Justine bude stačiť dostatočne schopný čarodejník alebo čarodejnica, aby ho našli," zašomral Sorin a prehrabol si svetlé vlasy. „Doriti, vôbec sa mi to nepáči."

„A čo Draven?" Aeronova nevesta sa porozhliadla po ostatných. Neušlo mi, ako Sorin aj jeho bratia zmeraveli, akoby spomenula meno samotného diabla. „Vzdali ste jeho hľadanie?"

„Nevzdali," zašomral Aeron pochmúrne. „No uniká nám. Neviem, do akého pekla sa prepadol, ale stále ho nemôžeme lokalizovať napriek tomu, že je nažive."

Ak by sme našli môjho najmladšieho brata, túto vojnu by sme vyhrali bez najmenších problémov, prehovoril mi Sorin do myšlienok. Stačilo by, aby sa k Vladovi dostal dostatočne blízko a položil mi dlaň na srdce. V tom momente by môj otec prestal existovať.

Dlaň položenú na mahagónovom stole som zovrel do päste. Nepáčilo sa mi, že existoval upír s takou mocou. Nikto taký by sa nemal len tak bez dozoru potulovať po svete.

„Možno by sme sa mali na Dravena vykašľať," navrhol Rafael a odfrkol si. „Aj tak neexistuje záruka, že by nám pomohol, ak by sme ho našli. Viete, aký je."

„Prinútili by sme ho," zavrčal Aeron a tiene sa okolo neho začali víriť. „Nemal by na výber."

Kútikom oka som si všimol, ako sa k čarodejníkovi nahla jeho rozkošná manželka a niečo mu zašepkala. Kráľ púštnych mágov prikývol a postavil sa.

„Ak vám to nebude prekážať, otvorím na chvíľu okno. Adare prišlo nevoľno."

Mimovoľne som jej pozrel na vypuklé brucho a hruď sa mi stiahla neznámou bolesťou. Aké by to bolo, keby takto vyzerala Sabine? Tehotná s mojím dedičom alebo dedičkou vo svojom vnútri?

Bože, chýbala mi. Šialene. Nechcel som nič iné, len sa za ňou vrátiť do Nórska, padnúť pred ňu na kolená a požiadať ju, aby mi odpustila, že som ju opustil. No nemohol som. Nechcel som jej brať slobodnú voľbu, ani ju nútiť, aby so mnou zostala.

Nemohol som jej to urobiť.

„Zahir, pokojne otvor všetky," ozvala sa Heidi a zhlboka sa nadýchla. Oči jej očerveneli. „Aspoň sa vyvetrá ten ľudský pach."

„Zvládaš to skvele, láska," zamumlal jej Sorin do vlasov a pevnejšie ju objal. Odvrátil som od nich zrak a zadíval som sa na svoju dlaň.

Všetci tu boli so svojimi osudovými druhmi či družkami. Iba ja som tú svoju opustil a -.

Cez otvorené okno dnu prenikla lahodná, známa vôňa. Vystrel som sa, plecia mi stuhli a inštinktívne som strelil pohľadom smerom k otvoreným oknám. Cítil som na sebe prekvapené pohľady ostatných, ale nevšímal som si ich.

Poznal som tú vôňu.

Sabine.

„Daran?" zavolal za mnou Sorin, keď som sa bez slova zdvihol zo stoličky a ráznym krokom som zamieril k oknu. „Počkaj, kam ideš?"

Neodpovedal som mu. Mozog sa mi vypol, konal som iba na základe inštinktu. Potlačeného inštinktu, ktorý sa vrátil šokujúcou silou a prinútil ma vyskočiť z okna.

Len čo som dopadol na mokrú trávu, premenil som sa. Ignoroval som trhanie látky drahého oblečenia, čo som mal dovtedy na sebe, roztiahol som krídla a vzrušene som zareval.

Družka.

Moja družka bola nablízku.

Nedbal som na nič. Urobil som dva-tri kroky, zamával som krídlami a vzniesol som sa do vzduchu.