Something Underground

Kapitola.8- opora

Ráno o 10:00 som sa zobudila celkom vyspatá do pekného slnečného dňa.
Keď som vstala z postele a išla na ceste si urobiť sprchu a hygienu som si uvedomila, že som túto noc nemala žiadnu nočnú moru. Trochu som tomu nechápala, nočné mory som mala od tej noci v lese každý večer a zrazu nič, ale vôbec ma to nezaujímalo, možno to všetko pominulo. Horúčku som už nemala a cítila som sa oveľa lepšie. Po sprche som prišla do kuchyne a urobila si raňajky.
"Ahoj Chloe, ako sa máš?" Napísala mi Stella.
"Ahoj Stella, už lepšie a ty ako?"
"Konečne si mi odpísala veľmi som sa o teba bála, ide to fajn no v škole nám stále chýbaš a pýta sa na teba aj Theo"
"Ani jemu som neodpísovala, všetci mi už chýbate"
"Mám pre teba dobrú správu"
"Akú?"
"Musím už ísť maj sa"
"Akú správu Stella počkaj"
Stella mi už neodpísovala.
Po raňajkách som prišla naspäť do svojej izby a cez okno som sa pozrela na les. Stále som mala zimomriavky keď som naňho pozerala, ale už som sa ho tak nebála. Bolo už 12:30 keď som vyšla vonku na terasu sa nadýchať čerstvého vzduchu.
Vonku bolo veľmi pekne a teplo.
Sedela som si na stoličke a počúvala  hudbu keď v tom som sa začala trochu báť. Prišiel na mňa z ničoho nič strach. Hneď som vošla naspäť dnu.
Dneska som sa tým nechcela zaoberať ani ničím podobným.
Bolo už 14:00 keď som si ležala v izbe a počula zvonček.
"Kto by to tak mohol byť?" Povedala som si a bola som už na ceste otvoriť.
"Dievčatá?" Pred dvermi som videla Stellu, Claru a Annu.
"Ahoj Chloe" pozdravili a objali ma.
"Čo vy tu robíte?"
"Prišli sme ťa pozrieť" povedala Anna.
"Áno veľmi nám už chýbaš" povedala Stella.
"Veľmi sme sa o teba báli" povedala Clara a prišli sme do mojej izby.
"Máš to tu pekné" povedali dievčatá.
"Chcela by som sa vám ospravedlniť za to, že som vám celý týždeň neodpísovala, bola som na tom zle"
"To nevadí, my to chápeme Chloe" povedali dievčatá a objali sme sa.
"Toto je celkom veľmi pekné prekvapenie, ako ste tu prišli?" Spýtala som sa ich.
"Taxíkom" povedala Anna.
"Veľmi ste mi chýbali, ako to ide v škole?" Spýtala som sa.
"Celkom dobre no všetkým nám chýbaš, najmä Theovi" povedala Clara.
"To vážne?" Povedala som.
"No... Hej" povedala Clara.
"A čo si mi vlastne chcela povedať Stella? Akú správu?"
"Už som skoro zabudla.... Theo a Lara sa rozišli"
"Čože? Myslíš to vážne?"
"Áno"
"Ako sa to stalo? Hovor"
"Vôbec netuším, Theo to proste len tak ukončil, nikdy predtým taký odvážny nebol"
"Určite sa už cíti lepšie"
"Máš šancu s ním chodiť" povedali dievčatá a zasmiali sa.
"Nezačínajte stým zas" povedala som a tiež som sa zasmiala.
"Chloe?" Povedala Stella.
"Áno?"
"Chcela by som sa ťa niečo opýtať no musíš byť úprimná"
Na Stelle som videla, že to bude niečo vážne.
"Budem úprimná"
"Nemusíš mi odpovedať ak nechceš, alebo je to pre teba nepríjemné, ale všimla som si, že posledný týždeň sa chovaš dosť divne, niečo s tebou nie je v poriadku, viem, že sa ti niečo stalo"
"Stella ja..."
"Ak o tom nechceš rozprávať tak nemusíš"
"Chcela som vám to povedať už na tej prespavačke no zľakli by ste sa"
"Prečo by sme sa mali zľaknúť?" Povedala Clara.
"Urobila som niečo veľmi zlé" povedala som.
"Čo také?" Povedala Anna.
"Ja vás tým nechcem strašiť ani zaťažovať, najlepšie bude keď to nepoviem"
"Povedz nám to Chloe, možno sa ti uľaví a určite to pochopíme sme predsa tvoje kamarátky" povedala Stella.
"Je mi ťažko o tom hovoriť no poviem to"
"Počúvame ťa" všetky povedali a zvedavo čakali na moju odpoveď.
"Všetko to začalo minulý utorok keď so mnou Theo chcel ísť vonku, povedala som mu kde bývam a hneď sa vyhováral, veľmi som sa naštvala a chcela som tento les preskúmať, vonku bolo temne, fúkal veľký vietor a po niekoľkých minútach v lese som sa stratila, všetko sa zdalo byť hrozné a večné ako keby som sa krútila dookola celú večnosť a potom sa to stalo, prišla som asi do stredu lesa kde som stretla niečo čo ma zmenilo, v podzemí som videla nejaké modré záblesky, bola som prekvapená a nechápala čo to je, bolo to ako niečo čo na tento svet nepatrí, spanikárila som a ja som sa toho dotkla..."
"Chloe čo nám to tu hovoríš?" Povedali dievčatá.
"Ja som nechcela, bola som zmätená"
"A čo to vlastne bolo? Niečo nebezpečné?" pýtali sa dievčatá a boli zhrozené a prekvapené tým čo počuli.
"Neviem, hneď tú noc som mala nočnú moru a takto som bola celý týždeň, nočné mory boli čo raz strašidelnejšie, keď sa pozriem na les hneď mám strach"
"Chloe to sa snívalo mne v mojom dome keď ste u mňa prespávali"
Povedala Stella.
"Áno, už vtedy som vám to chcela povedať no bála som sa"
"Chloe a ako to vlastne bolo s tým čo si mi povedala ako si ma videla o 3:00 ráno na wcku" pýta sa Anna.
"Netuším, keď si mi povedala, že si to nebola ty veľmi som sa zľakla, vôbec netuším kto to bol, ja som tam videla teba a počula som ťa, viem, že som to videla a nebol to sen"
Dievčatá sa už celkom báli.
"A čo si tým teda spôsobila, že si sa toho dotkla?" Pýta sa Stella.
"Ja vás tým nechcem strašiť" povedala som.
"My to chceme počuť" všetky povedali.
"Pamätáte si ako som sa vás pýtala o tie latinské texty v knihe, ktoré som čítala? Napísala som Theovi a on mi povedal, že....."
"Že mojím dotykom tých modrých zábleskov som otvorila nejakú bránu"
"Čože?" Všetky povedali a nemohli tomu uveriť.
"Ja som nechcela.." povedala som s plačom. Dievčatá ku mne prišli a objali ma.
"Neboj sa Chloe, sme už pri tebe"
"Ďakujem vám"
"Ale akú bránu si otvorila?" Povedala Clara.
"Pravdepodobne do nejakého iného sveta"
"A čo sa nachádza v tom inom svete? Je to niečo nebezpečné?" Povedala Anna.
"Netuším a vôbec nechápem prečo som ťa videla na wcku keď si to nebola ani ty" povedala som.
"Všetko bude v poriadku, určite to nejako vyriešime" povedala Stella.
"Skús sa popýtať Thea viac o tej knihe, možno aj zistíš ako tú bránu znova zavrieť" povedala Stella.
"Máš pravdu, ale nechcem Thea takto prestrašiť, bude si o mne myslieť, že som blázon"
"Len sa už neboj Chloe, to sa vyrieši" povedala Clara.
"Som strašne rada, že vás mám, už sa cítim oveľa lepšie" povedala som.
"My tu budeme vždy pre teba" povedali dievčatá.
S dievčatami sme sa naďalej rozprávali až keď sa o 16:00 vybrali domov.
"Ešte raz vám ďakujem, majte sa" s dievčatami sme sa objali a rozlúčili.
Zvyšok dňa a celá sobota boli normálne a už som bola celkom zdravá. Bol nedeľný večer a práve som sa osprchovala keď v tom som počula Maggie za dvermi.
"Áno Maggie?"
"Potrebujem tvoj hrebeň, mohla by si mi ho zaniesť do mojej izby?"
"Samozrejme"
Keď som sa obliekla tak som Maggie zaniestla hrebeň do jej izby. Maggie tam nebola, asi bola dole s rodičmi.
Vrátila som sa do izby, pripravila si školskú tašku a potom napísala Theovi.
"Ahoj Theo"
"Ahoj Chloe, ako sa máš? Je ti už lepšie?"
"Áno Theo som už zdravá"
"Takže sa zajtra uvidíme?"
"Áno Theo"
"Musím ti toho veľa porozprávať"
"Už sa teším Theo"
"Tak dobrú noc"
"Dobrú Theo"
Bolo už 23:00 keď som zaspala.
Ráno keď som sa zobudila, urobila si hygienu a obliekla sa sme už z Maggie nastúpili do auta a boli na ceste do školy. Po chvíľke sme už prišli a pred vchodom ma čakali dievčatá.
"Ahojte" pozdravila a objala som ich.
Na chodbe som videla Thea ako sa rozpráva s Tomom.
Šťuchla som do Stelli a zamávala Theovi. Ten sa ku mne vybral a dievčatá naschvál išli do triedy aby sme ostali sami.
"Ahoj Chloe už si mi chýbala"
"Ahoj Theo aj ty mne"
"Dúfam, že si už zdravá"
"Áno som"
S Theom sme sa vybrali spoločne do triedy a keď sme do nej vošli tak Lara ostala trošku prekvapená a nahnevaná. Hodiny prechádzali normálne a už keď zazvonilo na veľkú prestávku tak sme sa všetci vybrali do školskej jedálni. Išla som si vziať svoje jedlo keď v tom za mnou stál Theo a išiel mi niečo pošepkať.
"Chloe môžeš sa dnes po škole stretnúť?"
"Milujem jeho vôňu" povedala som si pred tým než mi to Theo pošepkal.
"Samozrejme" pošepkala som mu naspäť.
Theo sa mňa usmial, vzial si jedlo a posadil sa k Tomovi. Ja som si tiež vzala svoje jedlo a prisadla si k dievčatám.
Po jedení sme prišli do triedy a čakali na 6 hodinu, ktorá prebiehala normálne a už keď zazvonilo tak sme sa všetci vybrali domov.
"Dievčatá ja idem s Theom von"
"Žeby to bolo rande?" Povedali a usmiali sa.
"Prestaňte" povedala som a tiež som sa zasmiala.
"Maggie ja ostávam v meste, potom sa vrátim domov" napísala som jej.
Vyšla som von a prišla na školské parkovisko kde už Theo s autom bol.
Nasadla som si do auta a išli na ceste do mesta.
"Musím ti toho tak veľa povedať"
"Počúvam ťa"
"Vieš v ten deň keď si mi povedala tie slová o tom ako nemám nikoho poslúchať a robiť to čo ma baví mi naozaj pomohlo, uvedomil som si, že máš vo všetkom pravdu a mal by som začať konečne myslieť aj na seba, s Larou som sa rozišiel"
"To ma teší Theo, dúfam, že si už šťastný a si voľný"
"Áno som a je to kôli tebe, ďakujem ti!"
"Nemáš za čo, som rada, že som ti pomohla no ako to vlastne vzala Lara?"
"Stále mi nedá pokoj a nezmierila sa s tým no to už nie je moja vec"
"Chápem"
"Vieš Chloe ešte nikto mi nepomohol tak ako ty, dala si mi veľkú odvahu, som ti veľmi vďačný" povedal a pobozkal ma na líce.
Ja som sa na Thea usmiala.
"Vieš a je tu ešte niečo čo by som ti chcel povedať, niečo veľmi dôležité o čom nikto nevie"
"Počúvam ťa Theo"
"No vieš o tom ako som ti hovoril o tých zlých spomienkach v lese, ktoré som zažil"
"Áno, som už zvedavá"
Ako som to dopovedala tak som si otvorila tašku s tým, že sa chcem napiť vody.
"Chloe odkiaľ máš tú knihu?"