SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Napriek svojim tvrdohlavým vyhláseniam Daran po chvíli vyčerpane zaspal. Nepohla som sa od neho ani na sekundu a celý čas som sa na neho dívala. Sledovala som ostré, no príťažlivé kontúry jeho tváre, husté čierne vlasy, rovnako tmavé obočie či strnisko. Prsty ma svrbeli od túžby dotknúť sa jeho pier, zmyselných a prísnych zároveň.
Prišiel po mňa.
Napriek všetkému po mňa prišiel a zachránil ma v hodine dvanástej. Či si to uvedomoval alebo nie, postupne rúcal všetko, čo som si o drakoch myslela a neohrozene si razil cestu do môjho srdca.
Keď som ho videla zraneného, takmer som sa zložila. Áno, začínalo mi na ňom záležať. Čoraz viac som v ňom videla muža, nie beštiu a hoci pôsobil ako arogantný, krutý nepriateľ, pod tým všetkým som v ňom našla aj niečo iné.
Silnú túžbu ochraňovať.
Odkedy zomrel môj otec, nikto ma neochraňoval. Vždy som bola na všetko sama. Zvykla som si na to a myslela som si, že som s tým v pohode. No ako sa ukázalo, nebola som.
Inak sa nedalo vysvetliť to, že len čo Daran zaspal, z očí mi vypadli horúce slzy.
Ani som poriadne netušila, prečo som sa rozplakala. Bola to úľava, že som vyviazla z tej hroznej situácie? Bola to radosť, že po mňa Daran prišiel? Alebo strach, že sa zranil a mohla som o neho prísť?
Možno všetko dokopy.
„Nenávidím ťa," zašepkala som cez zovreté hrdlo a pritúlila som sa k jeho boku. Jeho pokožka bola horúca a pevná, presne ako som si pamätala. Cez zarosené oči som sledovala zlaté tetovanie na jeho hrudi, utopená v turbulentných pocitoch voči tomu mužovi.
Nenávidela som ho za to, čo ma prinútil cítiť. Po rozumovej stránke to bolo zlé, nesprávne a z každého uhla pohľadu zakázané. Svoje slová o tom, že mu už nikdy nedovolím dotknúť sa ma, som myslela vážne, pretože...pretože ak by sa to zopakovalo, moje srdce by už nikto nikdy neuchránil.
Tým som si bola istá.
A to posledné, čo som potrebovala, bolo dať svoje srdce drakovi.
Našťastie, všetky príšery z tohto nebezpečného sveta nás nechali na pokoji. Ležala som vedľa Darana, túlila som sa k jeho telu a sledovala som okolie, či sa na nás predsa len niečo nevyrúti. Počúvala som pravidelný, silný tlkot jeho srdca a odolávala som nutkaniu dotknúť sa jeho svalov na bruchu.
Aj toho, čo bolo pod nimi.
„Sabine?" ozval sa mi pri hlave jeho chrapľavý hlas. Rýchlo som sa narovnala, zahanbená, že ma pristihol pri tom, ako sa k nemu túlila a sklopila som zrak.
„Ehm..."
„Poď sem."
Rýchlo som k nemu zdvihla zrak. Díval sa na mňa spod privretých viečok, stále ospalý a tak nesmierne sexy, až sa mi zovrel žalúdok. Odmietala som si spomínať na to, aký to bol pocit, keď do mňa vkĺzol.
