SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Držať Sabine v náručí bolo...božské. Vypol som všetky tie hlúpe myšlienky, ktoré ma nabádali, aby som si ju príliš nepripúšťal k telu. Bola človek, ja drak a naše cesty sa nemali nikdy prepliesť.
Na to všetko som ale teraz zabudol.
Miesto toho som si vychutnával túto chvíľu. Držal som svoju družku v náručí a testoval som vlastnú sebakontrolu. Nechcel som nič iné, len ju začať hladiť, bozkávať a milovať sa s ňou.
Našiel som pre ňu brloh, zabezpečil som jej jedlo a vodu. Teraz bolo na rade niečo iné. Niečo zmyselnejšie a intímnejšie.
Ale sľúbil som si, že na ňu nesiahnem, pokiaľ to nebude sama chcieť. A veruže to chcela, len bola tvrdohlavá ako mulica. Jaskyňu naplnila vôňa jej vzrušenia a ešte stále som mal v živej pamäti to, ako na mňa predtým hľadela.
V sivozelených očiach mala túžbu, či si to chcela priznať alebo nie. Nezdobila ma trpezlivosť, ale tu som si sľúbil, že trpezlivý budem.
A odmena za to bude ešte sladšia.
Čím viac času prešlo, tým viac som sa uvoľňoval a upokojoval. Prítomnosť Sabine tíšila draka v mojom vnútri a moja myseľ sa na chvíľu odmlčala. Vychutnával som si tú chvíľu pokoja, len som vdychoval vôňu jej vlasov a zľahka som ju hladil po odhalenej pokožke na bruchu.
Sabine nespala. Na to bola príliš meravá. Nič nehovorila a ja som mlčal tiež. Vonku burácala búrka, šľahanie dažďa sa ozývalo v jaskyni. Napriek tomu som počul jej srdce, ako rýchlo jej trieskalo v hrudnom koši. Usmial som sa do jej vlasov, potešený jej reakciou a sotva som odolal pokušeniu vtisnúť jej bozk na odhalený krk.
Teraz sme neboli drak a lovec.
Boli sme muž a žena.
„Prečo to robíš?"
Jej tichá otázka zastavila moju ruku, ktorá ju stále hladila po bruchu. Oprel som sa o lakeť a zadíval som sa jej hlavu, stále odvrátenú odo mňa.
„Čo máš na mysli?"
„Nenávidíš ma," šepla sotva počuteľne, stále otočená smerom ku stene. „Mal si ma roztrhať na kusy či spáliť na popol. Miesto toho si tu, staráš sa o mňa a dotýkaš sa ma, akoby...akoby..."
Nedokončila.
Mierne som sa k nej naklonil a zľahka som sa dotkol perami jej ucha. „Nie je pravda, že ťa nenávidím, Sabine."
Zachvela sa. „Mal by si."
„Veľa vecí by som mal."
Obrátila sa mi v náručí a pozrela na mňa v momente, ako jaskyňu ožiaril blesk a osvetlil jej tvár. Pohľady sa nám stretli a atmosféra medzi nami opäť zhustla.
„Napríklad?"
Opäť som ju začal hladiť po bruchu. Krúžil som prstami okolo pupku, vychutnával som si dotyk jej jemnej pokožky a priadol som od spokojnosti, keď som videl, ako sa jej oči zaťahujú túžbou.
