SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Konečne.
Neovládol som víťazoslávny rev, ktorý sa mi dral von z papule a pevnejšie som zovrel drobnú plechovú krabičku vo svojich pazúroch. Počul som jej krik, jej vôňa mi naplnila pľúca a cítil som jej strach, ale na tom mi teraz nezáležalo. Mal som ju vo svojej moci, konečne som ju chytil a nemienim som dopustiť, aby som o ňu prišiel.
Nie teraz, keď som ju dostal.
Ešte prudšie som zamával krídlami, letel som stále vyššie a vyššie, až sa mliečna hmla zmenila na husté, vodou nasiaknuté oblaky. Skryli ma dokonale. Nikto na zemi nemohol tušiť, že som sa tu nachádzal a ja som s radosťou využíval výhodu, ktorú mi ťažké mraky poskytovali.
Lovkyňa v malom aute stále kričala. Nerozumel som jej ani slovo, v dračej podobe som nedokázal rozoznať ľudskú reč. Ale jej tón hlasu sa nedal zameniť. Pôsobíla rozčúlene a zároveň vydesene.
Dobre.
Veľmi dobre.
Presne tak som to chcel. Nech sa hnevala, nech sa bála a nech si uvedomila, že som nebol tvor, s ktorým by sa mohla zahrávať. Tri mesiace ma vodila za nos, naháňal som ju ako šialený a ona mi neustále utekala. Ale tomu už bol koniec.
Tento lov som vyhral.
Mohol by som sa jej napojiť do myšlienok, ale to som si nechával na neskôr. Teraz som chcel, aby sa trápila a premýšľala, čo s ňou mienim spraviť. Osud mi ju konečne vohnal do náručia. Momentálne som ju mal vo svojej moci a iba ja sa rozhodnem, ako s ňou naložím.
V hrudi sa mi okrem brutálneho pocitu víťazstva ozývala aj túžba po pomste. Toto dievča by si zaslúžilo ten najhorší trest za to, čo mi vyviedla. Nielenže ma zranila fyzicky, keď ma chytila do pasce, ale utrpelo aj moje ego. Dlho mi trvalo, kým som si vyliečil zlomené krídlo a mohol som sa vydať za ňou.
A to všetko jej chcem spočítať. Len čo nájdem bezpečné miesto, zhodím ju na zem a zrátam jej všetko, čo mi vyviedla. Táto malá ľudská lovkyňa bude ešte ľutovať, že mi skrížila cestu.
Váha auta sa zrazu podozrivo zmenšila a a oblohu preťal krik. Ženský krik. Krik, ktorý zanikal v hĺbke podo mnou.
Prudko som pozrel pod seba a zbadal som lovkyňu miznúť v hustých mrakoch. So zúrivým revom som odhodil auto, stiahol som krídla k sebe a letel som kolmo dole. Vzápätí som krídla opäť roztiahol, vložil do nich všetku silu a mával som nimi tak prudko, až to bolelo. Drobné ženské telo sa opäť vynorilo z hmly, z hrdla jej unikal krik plný desu. Ešte viac som zatlačil, hnal som sa k nej a snažil som sa ju zachytiť skôr, než dopadne na zem.
Jej krehké, ľudské telo by taký pád neprežilo.
Opäť vykríkla a ja jej odpoviem ďalším revom. Už som bol takmer pri nej, svaly ma boleli od snahy dostať sa k nej a natiahol som k nej svoje dlhé paže. Biele popolavé vlasy jej zúrivo poletovali okolo tváre, sivozelené oči mala doširoka roztvorené a plné hrôzy.
