SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Nedokázala som uveriť, že ma Daran opustil. Po tom všetkom, čo sme spolu prežili - jednoducho odišiel. Teda, lepšie povedané, odletel.
Utrela som si slzy z líc, keď som kráčala k mestu, ktoré sa mi pomaly vynorilo na dohľad. Vliekla som sa ako zničené zviera, sotva som dvíhala nohy a plecia mi padali takmer na zem. Bolesť v mojej hrudi, presne na tom mieste, kde som mala srdce, každou sekundou narastala.
Nechcela som nič iné, len sa otočiť a nájsť Darana, aby som mohla byť s ním.
Idiot.
Prečo som sa musela zamilovať práve do takého idiota? Ako mohol vedieť, čo bolo pre mňa najlepšie? Mala som chuť udrieť ho po tej príťažlivej, arogantnej tvári, aby som mu napravila rozum.
Ale možno...možno to tak naozaj chcel. Možno ma len využil, aby si spríjemnil chvíle, čo sme boli stratení v inej dimenzii a teraz, keď sme sa vrátili domov, už ma nepotreboval.
A to zistenie bolelo.
Nesmierne bolelo.
Zazvonila som pri prvom dome, na ktorý som narazila. Jeho drevené steny boli namaľované červenou farbou a rámy okien svietili nabielo. Všade okolo mňa sa dvíhala hustá, mliečna hmla a na nahé ramená mi vyskočili zimomriavky. Ešte stále som mala na sebe to, čo na mňa navliekli démoni a nemohla som sa dočkať, až si oblečiem niečo normálne.
Dvere do domu sa otvorili a zjavila sa v nich postaršia dáma, asi vo veku mojej babky, keby ešte žila. Oči spoza okuliarov sa jej rozšírili, keď si ma prezrela od hlavy až po päty.
Chabo som sa na ňu silene usmiala. „Mohla by som si prosím zavolať?"
Volala sa Inga.
Vtiahla ma dovnútra, do toho príjemného, voňavého tepla a nasmerovala ma priamo do starodávne zariadenej kúpeľne. Začala mi napúšťať vaňu a obrátila sa ku mne.
„Zohrej sa. Uvarím ti zatiaľ nejakú teplú polievku."
Vďačne som sa na ňu usmiala. Nechala ma tak a odišla do kuchyne. Len čo sa za ňou zatvorili dvere, zhodila som zo seba tie odporné kusy látky a vstúpila som do vane. Len čo som sa usadila a obalila ma horúca, voňavá voda, blažene som si povzdychla a vzápätí to na mňa prišlo.
Zvyšok kúpeľa som presedela vo vani s hlavou na kolenách a voda okolo mňa sa miesila s mojimi slzami. Nedokázala som prestať myslieť na Darana, na jeho úsmev, na jeho smiech, na jeho dotyky či čriepky z jeho osobnosti. Chýbala mi dokonca aj tá jeho nadutosť a arogancia.
„Hlupaňa," zašepkala som so zovretým hrdlom a prešla som si mokrou dlaňou po tvári. „Si hlupaňa, Sabine."
Zamilovala som sa do draka. Čo iné som čakala? Šťastný koniec? To, čo sme prežili v inej dimenzii bolo krásne, ale toto bola realita. Toto bol náš svet. Rozprávka sa skončila.
