Something Underground

Kapitola.11- prechádzka

"Rýchle stade vypadnime" povedala som vystrašene.
"Prosím rýchle rozsviete baterku" povedala Clara.
"Snažím sa ju nájsť" povedala Stella.
"Už mi funguje baterka" povedala Stella a rozsvietila baterku.
"Ste všetky v poriadku?" Spýtala som sa.
"Áno sme" všetky mi odpovedali.
"Prosím vás na kolenách už stade vypadnime" povedala Clara a veľmi sa bála.
"Čo alebo kto to bol?" Spýtala sa Anna.
"Netuším, mali by sme už ísť" povedala som a vyšli sme z jaskyne.
"Stále sa trasiem od strachu" povedala Clara.
"Aj ja som sa veľmi zľakla" povedala Stella.
"Vôbec sa necítim dobre v tomto lese, myslím si, že sme vážne urobili veľkú chybu" povedala Anna.
"Cítim sa ako keby na nás práve niekto pozeral" povedala Stella.
"Už poďme preč" povedala Clara a vybrali sme sa domov.
Všetky sme sa držali za ruky a opatrne kráčali. Stále sme sa triasli strachom a dúfali, že túto noc sa už nič podobné nestane. Po chvíľke sme už vyšli z lesa a opatrne prišli na našu terasu.
"Dievčatá teraz opatrne a potichu vstúpime do domu a pomaly sa dostaneme do mojej izby" povedala som a dievčatá prikývli.
Potichu som otvorila dvere a hneď sme sa dostali do mojej izby. Akurát bolo 00:30 keď sme si rozsvietili svetlo a sadli si.
"Veľmi sa bojím" povedala Clara.
"Kto to bol v tej jaskyni?" Pýta sa Stella.
"Vôbec netuším, ale myslím si, že nás tam nechcel" povedala Anna.
"Myslíte si, že to bola nejaká bytosť z toho druhého sveta?" Spýtala som sa.
"Určite áno, neznelo to ako nejaký ľudský hlas" povedala Stella.
"Všetko to bolo hrozné, tie hlasy a šepoty, tie rany a ten pocit ako keby nás niekto sledoval" povedala Anna.
"Nenapadá vás teraz ako by sme mohli zavrieť tú bránu?" Pýta sa Clara.
"Vôbec netuším, možno už Theo aj
niečo zistil, ale neviem..." Povedala som.
"Mala by si sa s ním udobriť, stejne za nič nemôže" povedala Stella.
"Neviem..." Povedala som.
Bolo už 1:00 keď sme si s dievčatami ľahli všetky ku sebe na posteľ.
"Som už celkom unavená" povedala Anna.
"Ideme už spať?" Spýtala som sa.
"Ja už idem, bol to dlhý a strašidielný deň" povedala Stella.
"No áno, ja sa stále bojím" povedala Clara.
Po chvíľke sme všetky zaspali jedna pri druhej.
Ráno o 9:00 som sa zobudila na to, že som potrebovala ísť na záchod. Keď som bola na wcku tak som sa cítila presne takto ako vtedy keď som uvidela tie záblesky, opäť som sa zobudila celá spotená a vystrašená.
Keď som sa vrátila do izby tak dievčatá už boli hore.
"Mala som strašidelný sen" povedala Anna.
"Aký?" Všetky sme sa spýtali.
"Bola som večer sama v lese a cítila som ako keby ma niekto sledoval, stále som sa otočovala a nič, po chvíľke som cítila dotyky na mojom tele ako keby sa ma niekto dotýkal v tom som sa zobudila"
"Tiež sa mi teraz niečo márni, že som mala podobný sen" povedala som.
"Stále sa cítim hrozne a bojím sa" povedala Clara.
"Tiež sa takto cítim" povedala Stella.
Prišli sme dolu do kuchyne na raňajky kde rodiča a Maggie už boli.
"Dobré ráno" všetci sme si povedali.
Sadli sme si za stôl a začali jesť palacinky.
"Čo ste také čudné dievčatá? Ako keby ste celú noc nespali" Pýta sa nás mama.
"Zle sme sa vyspali" odpovedali sme.
Keď sme doraňajkovali tak po chvíľke po dievčatá prišli ich otcovia a vzali ich domov. S dievčatami som sa predtým rozlúčila a povedali sme si, že si máme dávať pozor.
"Dneska by sme si mohli urobiť prechádzku" povedal otec.
"Akú?" Pýta sa Maggie.
"No predsa sme ešte nepreskúmali celý les"
"Ale nie" povedala som si v hlave.
"Máš pravdu" povedala Maggie.
"Tak za hodinu môžme vyraziť" povedala mama.
Ja asi nepôjdem..." povedala som.
"Prečo?" Spýtali sa rodičia.
"No ja...."
"Ale poď, určite tam zažijeme zábavu" povedal otec.
"Tak fajn..."
Prišla som do izby a vôbec som nechcela s ními ísť do tohto lesa, po včerajšej noci už vôbec nie.
Po chvíľke som si urobila hygienu a obliekla sa.
"Ste už hotoví?" Pýta sa otec.
Zišla som už dole a vybrali sme sa do lesa. Keď som sa na ten les pozrela tak mi prišlo zle, vôbec sa mi doň nechcelo vstúpiť. Kto vie čo sa tam môže stať.
Keď sme kráčali a spoznávali les tak som sa stále všade pozerala naokolo aby sme náhodou nenatrafili na tú jaskyňu. Bola som rada keď sme s rodičmi a Maggie prišli do druhej časti lesa kde tá jaskyňa nie je. Prechádzali sme sa a po chvíľke sme už prišli do hlbšiej časti lesa. Keď sme kráčali vpred tak som si všimla niečo ako jaskyňu. Zamrazilo ma keď to bola tá jaskyňa v ktorej sme boli s dievčatami.
"Poďme už domov" povedala som.
"Veď sme len teraz prišli Chloe" povedala mama.
"To je jaskyňa?" Povedala Maggie.
"Áno! Poďme k nej" povedal otec.
"Prosím nie" povedala som si v hlave.
Keď sme kráčali stále viac a viac k tej jaskyni tak som začínala počuť tie isté šepoty ako predtým. Veľmi som sa zľakla, nechcela som aby sme sa k tej jaskyni prišli.
"Pozrite sa to je diviak!" Klamlivo som zvolala a začala utekať.
Potešila som sa a vzdychla som si keď som videla utekať Maggie aj rodičov.
"Si si istá, že tam bol diviak?" Pýta sa Maggie.
"Áno som"
"Čo keď sa ti to len zdalo?" Pýta sa mama.
"Nie, myslím to vážne, videla som tam diviaka" povedala som.
"Tak ešte šťastie, že sme stihli utiecť" povedal otec a zasmial sa.
Po nejakej pol hodine sme sa vybrali domov. Stále som v sebe mala trochu strach. Keď sme prišli do domu tak som vošla do svojej izby a napísala Stelle.
"Boli sme s rodičmi v lese"
"Prečo? Nevideli ste nič?"
"Išli sme na úplný iný smer ako tá jaskyňa v noci bola a keď sme prišli do hlbšiej časti tak tá jaskyňa tam bola, vôbec netuším ako"
"A si si istá, že to bol iný smer?"
"Áno som"
"A nestalo sa nič keď ste teda pri nej boli?"
"Započula som pár šepotov tak som si vymyslela, že tam bol diviak a utiekli sme "
"Davaj na seba pozor Chloe, môže to teraz byť nebezpečné"
"Budem, ale ty tiež musíš"
"Samozrejme"
Zbytok dňa som strávila v posteli.
Nedeľu ráno sa mi snívala ďalšia nočná mora. Tak veľmi som predtým dúfala, že to už prestalo, ale nie...
Celý deň som strávila v izbe a nad všetkým rozmýšľala, aj nad Theom. Asi sa mi vážne páči....
Bolo už 20:30 keď som si dala sprchu a pripravila tašku do školy. Po sprche som si ľahla a bola v tom, že idem spať no v tom mi napísal Theo.
"Ahoj Chloe, ideš zajtra do školy?"
Neodpísala som.
"Chloe? Stále sa mňa hneváš?"
Vôbec som mu neodpísovala i keď som veľmi chcela a tak som sa rozhodla ísť spať.
Zabudila som sa na otrasný budík a vôbec sa mi nechcelo ísť dnes do školy.
Urobila som si rannú routinu a po chvíli bola pripravená ísť. Hneď som si spomenula, že som mala ďalšiu nočnú moru. Už to opäť začalo...
S Maggie sme nastúpili do auta a boli pripravené ísť. Po chvíľke keď sme už vystúpili tak som pred dvermi stretla
dievčatá, pozdravili sme sa a vybrali sa do triedy. Sadla som si na miesto a potichu sa mi pozdravil Theo. Ja som ho odignorovala a robila sa, že nič som nepočula. Bolo mi ťažko to robiť no musela som...
Po chvíľke sme malí prestávku.
"Tak ako Chloe? Nestalo sa ti nič zvláštne cez víkend?" Pýta sa Stella.
"Nie, ale s rodičmi sme išli hneď ten deň na prechádzku do lesa" povedala som im to.
"Čože?" povedala Clara.
"Určite sme to všetko zhoršili keď sme do tej jaskyni vošli" povedala Anna.
"Myslíte si, že by som sa mala udobriť s Theom? Možno už aj niečo zistil" povedala som.
"Určite áno" povedali dievčatá a akurát zazvonilo na druhú hodinu.
Zvyšné hodiny prebiehali normálne a bol už čas sa presunúť do školskej jedálne. Vzali sme si jedlo a išli si sadnúť za stôl. Po chvíľke Clara vstala a sadla si za Leov stôl. My s dievčatami sme ostali šokované a začali sa na nich smiešne pozerať.
"Určite to bude náš najlepší párik"
Po chvíľke sme sa na nich stále pozerali a šepkali si o nich. Po chvíľke sa k nám vrátila Clara.
"Počúvame ťa Clara" všetky sme povedali.
"Už teraz si dobre rozumieme.."
"Čože? Tak už teraz vám to prajem" povedala som. Clara sa na nás divne pozerala no aj ona sa usmiala.
Keď sme dojedli tak som potrebovala ísť na wcko. Keď som z neho vychádzala tak som počula nejaký zvuk, niečo ako hlas. Vôbec som ho nepoznala no nevedela ani rozoznať čo povedal. Zaujímalo ma to a tak som za tým hlasom išla. Ten hlas má ťahal na chodbu. Stále viac a viac som ho počula a po chvíľke i zistila čo hovorí.
"Chloe?"
"Chloe?"
Veľmi som sa toho bála. Chcela som od tadiaľ utiecť no niečo divne som za sebou započula. Keď som sa otočila tak ma zmrazilo keď som uvidela nejakú čiernu postavu na konci chodby pri okne.