SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nikdy som nebola v Londýne.
Keď som vystúpila na letisku Heathrow a vyšla som von, ovanul ma chladný, vlhký vzduch a privítalo ma typicky nevľúdne, anglické počasie. Stála som na mokrom chodníku, okolo mňa prechádzali autá jedno za druhým - medzi nimi množstvo čiernych taxíkov - a netušila som, kam by som sa mala pohnúť ďalej.
Sven mi tvrdil, že Darana naposledy detekoval práve tu. No Londýn bol jedným z najväčších európskych miest, ak nie najväčším. Aká existovala šanca, že by som tu Darana našla?
Napriek tomu som sa nevzdávala.
„Taxi!" zakričala som na jeden z čiernych taxíkov. Len čo mi zastavil, vkĺzla som na sedadlo a dala som taxikárovi adresu svojho hotela. Tušila som, že sa tu zdržím niekoľko dní a chcela som mať miesto, kde zložím hlavu.
Sedela som v taxíku a cez okno som sledovala ulice, ktorými sme prechádzali. Každú chvíľu sme stáli v dopravnej zápche a ja som tak mala lepšiu príležitosť poprezerať si okolie.
Toľko ľudí. Toľko rôznych kultúr. A zrejme aj toľko nadprirodzených bytostí.
Nechcela som uvažovať nad tým, čo všetko sa tu potulovalo. Bohužiaľ som nemala svoju kušu, ktorú som stratila v čase, keď ma Daran uniesol a zatiaľ som nemala príležitosť zabezpečiť si novú.
A keby aj, nepodarilo by sa mi ju prepašovať cez letiskovú kontrolu.
Akonáhle padla noc a Londýn sa zahalil do svojej povestnej hmly, zrealizovala som svoj plán. Pôvodne som vôbec netušila, ako by som Darana nalákala a lámala som si s tým hlavu celý lez z Osla do Londýna. Až keď sme pristávali, votrela sa mi do mysle šialená myšlienka a vzápätí som si uvedomila, aká bola geniálna.
Geniálna, ale zároveň šialená a nebezpečná.
Do ulíc som vyrazila iba s malým batohom, preveseným cez plece, kde som si niesla potrebný arzenál. Objednala som si taxík a odviezla som sa do končín s riedkym obydlím, až na samý kraj Londýna. Najradšej by som svoj plán zrealizovala v Hyde Parku, keďže to bola najväčšia plocha v celom meste, ale bála som sa množstva ľudí.
Tu, takmer na periférií, existovala väčšia šanca, že by Darana nemusel nikto zahliadnuť - ak vôbec príde.
Ulice zívali prázdnotou, keď som kráčala mokrou cestou až na samotný okraj tejto mestskej časti. Zastavila som sa na jej okraji a zadívala som sa do temných diaľok. Predo mnou sa rozliehal ďalší park, vysoké stromy sa strácali v tme a mne po chrbte prebehli zimomriavky.
Park znamenal príšery.
No nemala som na výber. Musela som to risknúť. Chcela som Darana prinútiť, aby tu prišiel a chcela som sa s ním opäť pozhovárať. Pokiaľ možno ho uprosiť, aby ma zobral späť.
Nechcela som žiť bez neho.
Nedokázala som to.
Vytiahla som si z batoha čelovku, nasadila som si ju na hlavu a vykročila som mokrou trávou rovno do parku. Svietila som si na cestu a zároveň som sledovala okolie, či pod svetlom baterky nezasvietia nejaké oči.
Kráčala som dovtedy, kým som sa nedostala na otvorený priestor. Na opačnej strane sa nachádzalo malé jazierko, jeho hladina pokojná a temná. Zhodila som si batoh k nohám, skrčila som sa k nemu a začala som v ňom hrabať.
To, čo som hľadala, som našla okamžite.
Zovrela som svoje nohavičky v dlani a postavila som sa. Ešte stále som sa červenala pri spomienke na to, ako som ich použila. Kedysi mi Daran povedal, že moja vôňa je to najkrajšie, čo kedy cítil. Ak existovalo niečo, čo by ho ku mne mohlo prilákať, bola to práve moja vôňa.
Vôňa môjho vzrušenia.
Nebolo náročné privodiť si orgazmus. Stačilo mi pár chvíľ a spomienka na Daranove dotyky, na jeho bozky, na jeho mužné telo, ktoré ma tlačilo do slamy v tej malej jaskyni. Vrchol som dosiahla veľmi rýchlo. Svoje vzrušené šťavy som poutierala do nohavičiek, ktoré som teraz zvierala v ruke a zamierila som k stromom.
Vybrala som si ten najvhodnejší, nohavičky som si strčila do vrecka na bunde a začala som šplhať. V duchu som sa modlila, aby to vyšlo, aby som nespadla a nedolámala si krk. Vietor pofukoval svieži a ostrý, mohol by môj pach rozniesť do širokého okolia.
Ako som šplhala stále vyššie a vyššie, konáre sa stenčovali. Ignorovala som úzkosť, ktorá sa ma zmocňovala a prinútila som sa vyšplhať čo najvyššie. Vďakabohu, že bola tma a nevidela som dolu. Ak by som sa pozrela, ako vysoko som sa dostala, zrejme by som dostala závrať.
Roztrasenými prstami som prichytila svoje nohavičky na najvyšší konár, kam som dočiahla a spokojne som sledovala, ako sa do nich opiera vietor. Uviazala som ich, aby ich neodfúklo a keď som sa presvedčila, že držia dobre, začala som liezť naspäť dolu.
Akonáhle som zoskočila späť na mokrú trávu, vydýchla som si. Pre istotu som z puzdra vytiahla nôž - v Londýne majú skutočne dobré armádne obchody - a čakala som.
Nôž som nevytiahla kvôli Daranovi, samozrejme. Bola som pripravená na to, že môj ľudský pach priláka aj iné potvory. Upírov, vlkolakov, možno dokonca démonov. Mentálne som sa pripravila na akýkoľvek boj a zároveň som sa modlila, aby Daran prišiel.
Milujem ťa a čakám tu na teba. Príď, prosím. Nevykašli sa na mňa.
