Something Underground

Kapitola.19- udobrenie

Ocitla som sa v nejakom neznámom dome, vyzeralo to ako dievčenská izba a všade boli kvetiny. Pozrela som sa do skrine a niečo tam pekne žiarilo, nevedela som čo no niečo tam bolo.
V tom ma budík prebudil o 6:00.
Vonku bolo ako tak pekne a trochu ma bolela hlava, vedela som, že som mala nejaký sen no nevedela som si úplne spomenúť. Prišla som do kúpeľne a urobila si hygienu. Obliekla som sa a s Maggie som nastúpila do otcovho auta. Maggie sa ku mne načiahla.
"Chloe nechcela som sa ťa pýtať no neda mi to" pošepkala mi.
"Počúvam ťa"
"Kde je teraz skutočne Olivia? Je... Je mŕtva?..."
"Maggie no... Netuším, dúfajme, že stále žije.."
"Myslíš si, že je tam? V tom druhom svete alebo ako to nazývaš"
"Asi áno Maggie.." bolo mi ťažko o tom hovoriť, vážne som pevne dúfala, že obe Veronica a Olivia žijú.
Vystúpila som už z auta a dievčatá ma čakali pri škole. Všetky sme sa privítali a objali, potom sme prišli do triedy kde už Theo sedel. Potajme sme sa na seba zasmiali a sadla som si na miesto. Prvá hodina prebiehala normálne a na prestávku sme si s dievčatami išli kúpiť jedlo do bufetu.
"Niečo som sa dozvedela" pošepkala nám Anna.
"Počúvame ťa" všetky sme povedali.
"Viem niečo o tej noci s Oliviou... Vraj je na kamerovom zázname to ako Olivia išla na záhradu a z ničoho nič len tak zmizla"
"Myslíte si, že je v tom druhom svete, alebo...." Povedala Clara.
"Alebo čo?" Povedala Stella.
"Že sú mŕtve..."
"To ani nehovor.." povedala som.
Hneď ako sme sa najedli tak sme prišli do svojej triedy. Zazvonilo na druhú hodinu a mne sa vôbec nechcelo dávať pozor, trošku som si nenápadne kreslila. Pozerala cez na okno a odkreslovala krásny strom, ktorý pár metrov od našeho okna spoločne s malou záhradkou. Ako som sa striedavo pozrela na svoj výkres a cez okno tak som pri tom strome niekoho videla stať, trošku som poskočila a bola som rada keď si ma nikto nevšimol. Pozrela som sa tam ešte raz a tentoraz tam nikto nestál.
Stále ma totiž sledujú....
Zvyšné hodiny prebiehali normálne a už zazvonilo na prestávku kde sme sa všetci chystali ísť do školskej jedálne.
Ja som stále dokresľovala svoj výkres.
"No tak Chloe poď už" povedala Stella.
"Vy choďte, ja to len narýchlo dokreslim"
Dievčatá odišli a v triede ostala len Lara.
Po chvíľke ku mne prišla.
"Chloe?"
"Áno?"
Vôbec som nechápala prečo ma oslovila, čo akože chce?
"Mohli by sme sa narýchlo porozprávať?"
"A o čom Lara?"
"O všetkom"
"O všetkom? Aj o tom, že ako si sa mi vyhrážala s tou knihou?"
"Aj o tom...."
"Počúvam ťa, ale ak sú to len ďalšie zbytočne vyhrážky tak je to zbytočne"
"Chloe nie, je to niečo dôležité a tu v škole to nepôjde"
"Teraz ťa nechápem..."
"Máš po škole čas?"
"No... Áno?..."
"Po škole so mnou príď do mňa domov a všetko ti vysvetlím"
"Myslíš to vážne Lara? Je to všetko až také dôležité?"
"Áno je Chloe, niečo pre teba aj mám..."
"A čo?"
"Všetko ti poviem u mne"
"Tak fajn, ale zatiaľ ti nič nesľubujem.."
"Theovi zatiaľ nič nehovor..."
"No... A-a prečo by som mu m-mala niečo hovoriť?"
Do triedy prišla Stella.
"Tak čo Chloe? Všetky ťa už čakáme"
"Už idem" vstala som a vybrali sme sa do jedálne.
"Ty si s Larou hovorila?" Spýtala sa ma Stella.
"Nie..." Zaklamala som I keď viem, že nás Stella počula.
Prišli sme do jedálne, vzali si jedlo a sadli si všetky ku sebe.
"Nedáme si dneska prechádzku po skončení školy?" Pýta sa Anna.
"To je dobrý nápad" povedala Clara.
"No ja... Ja musím ísť domov" povedala som.
"Tak teda nabudúce" povedala Stella.
"Hej.."
"Chloe nepôjdeme si po škole vonku?" Napísal mi Theo ako sedel o 2 stoly v  zadu za tým našim.
"Theo ja dneska musím ísť domov.." nechcela som mu klamať, ale to s Larou ma vážne zaujímalo.
"Tak fajn láska.." odpísal mi.
Po prestávke sme prišli opäť do triedy na poslednú hodinu, hneď prišla aj naša triedna.
"Dobrý deň žiaci, mám pre vás dobré správy"
"Aké?" Spýtala sa celá trieda.
"Stredu pôjdeme do mesta Gettysburg do školy v prírode, ubytujeme sa tam v hotele a budeme tam do soboty, nedeľu ráno pôjdeme hneď domov"
Celá trieda sme súhlasili a tešili sa na stredu. Po skončení hodiny sa na mňa Lara pozrela a pohľadom mi dala vedieť, že ma bude čakať vonku.
"Dievčatá ja už musím ísť" rozlúčila som sa a objala som ich.
Prišla som vonku zo školy, Lara stála na chodníku a ja som sa za sebou obzrela či tam sú Theo alebo dievčatá.
"No tak som tu" povedala som.
"Poď, pôjdeme peši, bývam neďaleko" povedala a boli sme na ceste do jej domu. Trochu ma prekvapovalo, že Lara ja ku mne nejako milá.
"Lara stále si mi neodpovedala na otázku, ktorú som sa ťa v triede pýtala"
"Chloe všetko ti už zachviľu vysvetlím" celou cestou sme boli ticho a po niekoľkých minútach sme už čakali na prechodu pre chodcov kde mi Lara ukazovala na jej pekný domček hneď naproti. Mali sme už zelenú a niekoho sme z domu videli vychádzať... Bola to Larina babka...
Bola som zaskočená tak ako aj Lara.
Larina babka sa na mňa len divne pozrela a ďalej kráčala svojou cestou.
Vstúpili sme do domu a hneď tam bola jej mama. Pekne som sa jej pozdravila. Ako sme sa vyzúvali na chodbe tak som si všimla pekne kvetiny na ich oknách. Prišlo mi to trochu divné, ako keby som tu už bola. Hneď sme prišli do Larinej izby, pozerala som sa všade v jej izbe, na jej kvetinky na okne a vtedy mi to doplo...
"Prečo sa tak divne tváriš?" Spýtala sa na Lara.
"Ale nič..."
Uvedomila som si, že sa mi snívalo o tejto izbe.
"Dáš si niečo?"
"Nie ďakujem"
Sadli sme si na jej gauč.
"Počúvam ťa Lara"
"Začnime Theom"
"V poriadku.."
"Chloe viem, že spolu chodíte, videla som vás vtedy na tom večierku kde sa stratila Olivia, chcem ti totiž povedať, že vám to obom prajem"
"Č-čože?"
"Áno, prv som sa trochu hnevala no po čase to prešlo, Theo a ty ste ku sebe ako stvorení"
"Ďakujem..." Bola som trochu zaskočená.
"Ale chcela by som prejsť na dôvod, pre ktorý si tu prišla, týka sa to mojej babky a.."
"A?"
"A toho čo urobila v minulosti" keď to Lara povedala tak som po sebe mala zimomriavky.
"Ty o tom vieš?..."
"Áno, babka mi to hovorila ešte pred nástupom do školy a aj o tebe o tom čo urobíš ty, teda čo si aj urobila..."
"Lara ako to ty všetko vieš? Môžeš mi to vysvetliť?"
"Babka mi o tebe rozprávala, že tu prídeš bývať s rodinou do lesa kde sa to všetko udialo, keď mi to povedala tak som sa veľmi zľakla a začala som ti robiť zle aby si stade vypadla aby sa nestalo to čo sa stalo...."
Bola som zhrozená...
"Č-čo?..."
"Ty o tom všetkom vieš a nepovedala si mi to skôr?"
"Chloe ja viem, že to znie zvláštne, ale bála som sa, nechcela som to a teraz ma to mrzí, viem aj následky toho všetkého a viem ako sa to dá zastaviť"
"To preto si sa tak zľakla v tom obchode, že som sa stretla s tvojou babkou?"
"Áno... Už vtedy som ťa chcela osloviť no babka mi to zakázala.."
"Počkať, ty si to mala zakázané?"
"Áno a stále mám, hoci to už babka vie keď ma s tebou pred chvíľou videla no nechcela aby sme sa my dve rozprávali aby si mi neublížila no ja som tu tá jediná čo ublížila tebe... Prepáč mi to Chloe"
"Ďakujem ti Lara a..." Lara mi nedala dopovedať.
"A s tou knihou ma to mrzí, nič nepoviem a nepovie to ani Lily"
"Vážim si to od teba, si úplne iná osoba ako som si o tebe myslela, si milá"
"Aj ty, je mi ľúto, že sme sa takto nerozprávali od začiatku.."
"To máš pravdu" zasmiali sme sa.
"Skoro som zabudla" povedala Lara a išla k svojej skrini. Na tú skriňu som sa od začiatku pozerala, vyzerala presne tak ako v mojom sne.
"Čo si skoro zabudla?"
"Uvidíš " povedala a niečo zo skrine vybrala, niečo žiarivé a krásne.
"To je... To je kryštál?" Spýtala som sa.
"Áno... A patrí len tebe"
"Lara odkiaľ ho máš?"
"Asi 2 týždne do zadu som ho našla na mojej záhrade ukrytý v kríkoch"
"To je neskutočné, ďakujem ti" povedala som a s radosťou som ju objala. 
"Potrebujem ešte 6 kryštálov a všetko to zlé sa  skončí" povedala som.
"Áno, ty to dokážeš Chloe"
Na Laru som sa usmiala.
Trochu sme sa ešte rozprávali a potom som išla domov na taxíku.
"Chloe?" Napísal mi Theo ako sme večerali.
"Áno Theo?"
"Prečo si mi klamala?"
"Ako to myslíš?"
"Prečo si mi nechcela povedať, že ideš von s Larou?"
"No..."
"Chloe povedz mi pravdu, niečo ti povedala, alebo urobila?"
"Theo nie, celé to je inak, zachviľu ti to vysvetlím"
"Tak fajn"
"Mami, oci stredu ideme do Gettysburgu do školy v prírode" povedala som.
"Chloe asi nepôjdeš" povedala mama.
"Prečo mami?"
"Veď vieš, že je teraz nebezpečné túlať sa vonku a ešte v inom neznámom meste len tak"
"Ale mami"
"Mami prosím, veď ideme celá trieda a nedeľu ráno budem hneď doma"
"Je to pravda?" Pýta sa otec.
"Áno"
Rodičia mi to nakoniec dovolili.
"Budeš mi stále volať a písať " povedala mama.
Po večeri som prišla do svojej izby a Theovi som všetko napísala.
"Takže celú tú dobu to vedela?"
"Áno, ale bála sa"
"Stále by som jej neveril"
"Ale veď nám dala kryštál a veľmi mi pomohla"
"Ja neviem Chloe..."
Napísala som všetko aj dievčatám a tie mali podobnú reakciu ako Theo.
Vybrala som si kryštál z mojej tašky a vybrala artefakt, ktorý som schovala v mojej skrini aby ho nikto nenašiel a ten druhý kryštál som doň vložila, sedel tam dobre a správne. Usmiala som sa keď som b
Išla som do kúpeľne si urobiť sprchu a na chodbe bola Maggie.
"Kam to ideš?"
"Dneska prespávam u spolužiačky, budeme pracovať na spoločnéj prezentácií"
"Dávaj si pozor prosím"
"Neboj sa Chloe, ráno v škole sa hneď uvidíme"
"Tak fajn, maj sa" Maggie odišla a ja som si urobila sprchu.
Po sprche som si ľahla a rýchlo zaspala.
Počula som rôzne hlasy a zvuky, pred sebou som uvidela Maggie a potom sa mi zjavila Larina babka. Ráno som sa zobudila na budík, urobila si rannú routinu a nastúpila do otcovho auta.
Trochu som sa začínala rozpamätávať na sen. Snívalo sa mi predsa o Maggie.
"Dúfam, že je v poriadku, ona nech je v poriadku" hovorila som si v hlave ako som sa už aj bála.
Z premýšľania ma pretrhla Lara, ktorá mi niečo napísala.
"Chloe stalo sa niečo hrozné..."