SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Medzi mnou a Sabine sa niečo dialo. Nedokázal som definovať, o čo išlo, ale cítil som to. Možno to cítila aj ona, ktovie. Zdalo sa, akoby puto medzi nami začínalo silnieť, dostávalo pevnejšiu podobu a čoraz viac nás k sebe ťahalo.
Takmer som vďaka tomu zapriadol od spokojnosti.
Leteli sme dlho, obloha nad nami sa opätovne zatiahla tmavými mrakmi. Neboli to ale len mraky, ktoré zakryli krajinu pod rúško tmy. Bola to noc, tmavá a nebezpečná. Cítil som to množstvo predátorov, ktoré sa potulovali po zemi pod nami a bol som nesmierne vďačný, že som dokázal lietať.
Nechcel som si ani predstaviť, ako by som Sabine dokázal ochrániť, keby sme boli nútení zostať dolu na zemi.
Pozri na tie hory, obrátil som sa smerom k pohoriu na opačnej strane planiny. Boli to iné vrchy než tie, pri ktorých sme sa zdržiavali doteraz. Pôsobili tajomnejšie a neprístupnejšie.
Nepáčia sa mi, vykríkla mi Sabine do myšlienok. Nevrátime sa na tú plošinu, kde sme boli predtým?
Chcem nájsť miesto, kde sa budeme môcť ukryť pred prípadnou búrkou, ozrejmil som jej, zachytil som silnejší vzdušný prúd a zamával som krídlami.
Bolo úžasne oslobodzujúce lietať bez toho, aby som sa bál, že ma uvidí nejaký človek. Táto dimenzia bola krvilačná a nebezpečná, ale zároveň mi poskytovala opojnú slobodu.
Keby som sa nemusel permanentne báť o Sabine, zostal by som tu už len preto, aby som si mohol lietať, kedykoľvek by sa mi zachcelo.
Vzápätí som dolu pod nami zbadal čriedu podobnú tej, ktorú som lovil predtým.
Si hladná?
Hladná aj smädná.
Viac mi nebolo treba. Prudko som klesol, až Sabine zapišťala a zniesol som sa ponad vydesenú čriedu. Schmatol som do papule jednu z nich, dvakrát som do nej zahryzol a prehltol som ju, aby som utíšil svoj hlad. Potom som sa obrátil, zamával som krídlami a ulovil som ďalšiu.
Túto som nezožral, ale držal som ju v papuli a opätovne som sa vzniesol do vzduchu.
Pripomeň mi, aby som ťa už nikdy nepobozkala.
Miluješ to, keď ťa bozkávam.
To bolo predtým, než som ťa videla zožrať kravu.
V hrudi mi zadunel smiech. Nemohol som si pomôcť. Zamával som krídlami ešte silnejšie, aby som sa čo najskôr dostal k horám. Sabine už mlčala, tak som sa sústredil pred seba a hľadal som vhodné miesto na pristátie.
Mali sme šťastie.
Vysoko, prevysoko, takmer pod vrcholcom jednej z hory, som zbadal plošinu a tam dokonca jaskyňu. Chvíľu som okolo zakrúžil, aby som sa uistil, že tam bolo bezpečné pristáť a potom som klesol na plošinu.
Pustil som svoj úlovok a premenil som sa. Sabine už stála na plošine, vyhýbala sa pohľadu na mŕtve zviera a s obavami hľadela na jaskyňu. Gestom som jej naznačil, aby zostala na mieste a opatrne som vkĺzol dnu.
Jaskyňa nebola veľká, práve naopak. Sotva by som sa tam natiahol poležiačky. Preskúmal som všetky jej steny, dokonca aj strop a podlahu, hľadajúc akýkoľvek náznak toho, že by tam bola zatarasená cesta.
Nemienil som nič nechať na náhodu.
„Je to bezpečné," prehlásil som, keď som vyšiel von. Sabine sa opierala o stenu hory, dlaň mala položenú na bruchu a dívala sa kamsi do neznáma. Spomenul som si na jej slová o tom, aká bola smädná a hladná.
Opäť som sa premenil.
Len čom sa dostal do dračej podoby, vychrlil som oheň na mŕtve zviera. Ozvalo sa škvarenie mäsa a vzduch naplnila lahodná vôňa. Ostrým pazúrom som presekol telo, aby sa Sabine bez problémov dostala k chutnému mäsu a obrátil som k nej hlavu.
Za chvíľu sa vrátim.
Nedal som jej možnosť niečo povedať. Roztiahol som krídla a zniesol som sa z terasy, chytiac vzdušné prúdy a zamieril som naspäť na planinu. Letel som dostatočne vysoko na to, aby som dobre videl na zem a hľadal som vodu.
Vodu som síce nenašiel, ale môj pohľad upútalo niečo iné.
Sabine sedela na plošine, prežúvala mäso a vyskočila na rovné nohy, keď som pristál kúsok od nej. Biele vlasy sa jej rozfúkali, keď som mávol krídlami a pustil som z papule svoj najnovší úlovok.
Čo to je? Doľahla ku mne jej otázka.
Premenil som sa a skrčil som sa k balíku slamy. „Našiel som to na poli kúsok odtiaľto. Napadlo mi, že sa ti určite nechce spať na skale. Nie je to síce mäkká posteľ, ale lepšie ako nič."
Sabine mlčala. Postavil som sa so slamou v náručí a zamieril som do jaskyne. Tam som ju položil na tvrdú zem a pokúsil som sa z nej urobiť aspoň ako-tak príjemné lôžko. Škrípal som zubami pri myšlienke, že moja družka musí spať na niečom takom, ale bohužiaľ sme boli v situácii, že sme nemali na výber.
Ťažko tu niekde zoženiem poriadnu posteľ.
Sabine nič nehovorila, keď som sa k nej vrátil. Cítil som na sebe jej pohľad, ale nevšímal som si ju. Ešte stále som nenašiel pre ňu ani kvapku vody a to sa mi nepáčilo.
Bola krehký človek a potrebovala piť.
Zohol som sa k niekoľkým kusom dreva, ktoré som doniesol so sebou. Poukladal som ich na kôpku a opäť som sa premenil. Stačil jeden môj ohnivý výdych a kôpka dreva okamžite začala horieť. Jej svetlo ožiarilo plošinu a ohromený výraz mojej družky.
Hneď sa vrátim, prehovoril som k nej a odletel som preč.
