SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Telo som mala pokryté nielen špinou a vlastnou krvou, ale aj niečím lepkavým a priesvitným. Nemusela som byť génius, aby som pochopila, čo to bolo. Naplnil ma odpor.
Daran pokojne ležal na kamennej terase, krídla zložené pri tele a upieral na mňa tie jašterie, zlaté oči.
Nemáš zač, ozval sa mi v hlave jeho mrzutý hlas a následne sa odo mňa odvrátil.
Prečo si ma preboha zaslintal? Zhrozila som sa a prešla si dlaňami po lepkavých nohaviciach. Vďaka množstve tržných rán boli takmer nenositeľné. Len vďaka pevným švom držali stále pokope.
Podobne na tom bolo aj moje biele tričko. Zakrvavené a na bruchu dotrhané. Jedine moja bunda ako-tak odolala, zrejme vďaka tomu, že bola ušitá z pevného denimu.
Moje sliny majú liečivý účinok, odpovedal bez toho, aby na mňa pozrel. Zomierala si.
Čakala som čokoľvek, len nie toto. Prekvapene som sa na neho zadívala, no on ma vytrvalo ignoroval. Díval sa do diaľok a tváril sa, akoby som neexistovala. A hoci som bola znechutená z toho, že som mala na sebe jeho sliny, na druhej strane ma to zahrialo na duši.
Zachránil ma.
Znova.
Vtedy mi pohľad padol na mŕtve zviera na opačnej strane terasy. Vyzerala ako krava, len trochu inak sfarebená a s jedným rohom. Okolo jej mŕtveho tela sa zhromaždila tekutá, čierna krv.
Čo je to?
Tvoja večera.
Takmer som spadla z nôh. Neveriaco som po ňom strelila pohľadom.
Čože?
Konečne na mňa pozrel. Mierne prižmúril oči a vyceril na mňa tie desivé zuby.
Skutočne sa musím opakovať? Ulovil som ti večeru.
Ale ja-ja ju nemôžem zjesť takto.
Teraz vyzeral naozaj naštvane.
Ako takto?
Takú surovú.
Obrátil hlavu k mŕtvemu zvieraťu a roztvoril ústa. Uskočila som dozadu, keď mu z papule vyšľahol plameň. Ozvalo sa škvarenie mäsa a vzduch naplnila lahodná vôňa. Okamžite sa mi začali zbiehať sliny. Bola som príšerne hladná a o smäde ani nehovorím.
Vodu asi nemáš, však? Spýtala som sa, keď plameň ustal a z mŕtveho zvieraťa zostala voňavá kopa upečeného mäsa. Bolo to odporné, ale hlad bol hlad. Nemienila som pohrdnúť voňavým mäsom, aj keď som ho musela jesť z nedávno zabitého zvieraťa.
V tejto hore sa nachádza prameň. Len čo sa naješ, vezmem ťa tam.
