Kapitola 24

480 34 0
                                    

Daran svoj sľub, logicky, nedodržal

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Daran svoj sľub, logicky, nedodržal. Nemohli sme zostať týždeň v jaskyni bez jedla, vody a iných potrieb, ktoré sme museli ukojiť. Na druhej strane sa ma dotkol vždy, keď na to bola príležitosť.

Keď som sa kúpala v jazere, nenápadne sa ku mne priblížil od chrbta a pomiloval ma priamo tam. Inokedy ma oprel o skalu a zobral si ma zozadu, divoko a agresívne. Niekedy ma len tak schmatol do náručia, zdvihol, vyhrnul mi sukňu a vnoril sa do môjho vnútra, s ústami prilepenými na tých mojich.

Akoby povolil uzdu svojej vášni a zobral si ma vždy, keď na to mal chuť. A veruže mal chuť veľmi často. Nuž, nesťažovala som sa. Toľko orgazmov a skvelého sexu som vo svojom živote nikdy nezažila. Dokonca mi prestal chýbať náš svet a priala som si zostať tu, v tejto dimenzii, kde sme mohli byť iba my dvaja.

A to som si myslela, že bez kávy a mobilu zomriem, no opak bol pravdou. Nechýbali mi. A hoci sa mi dni zdali naozaj veľmi dlhé, Daran mi to vynahradzoval svojou pozornosťou.

Občas nežnou, občas vášnivou.

Počas jednej noci, keď sme sa milovali v našej jaskyni a bol hlboko vo mne, s ústami na tých mojich povedal niečo, čo ma vydesilo.

„Si na pol ceste k tomu, aby si ma milovala, moja najdrahšia Sabine."

Odvtedy som na to neustále myslela so strachom v srdci, pretože...to bola pravda. Či som chcela alebo nie, či som si to priala alebo nie, rodil sa vo mne cit a čoraz viac som si uvedomovala, ako veľa pre mňa Daran znamenal.

„Pozor, aby si sa nezamiloval prvý," pošepla som mu v ten moment a zaryla som mu nechty do lopatiek. „Nezabudni. Len čo sa vrátime domov, všetko sa vráti do starých koľají."

Podobral mi zadok, oprel si čelo o to moje a prenikal do mňa v novom, hlbšom uhle, z ktorého sa mi od rozkoše zahmlieval zrak. Jeho oči žiarili tekutým plameňom.

„Nič nebude tak, ako predtým, drahá. Len čo sa vrátime domov, spravím ťa mojou. Navždy."

Chcela som sa s ním hádať, ale zakryl mi ústa svojimi perami a už sme sa o tom viac nerozprávali. Zamietla som to pod stôl a nemienila som sa tým viac znepokojovať.

Každú noc prichádzala búrka, ktorá zúrila nad horou, v ktorej sme sa skrývali. Niekoľkokrát za deň sme leteli k miestu, kde sa zjavoval vortex pre prípad, že by sa konečne objavil. Pomedzi to sme lovili, kúpali sa alebo sa milovali.

„Môžu sa draky rozmnožovať?" spýtala som sa ho jeden večer, keď sme sedeli pri ohni pred jaskyňou. Sedela som pred ním, opierala som sa mu o hruď a zamyslene som sledovala drobné plamene. Daran si prepletal prsty spolu s mojimi a podchvíľou som vo vlasoch cítila jeho pery.

„Samozrejme. Neprekvapilo by ma, ak by si už bola tehotná."

Pri tej myšlienke sa ma zmocnila panika miešaná s niečím, čo sa dalo popísať iba ako radosť.

V žiari draka (samostatný príbeh zo série Drakulove deti)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora