SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prebrala som sa na to, ako mi na tvár dopadali studené kvapky. Otvorila som oči, pomrvila som sa a tlmene som zastonala od bolesti, ktorá mi vyrazila do celého tela. S námahou som sa posadila a poobzerala som sa, chvíľu dezorientovaná.
Kde to som?
Všade okolo mňa sa tiahla hustá, mliečna hmla. Posteľ podo mnou sa divne nakláňala zo strany na stranu, akoby som spala na vode...ach, skutočne som spala na vode, ale nie na posteli. Na lodi.
Matne som si spomínala na to, ako mi barman z blízkeho baru ponúkol možnosť prespať na jeho lodi. Ustlala som si na priamo na palube, neobťažovala som sa vkĺznuť do podpalubia. Bála som sa, že by sa loď prevrátila a zomrela by som v jej útrobách, bez možnosti úniku.
Preto som zostala na palube.
„Doriti," zastonala som , keď som si pretrela ospalé oči a rozotrela som si tak po tvári dažďové kvapky. So zvrašteným obočím som pozrela nad seba. Rozvidnelo sa, noc skončila a nastal nový deň.
Ideálna príležitosť pohnúť sa ďalej. Draky sa presunom počas dňa vyhýbali kvôli tomu, že by ich bežný človek mohol ľahko zahliadnuť. Toto bola moja šanca vypadnúť z Nórska skôr, než ma tá krvilačná beštia chytí.
Občas som premýšľala nad tým, ako by ma zabil, keby sa mu naskytla príležitosť. Spálil by ma na oheň? Schmatol by ma medzi tie ozrutné zubiská a roztrhal by ma ako tyranosaurus v Jurskom Parku? Alebo by ma rozdrvil svojou obriou labou s ostrými pazúrmi?
Ak som mala byť úprimná, ani jedna z týchto možnosti sa mi nepáčila a preto som si radšej volila život. Každá sekunda, ktorú som mala navyše, mi príšla ako dar zoslaný zo samotného neba. A pokiaľ sa mi podarí dostať z Nórska, povedzme, do Ameriky, tam budem v úplnom bezpečí.
Draky nedokázali preletieť takú vzdialenosť na jeden šup. Museli by niekde zastať, oddýchnuť si a načerpať sily. A kde by to spravili uprostred oceánu? Nie, ak som mala prežiť, musela som sa dostať cez oceán.
„Sven?" ozvala som sa do mobilu, keď som sa postavila a prehodila somo si cez rameno svoj batoh. Cez hlavu som si natiahla kapucňu, aby som sa ochránila pred mrholením a prešla som cez palubu malej rybárskej lode až k mostíku. Musela som si dávať pozor, paluba bola klzká a voda naokolo pôsobila nevľúdne.
Tradovalo sa, že v týchto hlbokých vodách prebývajú krvilačné, morské panny. Skutočne som nechcela spadnúť do vody a nechať sa vtiahnuť do temných hlbín, kde by ma utopili a zožrali.
„No konečne," začula som jeho hlas plný úľavy z druhej strany mobilu. „Už som sa bál, že ťa zožral."
Uškrnula som sa a prebehla som vratkým mostíkom až na drevené mólo. „Zatiaľ sa mi darí utekať."
„Veď práve - zatiaľ. Kde si teraz?"
Poobzerala som sa, ale v hmle som sotva videla obrysy červených, drevených domov. Matne som si spomínala na svoj príchod na toto miesto a s ešte stále ospalým mozgom som privrela oči. „Netuším. Je to malé rybárske mestečko na...na...kde si ma to dočerta poslal? Nespomínam si, ako sa nazýva táto oblasť."
