Kapitola.2- škola

27 3 0
                                    

Ráno som sa zobudila o 10:00. Vyspala som sa úžasné. Hneď ako som vstala som sa pozerala na ten krásny les. Išla som do kúpeľne a urobila som si hygienu a potom prišla k ostatným.
"Ako si sa vyspala Chloe v novom domove?" Pýta sa ma mama.
"Úžasne"
"Som veľmi hladná, máme niečo na raňajky?" Pýta sa Maggie.
"Máme tu len nejaké sladkosti, ale zachviľu ideme do mesta niečo nakúpiť nejaké jedlo, ale aj vaše pomôcky do školy, čo hovoríte?" Povedal otec.
"To je dobrý nápad" povedala mama.
"Tak sa choďte pripraviť" povedal otec a tak sme aj urobili.
Prišla som späť do svojej izby a obliekla som sa. Veľmi som sa tešila, konečne spoznám toto mesto lepšie.
"Tak ste pripravené?" Pýta sa otec.
Prišli sme už všetci do obývačky a boli pripravení ísť. Sadli sme si do auta a šliapli na plyn. Zase som cestou cez ten les všade pozerala. Je to tu tak krásne. Po niekoľkých minútach sme prišli do centru mesta a vstúpili do nejakého supermarketu. Kúpili sme toho fakte veľa aj školské pomôcky. S rodičmi sme sa rozhodli ísť niekam na obed. Blízko toho supermarketu sme našli peknú reštiku. Objednali sme si jedlo a po chvíľke nám už prišlo to čo sme si objednali.
"Dobrú chuť" všetci sme si popriali.
Moje jedlo, steak s oblohou bolo úžasné a veľmi chutné.
Bolo už 13:30 keď sme všetci dojedli a zaplatili účet.
"Tu neďaleko je aj vaša škola do ktorej zajtra pôjdete" povedala mamka.
"Ukáž nám ju" povedala Maggie.
Pešo sme prišli k veľmi peknej a veľkej škole. Bola omnoho väčšia ako tá v Bostone. Mala 6 poschodí. Trochu som už teraz stresovala, že aké to tu bude, dúfam, že lepšie. Dúfam, že si nájdem nejakých kamošov.
"Ak máme všetko tak už môžeme ísť domov" povedal otec.
"Áno máme" povedali sme s Maggie.
Prišli sme k autu, nastúpili doň a boli na ceste domov. Po hodinke sme už prišli domov kde som si všetky školské pomôcky odložila do školskej tašky.
"Chloe?" Zakričala na mňa mamka.
"Áno?"
"Poď k nám, dostali sme nápad"
Prišla som k ním.
"Aký nápad?"
S ockom a Maggie sme sa rozhodli ísť trochu von spoznať les, čo hovoríš?"
"To je úžasný nápad"
Teším sa, že spoznám tento les lepšie, alebo aj hlbšie.
S rodičmi a Maggie sme prišli vonku kde sme sa prv rozhodli ísť za našim domom.
"Počujete ten zvuk vody?" Hovorí mamka.
"Aj ja to počujem" povedala Maggie.
Prišli sme hlbšie kde sme asi o 300 metrov za našim domom našli jazero.
"Tu budem chodievať často" povedala som.
"Áno je to tu parádne" povedala mama.
O pár minút keď sme si urobili spoločnú fotku sme ucítili kvapky dažďa.
"Teraz nie" povedala som.
"Musíme sa vrátiť do domu, vyzerá to na búrku" povedal otec a rýchlo sme bežali dnu do domu.
"Skoro sme to nestihli" povedala Maggie.
"Prehliadku môžeme dokončiť zajtra, stejne je už dosť hodín a musíte sa pripraviť do školy" povedala mamka.
"Áno, určite tu zažijeme ešte kopec zábavy" povedal otec.
Prišla som opäť do svojej izby kde som si urobila večernú routinu a myslela na zajtrajší deň teda na školu.
Pevne dúfam, že to tam bude dobré.
Ráno o 6:00 som sa zobudila na otrasný zvuk môjho budíka.
Hneď ako som otvorila oči som sa natiahla a bola na ceste do kúpeľne na rannú routinu. Prišla som do svojej izby a pekne som sa obliekla a učesala, dala na seba parfém a bola pripravená ísť.
"Ako si sa vyspala?" Pýta sa ma otec.
"Celkom fajn"
"Tak ste pripravené?"
"Áno" povedali sme s Maggie.
S Maggie sme si vzali naše školské tašky a nasadli do auta.
"Želám vám veľa šťastia v novej škole princezné moje"
"Ďakujeme otec"
Prišli sme už k našej škole a vystúpili z auta. Hneď som si všimla veľký zhon ľudí a rodičov. Vôbec sa mi tam nechcelo vstúpiť. Zamávali sme na otca a on nám poslal vzdušnú pusu.
"Trošku sa bojím" povedala som Maggie.
"Aj ja, ale my to dáme"
Prišli sme už do našej školy a hľadali naše triedy.
"Kde je tvoja trieda?" Spýtala som sa Maggie.
Maggie prišla k nejakým dievčatám a spýtala sa ich, že kde je 3.A.
Ony jej odpovedali a Maggie na mňa zamávala a vybrala sa hore na poschodie.
Ja som začala viacej stresovať. Nevedela som, že kde nám ísť.
Stále som hľadala svoju triedu keď v tom som do niekoho zabuchla.
"Prepáč" povedal mi nejaký vysoký chlapec asi v mojom veku, mal orieškové vlasy a smaragdové oči.
"To je v poriadku" odpovedala som mu, on sa na mňa usmial a odišiel.
"Hej počkaj" zakričala som na neho.
"Áno?"
"Nevieš kde nájdem triedu 2.A.?"
"Vypadá to tak, že sme v spoločnej triede, tak ma nasleduj"
Veľmi som sa potešila keď som to počula, motám sa tu asi 15 minút.
"Ako sa voláš?"
"Volám sa Chloe a ty?"
"Som Theo" povedal mi a podali sme si ruky.
Prišli sme spolu na 4 poschodie keď v tom na Thea niekto zakričal.
"Tu si chlapče" povedal nejaký ďalší chlapec.
"Musím na trochu odísť, pokračuj rovno po tejto chodbe kde potom choď do prvých ľavých dverách"
Povedal Theo a odišiel s tým chlapcom.
Urobila som presne to čo mi povedal Theo a po chvíli som našla prvé ľavé dvere. Na dverách bolo napísané 2.A., zaklopala som a vstúpila do triedy.
"Dobrý deň" povedala som.
"Ty budeš Chloe Evans" povedala učiteľka.
"Áno prepáčte, že meškám, trochu som sa stratila"
"Nevadí, najdi si miesto a sadni si"
Pozrela som kde by tak bolo voľné miesto a našla som jedno v predposlednej lavici, hneď som si tam sadla. Začala som sa všade obzerať, hlavne na svojích spolužiakov.
2 dievčatá sa na mňa od začiatku divne pozerali, ale ja som to ignorovala.
"Chýba nám tu jeden žiak menom Theo Jacobs" povedala učiteľka.
"Zachviľu príde" ozvala som sa.
"Vieš kde je?" Pýta sa ma učiteľka.
"Pravdepodobne na wcku" zaklamala som, pretože neviem kde v skutočnosti Theo je.
Hodina prebiehala normálne, táto učiteľka je naša triedna, dala nám všetky potrebné učebnice a veci, ktoré budeme potrebovať.
"Chloe bola by si taká láskavá keď sa vráti Theo tak mu dáš jeho učebnice?" Pýta sa ma triedna.
Išla som povedať, že áno no jedno dievča ma prerušilo.
"Ja to urobím" povedalo to presne to dievča, ktoré sa na mňa od začiatku divne pozerá.
Hneď ako to povedala tak do triedy vstúpil Theo.
"Teda mladý muž, toto som ešte nezažila aby nám chýbal žiak na prvom školskom dni"
Všetci sme sa trošku zasmiali.
"Prepáčte pani učiteľka, už sa to viac nestane" povedal Theo a sadol si do lavice predomnou. Hneď zazvonilo na prestávku a išla som za Maggie.
"No ako?" Spýtala som sa.
"Zatiaľ dobre, už som si našla pár kamarátov"
"To som rada"
"A čo ty Chloe?"
"No ja som si zatiaľ nenašla nikoho"
"Neboj sa, určite budeš mať kopec kamarátov" po chvíľke zazvonilo na druhú hodinu a vrátila som sa do triedy.
"Ahoj Chloe" pozdravil sa mi Theo.
"Ahoj Theo, kde si bol celú hodinu?"
"Vieš ja.."
Opäť nás prerušila Lara a skočila do Theovho náručia.
"Kde si bol láska?" Spýtala sa ho.
"Potom ti to poviem"
Theo sa na mňa pozrel so sklesnutým pohľadom a sadol si na miesto.
Ja som si tiež sadla na miesto a čakali sme už na učiteľku. Zvyšné hodiny boli normálne keď zazvonilo na veľkú prestávku a bolo čas sa presunúť do školskej jedálne na obed. Ja som prv išla na malú potrebu, veľmi mi už totiž trebalo čurať. Hneď ako som vyšla zo záchodov som išla do školskej jedálne. Predtým ako som si zobrala jedlo som napísala Maggie.
"Kde si?"
"Musím ostať v triede, pomáham s niečím spolužiačke, zachviľku som na obede"
"Tak fajn"
Odložila som mobil a vzala si jedlo.
Potešila som sa keď na mňa Theo mávol rukou ako znamenie, že si mám sadnúť k nemu no hneď k nemu prišla Lara s jej kamarátkami. Ja som sa otočila a hľadala voľné miesto. Našťastie som našla jedno voľné miesto a sadla si. Chcela som sa pustiť do jedla, ale všimla som si Theou pohľad ako sa na mňa potajomky pozerá. Bolo mi to veľmi zvláštne, nevedela som čo si mám myslieť, prečo sa na mňa takto pozerá?
Hneď na to prišla konečne Maggie, vzala si jedlo a prisadla si ku mne.
"Prepáč pomáhala som spolužiačke"
"Nevadí, neprídu si k nám sadnúť?"
"Neviem, povedali mi, že tu zachviľku prídu"
S Maggie sme sa pustili už do jedla.
Bola som už hladná ako vlk.
Po skončení jedenia sme sa vrátili do triedy, kde sme už mali končiť touto šiestou hodinou. Veľmi som sa potešila keď zazvonilo na koniec hodiny, konečne ideme domov.
Prišla som dole na chodbu a čakala Maggie. V tom sa mi niekto prihovoril.
"Ahoj" povedala moja spolužiačka, ktorá sedí vpredu.
"Ahoj ja som Chloe"
"Ja som Stella, máš teraz niečo?"
"No..."
"Vieš mohli by sme ísť s mojimi kamarátkami niekam do centra mesta"
Veľmi som chcela povedať áno no nepovedala som.
"Dneska to už nepôjde, no nabudúce určite Stella"
"Tak dobre, daj mi tvoj Instagram a zajtra ťa budem čakať pri škole ak chceš"
"Budem veľmi rada"
Veľmi som sa potešila, že som si možno našla nejakú kamarátku.
Stella odišla vonku a v tom prišla Maggie.
"Môžeme ísť" povedala a pri škole sme už videli našeho otca ako na nás čaká.

Something Underground Where stories live. Discover now