SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Telom mi lomcovalo nechcené, protivné vzrušenie. Stále ma v nose šteklila vôňa sladkého, lákavého vzrušenia mojej malej, ľudskej lovkyne. Krv v mojich žilách neprestávala vrieť a iba vďaka odžitým storočiam som sa dokázal kontrolovať.
Netúžil som po ničom inom, iba sa premeniť do svojej ľudskej podoby a ponoriť sa hlboko do Sabine. Chcel som ju prinútiť stonať od slasti. Chcel som ju prinútiť nahlas priznať, že klamala a v skutočnosti po mne túžila.
Vlastné myšlienky a túžby sa mi hnusili. Prudko som potriasol hlavou, aby som ich zo seba zhodil a zameral som sa pred seba na blížiacu sa búrku. Sabine sa krčila pri skale na opačnej strane útesu, čo najďalej odo mňa.
Bol som nervózny, že bola tak ďaleko. Chcel som ju mať pri sebe, aby som ju mohol chrániť. Ešte stále som mal v živej pamäti, ako sa mi stratila z dohľadu, keď sa pod ňou rozpadla skala. Ešte stále mi v ušiach znel jej vydesený krik.
Napriek tomu som nič neurobil. Len som sledoval, ako sa pomaly zaťahovalo a deň čoskoro vystriedala noc. Blesky sa približovali a burácanie hromov silelo. Napol som sa, vo vzduchu cítiť napätie a elektrinu.
Mal by som nájsť lepší úkryt. Niečo, kde sa skryjeme pred dažďom.
Sabine ku mne obrátila hlavu, keď som sa postavil. Roztiahol som krídla, švihol som chvostom a zaryl som pazúrmi do skaly. Díval som sa na blížiacu sa búrku ako na nepriateľa, ktorý ohrozoval to, čo bolo moje.
Nanešťastie pre mňa, s búrkou som bojovať nedokázal.
Vysadni mi na chrbát, prikázal som Sabine a pozrel som smerom k nej.
Ani sa nepohla. Len tam sedela a dívala sa na mňa urazene a zároveň pyšne.
Na to zabudni. Okrem toho, nerozprávam sa s tebou.
Vyceril som na ňu zuby. Na to teraz nemáme čas. Musím nájsť úkryt pred blížiacou sa búrkou.
Strelila svetlými očami po blížiacich sa bleskoch. Očakával som ďalší boj, ale Sabine ma prekvapila. Vyštverala sa na nohy a mne neušlo, ako unavene vyzerala. Netrpezlivo som čakal, kým sa ku mne priblíži a sklonil som sa k zemi, aby mala lepší prístup.
Prečo musím ísť s tebou? Doľahla ku mne jej otázka, keď sa mi vyškriabe na chrbát.
Sadni si mi medzi krídla a chyť sa niečoho, narovnal som sa a priblížil sa k okraju útesu. A ideš so mnou, pretože ťa tu nechcem nechať bez ochrany.
Ja nepotrebujem - áááááááá!
Jej slová zanikli vo výkriku, keď som sa spustil dole útesom. Vzápätí som roztiahol krídla, nabral som vzduch a začal som stúpať hore. Sabine sa ma držala ako kliešť, chrlila jedno slovo za druhým, ktorým som nerozumel.
