SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prešli celé desaťročia odvtedy, čo som naposledy navštívil Anglicko. Nebol by som tu vkročil, keby som nepotreboval hovoriť so Sorinom a neničila ma túžba nájsť Sabine. Povedal som si, že zmena prostredia mi pomôže a hádam zabudnem na tú, ktorá mi ukradla dušu.
Aj keď to bolo nemožné.
Neustále ma prenasledoval jej výraz plný bolesti, keď som ju nechal na tom kopci a odletel som preč. Takmer som sa po ňu vrátil, tak veľmi som bojoval so svojimi inštinktami a svojím srdcom.
No nemohol som.
Nechcel som ju znova trápiť a obmedzovať.
A tak som bol tu. V Anglicku, ďaleko od svojho domova. Nočná obloha plná ťažkých mrakov mi poskytovala dostatočné krytie, keď som sa blížil k miestu, o ktorom mi Sorin kedysi rozprával.
Cedar Grove.
Nebolo náročné nájsť ho. Zachytil som jeho pach ešte vysoko vo vzduchu a jednoducho som ho nasledoval. Panstvo sa nachádzalo na južnej strane Londýna, ďaleko od ľudských obydlí. Necítil som len upírov, ale aj mágiu, ktorá iskrila vo vzduchu a zrejme zabraňovala bežným smrteľníkom, aby panstvo našli.
Šikovné.
Zniesol som sa nižšie, svetlá rozľahlého panstva zasvietili v tme. Zakrúžil som, hľadajúc akékoľvek nebezpečenstvo a z hrdla sa mi vydralo vrčanie, keď som ucítil ďalších upírov.
A bolo ich veľa.
Klesol som na zem. Len čo sa mi moje predné aj zadné laby dotkli mokrej trávy, vrhli sa na mňa. Švihol som chvostom a dvoch z nich som poslal priamo do blízkeho lesa. Ďalší neprežili údery mojimi krídlami, ktoré ich pripravili o hlavu. A keď som ďalšieho z nich roztrhal vo svojich zuboch, do mysle mi prenikol známy hlas.
Môžeš prestať požierať vojakov môjho brata? Skutočne nerád by som si s ním teraz pokazil vzťah.
Vypľul som krvavé zvyšky upíra a obzrel som sa smerom k sídlu. Už na mňa nikto neútočil, ale mal som okolo seba celú armádu. Tá ma však nezaujímala. Moju pozornosť upútal môj svetlovlasý priateľ v spoločnosti svojej nevesty a pri ňom stojaci ďalší pár.
To musel byť Sorinov brat.
Neprišiel som bojovať, povedal som Sorinovi. Prišiel som pomôcť.
To rád počujem, odznel jeho spokojný hlas a potom sa obrátil k svojmu bratovi. Povedal mu niečo, čomu som nerozumel a pán sídla Cedar Grove stroho prikývol. V tej chvíli sa upíri okolo mňa stiahli.
Si tu vítaný, ak nebudeš robiť problémy, ozval sa mi v hlave hlas, ktorý som nepoznal. Bol hlboký a nebezpečný. Inštinktívne som vycítil, že ten hlas patril Sorinovmu bratovi.
