Something Underground

Kapitola.10- jaskyňa

"Fajn tak vás budem čakať" odpovedala som im.
Po skončení školy som s Maggie a s otcom išli do supermarketu nakúpiť nejaké sladké a pitie pre dnešný večer.
S Maggie sme prišli k pokladni kde sme už platili.
"Chloe čo máš s tým chlapcom?" Pošepkala mi Maggie.
"S akým?"
"No stým čo si s ním nastúpila do auta, neviem ako sa volá"
"No Maggie to bol len spolužiak, potreboval pomôcť"
"Tak fajn" odpovedala mi Maggie no bolo vidno, že mi trochu neverila.
Keď sme všetko kúpili tak sme nastúpili do auta a po chvíli boli doma.
"Čo to tu máte?" Pýta sa mama.
"Dneska do nás prídu prespávať moje spolužiačky" odpovedala som.
"Tak to som za teba rada" povedala mama a ja som sa na ňu usmiala.
Bolo už 16:00 keď som počula zvonček na dvere.
"To sú ony" povedala som a išla som otvoriť dvere.
"Som veľmi rada, že ste prišli dievčatá"
"To my ďakujeme za pozvanie Chloe" odpovedali mi.
Prišli sme do mojej izby.
"Tak čo budeme dneska robiť?" Povedala Clara.
"Neviem, ale dneska to roztočíme" povedala som.
"To si píš" povedala Stella.
"Mohli by sme začať s nejakým jedlom a filmom" povedala Anna a my sme súhlasili. Vzala som všetko čo som pre dnešný večer kúpila a priniesla to do izby.
"Ako vidím dneska nám nebude nič chýbať" povedala Clara.
"Tak aký film si chcete pustiť?" Povedala som.
"Mohli by sme nejaký horror, teda ak stým súhlasíte" povedala Stella a my sme súhlasili. Pustili sme si horror a pozerali ho. Po niekoľkých minútach bola veľmi strašidelná scenka a Anna sa tak zľakla, že spadla z postele.
Všetky sme sa začali hneď smiať.
"Toto je ešte lepšie ako ten horror" povedala Stella a stále sa smiala.
"Vy sa ešte dosmejete" povedala Anna a tiež sa smiala. Horror pokračoval normálne a po chvíli aj skončil.
"Tak toto bol masaker" povedala som.
"Trochu som sa aj bála" povedala Clara.
"Masaker bol to ako Anna spadla" povedala Stella a zase sme pukali smiechom.
"Tak čo chcete robiť teraz?" Spýtala som sa.
"Mohli by sme dať pravdu a odvahu" povedala Anna a my sme súhlasili.
"Tak Stella pravda alebo odvaha?" Pýta sa Anna.
"Pravda"
"Je pravda to, že Tomma skutočne miluješ?"
"Áno je to pravda"
"Tak Clara pravda alebo odvaha?"
"Dám odvahu"
"Napíš našemu spolužiakovi Leovi, že sa ti páči"
"Čo? To neurobím" povedala Clara a všetky sme sa zasmiali.
"Budeš musieť inak vypadávaš z hry"
"Fajn urobím to"
Clara napísala Leovi, že sa jej páči a my sme čakali na odpoveď.
"Myslíš to vážne?" Odpísal Leo Clare.
"Ejha vyzerá to tu ako na nový párik" povedala Anna.
"No to určite" povedala Clara.
"Čo mu na to odpíšeš?"
"Odpísala som mu, že sa o tom porozprávame v škole"
"Tak na toto sa teším" povedala Anna a zasmiala sa.
"Tak Chloe pravda alebo odvaha?"
"Pravda"
"Je pravda, že sa ti páči Theo?"
Trošku som nad touto otázkou rozmýšľala a priznávam sa, že dosť často na neho myslím.
"Často na neho myslím"
"Ja to beriem ako áno"
Ja som ostala ticho a stále nad tým rozmýšľala. Hra pokračovala normálne a keď už bolo 19:00 tak na mňa zakričala Maggie.
"Chloe mohla by si mi prosím požičať hrebeň?"
"Veď som ti ho minulý týždeň dala" zakričala som jej naspäť.
"Poď tu, lebo ťa nepočujem"
Prišla som za Maggie.
"Povedala som, že som ti ho dala minulý týždeň nedeľu"
"Nič také si nepamätám"
"Čo tým chceš povedať? Veď si na mňa zakričala z chodby keď som sa sprchovala"
"Čo? To sa nestalo"
"Ako to, že sa to nestalo?"
"Ja som nedeľu večer bola celý čas v obývačke"
"Maggie veď som ťa jasne počula"
"To sa ti asi zdalo"
"Mimochodom tak dáš mi ten hrebeň?"
"Jasné..." Povedala som a ostala som šokovaná.
Ako to Maggie myslela? Ja som ju jasne počula ako na mňa zakričala z chodby. Zase sa niečo také podobné stalo ako to predtým s Annou. Prišla som späť k dievčatám úplne vystrašená. Dievčatá na mňa zvláštne pozerali.
"Chloe je ti niečo?" Všetky sa spýtali.
Ja som nijako neodpovedala a zaniesla Maggie hrebeň a potom som prišla do izby.
"Chloe čo sa stalo? Vyzeráš ako keby si videla ducha" povedala Stella.
"Asi som ho skôr počula" odpovedala som.
"Ako to myslíš?" Povedala Anna.
"Stalo sa mi zase to isté čo s tebou Anna"
"Počúvame ťa"
"Minulý týždeň nedeľu keď som sa sprchovala som počula Maggin hlas ako mi zakričala, že potrebuje hrebeň, ja som jej ho zaniesla do izby a ona tam nebola, teraz mi povedala, že ona na mňa nikdy nezakričala, že sa mi to len zdalo"
"Čo sa to deje?" Povedala Anna.
"Všetko je to tak zvláštné" povedala Stella.
"Už sa začínam pomaly báť" povedala Clara a v tom sme začuli buchot z vonku.
"Čo to bolo?" Všetky sme povedali.
Pozreli sme sa von oknom a nič tam nebolo.
"Určite to bolo z lesa" povedala som.
Keď sme si opäť sadli tak sme opäť znovu niečo počuli, niečo ako nejakú ranu. Tentokrát sme sa veľmi vystrašili a otvorili okno.
"Nič tu nevidím" povedala Anna.
Ako sme sa pozerali tak sme videli nejaký pohyb v lese.
"Čo to je?!" Zakričala Stella.
"Kto to bol?" Povedala som.
"Niekto je v lese" povedala Clara.
"Čo sa to sakra deje?" Povedala som a sadla som si.
Do izby prišla Maggie a spýtala sa čo to bolo za ranu.
"To sme boli my, spadol mi mobil" zaklamala som.
"Pekne som sa vystrašila" povedala Maggie a odišla.
"Niečo sa tu deje, niečo veľmi zvláštné" povedala Stella.
"Nemali by sme to nechávať tak"
Povedala Anna.
"Ako to myslíš? Snáď tam teraz nechceš ísť?" Povedala vystrašene Clara.
"Musíme to zistiť" povedala Stella.
"Ste si isté?" Povedala som.
"Hádam sa nechceme vybrať teraz do lesa kde je otvorená tá brána" povedala Clara.
"Clara upokoj sa, musíme to zistiť a možno sa nám podarí zatvoriť tú bránu" povedala som.
"Chloe má pravdu, teraz sme tu všetky 4 a spoločne to dokážeme" povedala Stella.
"Tak aký je plán?" Pýta sa Anna.
"Ja už nejaký mám" povedala som.
"Teraz je 19:15, keď bude 23:00 tak utečieme z domu a vyberieme sa do lesa" povedala som.
"A čo keď nás uvidia tvoji rodičia alebo Maggie?" Povedala Clara.
"Oni o takejto hodine už budú spať" povedala som.
"Tak fajn" všetky súhlasili.
"Tak o 22:00 sa budeme tváriť, že sme zaspali, zhasneme všetky svetlá a budeme ticho, potom ja skontrolujem ostatných a prídem za vami" povedala som.
"Máte doma baterky?" Pýta sa Anna.
"Myslím si, že by jedna mala byť v kuchyni" povedala som a zbehla som po ňu.
"To nám bude stačiť"
"A čo keď sa nám v tom lese niečo stane? Alebo tam nieko bude?" Povedala Clara.
"To sa nestane, nepôjdeme veľmi hlboko do lesa a budeme sa všetky držať po kope" povedala Stella.
S dievčatami sme sa naďalej rozprávali a po chvíľke sa najedli.
Bolo už 22:00 keď sme zhasli všetky svetlá boli sme ticho.
"Ja mám už teraz strach dievčatá" pošepkala nám Clara.
"Neboj sa to zvládneš" povedala som jej.
Keď už bolo 22:30 tak som sa rozhodla ísť skontrolovať rodičov a Maggie.
"Buď opatrná a hlavne buď nenápadná" pošepkali mi dievčatá.
Ja som prišla na chodbu a Maggie mala skoro zatvorené dvere tak som sa trochu naklonila a videla som ju ako spí. Pomaly som zišla dole po schodoch a nakukla do spálne. Rodičia už tiež spali. Prišla som naspäť k dievčatám.
"Všetko je v poriadku, trošku počkáme a potom pôjdeme"
Bolo už 23:50 keď sme sa už rozhodli ísť.
"Teraz potichu zídeme dole a ja otvorím dvere" povedala som a otvorili sme dvere. Po tichu sme zišli z chodby dole do obývačky a prišli sme k dverám. Ja som ich potichu a pomaly otvorila, vyšli sme vonku a potichu som tie dvere zatvorila.
"Zvládli sme to" povedala som.
"Máš so sebou tú baterku?" povedala Clara.
"Áno mám"
Vonku bola celkom zima a všade bolo tma. Veľmi sme sa báli teraz ísť do lesa kedy je to najstrašidelnejšie.
"Veľmi sa bojím" povedala Clara.
"Neboj sa, všetky sme spolu" povedala Anna.
Zapla som baterku a vstúpili sme do lesa. Hneď sme pocítili aký je tu chlad a začal už fúkať vietor. Veľmi potichu a pomaly sme kráčali a v tom počuli tú ranu opäť. Tá rana prichádzala z časti kde je náš dom.
"Čo to bolo?" Všetky sme sa zľakli a zakričali. Hneď sme sa všetky vystrašené schovali za najbližší strom.
"Čo ak tu niečo je?" Povedala Clara.
"Zostaňte ticho" povedala som.
Chvíľku sme sa tam skrývali a potom pokračovali.
"Chloe kde je to miesto kde si videla tie záblesky?" Pýta sa Anna.
"Bolo to trochu hlbšie"
Vietor fúkal stále viac a viac. Stále viac a viac sme cítili väčší chlad a báli sme sa.
"Teraz sa už bojím aj ja" povedala Stella.
"Musíme zostať v kľude" povedala som. Stále som sa otočovala do zadu, lebo som za sebou cítila nejakú bytosť.
Ako keby nás niekto celý čas sledoval. Bolo to hrozné. Zase som sa začínala cítiť ako posledných pár týždňov.
Po chvíli som sa začínala cítiť tak ako keby som bola na tom mieste kde tie záblesky boli.
"Dievčatá už sme blízko" povedala som.
"Ako to vieš?" Pýta sa ma Clara.
"Cítim to"
"Dievčatá nechcem vás strašiť, ale stále cítim ako keby nás niekto sledoval" povedala Anna.
"Ani to nehovor prosím" povedala Clara a všetky sme sa otočili do zadu. Chvíľku sme sa pozerali aj sme prižmurili oči no nič, tak sme sa otočili naspäť a chceli pokračovať v ceste. V tom sme počuli nejaký zvuk priamo za nami. Všetky sme začali hneď kričať a bežať. Opäť sme sa skryli za strom a boli len tak potichu ako sme len mohli byť.
"Ja chcem ísť už preč" povedala Clara.
"Ani mne sa toto už nepáči, určite sa tu niečo deje" povedala Stella.
"Čo to vlastne bol za zvuk? Bolo to priamo za nami" povedala Anna.
"Znelo to ako nejaký hlas no vôbec som nerozumela čo povedal" povedala som.
Chvíľku keď sme sa ešte schovávali za stromom tak som dostala ten pocit, presne ten, ktorý som mala pár týždňov keď som uvidela tie modré záblesky.
"Dievčatá už sme tu, cítim to" povedala som.
"Si istá?" Pýta sa Anna.
"Áno, musíme pokračovať v ceste"
Keď sme vyšli zo stroma tak sme uvideli nejakú jaskyňu pár metrov pred nami.
"To je jaskyňa?" Povedala som.
"Áno, ale je nejaká divná, vyzerá to ako nejaká diera v zemi" povedala Anna.
"Myslím si, že to bude ono, to je tá brána" povedala som
"Snáď tam nechceš vstúpiť" povedala Clara.
"Tiež si myslím, že je to zlý nápad" povedala Stella.
"Počujete to?" Povedala Anna.
Všetky sme začali počuť ako keby sem niekto bežal. Veľmi sme sa zľakli a nenapadlo nám nič iné len sa do tej jaskyne schovať.
"Je tam niekto?" Spýtala som sa.
"Pravdepodobne to bol diviak" povedala Clara. Všetky sme sa otočili a uvideli veľkú, tmavú a strašidelnú jaskyňu. Všetky sme ucítili tú energiu a ten tlak, ktorý tam dnu je. Ako keby sme boli niekde kde to je iné ako tam vonku.
"Cítim sa tu príšerne" povedala Anna.
"Takže teraz sme dnu v bráne, ktorú si otvorila Chloe?" Povedala Stella.
"Áno toto je ono, sme tu"
"Ako niečo ako toto môžeme zavrieť?" Pýta sa Clara.
"To netuším" povedala som.
Rozhodli sme sa jaskyňu preskúmať.
Všetky sme sa držali tej druhej a báli sa. Počuli sme za sebou niečo ako nejaké šepoty.
"Vôbec nechcem vedieť čo sú to za šepoty, ani sa neotáčajte" povedala Clara.
Vôbec sme tie šepoty nevedeli rozoznať. Po chvíli keď sme sa dostávali hlbšie do jaskyne sa nám začala kaziť baterka.
"Teraz nie" všetky sme povedali.
"Urobili ste veľkú chybu, že ste tu prišli" učuli sme nejaký hlas keď sa nám akurát pokazila baterka a ostali sme v úplnej tme. Všetky sme sa vystrašili na smrť, začali sme veľmi panikáriť a kričať.