Something Underground

Kapitola.28- deja vu

"Zobuď sa!"
"Chloe vstávaj!" Počula som kričať Annu keď som sa zobudila.
"Dievčatá?!"
"Dievčatá kde je Theo, je v poriadku? Kde je?" Veľmi som sa bála, myslela som si, že som ho celkom stratila.
"No Theo je určite doma, čo sa stalo?" Spýtala sa Clara.
"Snívala sa ti nočná mora?" Spýtala sa Stella.
"Prosím vás doneste mi pohár vody a tak vám všetko poviem" povedala som, napila som sa a potom som dievčatám povedala môj sen.
"To bol len sen Chloe, neboj sa" povedala Clara.
"A čo keď nie? Čo keď sa to vážne stane?"
"Nie, neboj sa" povedala Anna a objala ma.
Zrazu sme počuli nejaký zvuk z vonku.
"To bude Theo" zvolala som a boli sme na ceste sa pozrieť von.
"Theo!" Zvolala som keď som ho videla živého a zdravého. Hneď som na naňho skočila a objala ho.
"A ty si v poriadku? A čo vy dievčatá?" Spýtal sa Theo.
"Áno sme" všetky sme odpovedali.
"Chloe čo sa stalo?"
"Malá som hroznú nočnú moru"
"Poďte dnu" povedala Anna.
Prišli sme dnu a Theovi som všetko povedala...
"Neboj sa láska, to bol len sen" povedal a pobozkal ma.
Po chvíli sme si urobili rannú kávu a dali si trocha raňajky.
"Theo potrebujeme ísť do nás domov"
"Prečo?"
"Potrebujem vziať artefakt, ten je stále tam"
"Musíme to urobiť narýchlo, naši nevedia, že som tu"
Theovi som ukázala kryštál.
"Ako si ho získala?!"
"Cestou v aute ti to porozprávam"
"Tak teda poďme" Theo povedal, nasadli sme do auta a boli na ceste do lesa, cestou tam som mu všetko povedala.
"Takže kráľovná? To si v druhom svete?"
"Niečo také, tá vlastní posledný kryštál v jej srdci"
"Ale ako to urobíme? Ako ho získame?"
"Na to ešte prídeme..."
Po niekoľkých minútach sme už vystúpili z auta a boli na ceste dnu domu.
"Počkajte, cítite to?" Povedal Theo.
"Áno, čo to je za smrad?" Povedala Stella.
Mne to prišlo zvláštné, ako keby som zažívala deja vu...
"Počkajte, toto sa už stalo!" Povedala som keď som si uvedomila, že toto sa dialo v mojom sne.
"Čo sa už stalo?" Spýtala sa Anna.
"Toto sa dialo aj v mojom sne ako som vám povedala, aj to o tých mŕtvych diviakov"
"Takže sa to skutočne deje?" Spýtala sa Stella.
"Idem sa na to pozrieť" povedala Anna a vybrala sa k smeru do lesa.
"Anna počkaj! Nechoď tam, je to pasca" zakričala som.
"Naozaj to prichádza z lesa" povedala Anna.
"V mojom sne som si bola istá, že mi niečo naznačovala Amanda, že v lese by sme mali niečo pohľadať, ale teraz neviem, vôbec neviem" povedala som.
"Chloe..."
"Chloe"
"Áno?"
"Čo?" Povedal Theo.
"Vy ste ma nevolali?" Povedala som.
"Chloe"
"Amanda!" Povedala som keď som počula jej hlas.
"Kde je?" Spýtala sa Stella.
"Chloe poď do lesa" povedala Amanda, hneď som sa pozrela na les.
"Čo ti hovorí?" Pýta sa Theo.
"Mám ísť do lesa"
"Čo keď je to ďalšia pasca?" Povedala Anna.
"Ponáhľaj sa" povedala Amanda.
"Nasledujte ma" povedala som a vybrala som sa k lesu.
"Chloe si si istá? Čo keď to nie je Amanda?" Povedal Theo.
"Theo je to ona, počujem jej hlas, ja jej verím"
"Urobíme to narýchlo, nezdržime sa tam dlho a nepôjdeme ďaleko" povedala som.
Vybrali sme sa teda do lesa, ten smrad bol viacej a viacej neznesiteľný.
"Prichádza to od tohto smeru" povedala Stella a rukou ukázala na pravú stranu.
Zase som si spomenula na sen, tam sme našli mŕtvych diviakov.
"Áno je to tým smerom" povedala som a išli sme tam.
"Amanda!" Zakričala som.
Amanda mi už neodpovedala.
Po niekoľkých minútach sme našli na zemi niekoľko mŕtvych diviakov, bolo to hrozné, oni ich zožrali, bolo to nechutné, presne ako v mojom sne.
"Mali by sme už ísť, lebo už..." Chcela som to povedať no ani som nemusela. Energia v lese sa zhoršila, nastal chlad a my sme už vedeli, že prichádzaju.
Otočili sme sa a boli sme na ceste von z lesa. Zrazu sme začuli vrčanie.
Rýchlym krokom sme sa dostali z lesa a prišli k domu.
"Vy choďte ja si skočím po mobil, mám ho v aute" povedal Theo.
"Nie! Theo nie!"
"Chloe čo sa deje?"
"Nemôžeš tu ostať, predsa môj sen, nenechám ťa tu"
"Tak rýchlo poďme" uľavilo sa mi, hneď sme prišli do domu a vzali artefakt. Keď som ho už držala v ruke tak som si všimla fotku na mojom nočnom stolíku mojej rodiny, sadla som si na posteľ a pozerala na ňu.
"Veľmi mi už chýbate" povedala som si v hlave.
"Dievčatá kde je Theo?!" Povedala som keď som sa spamätala.
"Počul nejaké kroky v kuchyni tak sa tam išiel pozrieť"
"Ale nie..." Hneď som za ním išla, cítila som ako keby som lietala.
"Theo!"
"Theo!" Zakričala som.
"Chloe?"
"Chloe som tu v kuchyni"
Hneď som tam išla a Theo tam našťastie stál, hneď sa mi uľavilo a objala som ho.
"Toto mi už nikdy nerob"
"Počul som len nejaké kroky tak som sa sem prišiel pozrieť"
"Dobre, ale mali by sme už ísť" povedala som a všetci súhlasili.
Vyšli sme von z domu a boli na ceste do auta keď v sme niečo videli pri lese.
"To sú?...." Povedala Stella.
"Čo to má znamenať?" Povedala Anna.
"To sú tí mŕtvi diviaci?..." Povedala som keď som pri lese videla stať, stále boli od krvi, na polovicu zožratí a pozerali sa priamo na nás.
"Ale ako to je možné?" Povedala Anna.
Jeden diviak sa k nám rozbehol, chytil Thea za jeho nohavice a vzal ho so sebou do lesa.
"Theo nie!!!" Všetky sme začali kričať a bežať za ním.
Prišli sme až do lesa no Theo tam už nebol, ani stopa po ňom, žiadna stopa ani po nejakom diviakovi, myslela som si, že zošalejem.
"Theo!!!....." Hlasno som zakričala s plačom.
"Nie, nie!"
"Theo kde si?!"
"Ach Chloe..." Prišli ku mne dievčatá a objali ma.
"Poďme odtiaľto preč kým sa nestane ešte niečo horšie" povedala Clara.
"Vy choďte ja tu zostanem!"
"Alé Chloe prosím ťa,  poď, nemôžeš tu ostať v strede lesa, takto Theovi ani nám už viacej nepomôžeš" povedala Stella.
"Už nijaká pomoc nie je, ostali sme tu samé a bezbranné..."
"Chloe nerob nám to, poď s nami dnu, tu zostať nemôžeme inak dostanú aj nás" povedala Anna.
Len som prikývla a vstala zo zeme. Keď sme z lesa odchádzali tak som sa stále otáčala či náhodou Thea neuvidím.
Prišili sme už do domu a do kuchyne kde som si dala pohár vody a potom sme si sadli do obývačky.
"Čo teraz dievčatá?" Povedala som.
"Teraz sa vzdať nemôžeme, urobili by sme veľkú chybu" povedala Stella.
"Musíme byť stále silné a dokázať to" povedala Clara.
"A nemôžeme sa ani na sekundu opustiť, stále musíme byť spolu, nemôžeme jedna druhú nechať samú"
Povedala Anna.
Ja som len pozerala do steny, bola som veľmi smutná.
Bolo už 16:00 keď sme sedeli v mojej izbe potom ako sme nasadili kryštál do artefaktu a potom si urobili malú večeru.
"Ja nemám žiadnu chuť" povedala som.
"Ale no tak, musíš predsa niečo zjesť, takto budeš len slabšia" povedala Anna.
Ja som sa snažila niečo zjesť no veľa som toho nezjedla.
Bolo už 20:00 keď sme všetky sedeli v mojej izbe a rozprávali sa.
"Budeme si musieť urobiť plán" povedala Stella.
"Ale aký?" Povedala som.
"Ako nájdeme kráľovnú lesa a posledný kryštál" povedala Anna.
"Musíme ju nejako vyhľadať, kde by tak mohla byť?" Spýtala sa Clara.
"Myslíte si, že sa schováva niekde v lesa, vo veľkej tme a temnote?" Spýtala som sa.
"Pravdepodobne áno, je to predsa kráľovná lesa, tam sa musí ona skrývať" povedala Stella.
"Ale ak má ten posledný kryštál v jej srdci tak to potom znamená, že ju musíme zabiť?" Spýtala sa Clara.
"To neviem, vôbec neviem ako sa len k nej priblížim bez toho aby ma uväznila v druhom svete" povedala som.
Po niekoľkých minútach sme si všetky ľahli a snažili sa zaspať no niečo sme učili.
"Čo to bolo?" Povedala Clara.
"Ako keby to bol zvuk dverí" povedala Anna.
"Chloe ty si nezamkla?" Spýtala sa ma Stella.
"Zamkla som, neviem čo to má znamenať"
Zrazu sme počuli kroky po celom dome a potom na poschodí.
"Blížia sa sem..." Povedala Clara.
Zrazu sa naše dvere začali triasť, veľmi sme sa zľakli, snažili sa prísť dnu do izby no my sme prišli k dverám a tlačili ich. Celou silou sme ich tlačili a nepustili ich dnu. Po nejakej chvíle keď sa dvere prestali triasť tak sme ich pomaly otvorili a našťastie tam nikto nebol no stále sme tú energiu cítili.
Po niekoľkých minútach sme si opäť ľahli, ale zaspali sme až nad ránom.
Keď som sa už zobudila, pozrela som sa na hodinky a tie ukazovali 9:20.
Dievčatá sa akurát zobúdzali a potom sme išli do kuchyne kde sme si urobili kávu.
"Celú noc som ani oko nezažmurila" povedala Clara.
"Ani ja, veľmi som sa bála, že sa opäť budú pokúšať sa k nám dostať" povedala Anna.
"Potrebujem ihneď čerstvý vzduch" povedala Stella.
"Ja tiež" povedala som a všetky sme sa vybrali von na terasu.
"Dávajte pozor, ak by ste niečo počuli alebo videli tak sa hneď vrátime dnu" povedala som.
Čerstvý vzduch nám padol dobre, ale obloha vyzerala tak, že asi bude pršať.
"Dievčatá čo to tam je?" Povedala Anna.
"Čo myslíš?" Spýtala som sa.
"Na aute"
"Je tam nejaký papierik" povedala Stella.
"Počkať, to je ten papier o ktorom som vám včera povedala, že bol v mojom sne" hneď som ten papier vzala.

"Si na rade" prečítala som ho.

"Čože?" Povedala Anna.
"Kto je na rade?" Povedala Clara.
"Ja už nedovolím aby sa niečo ďalšie zlé stalo jednej z nás, nebojte sa" povedala som.
Zrazu niečo v aute začalo blikať.
"Čo to tam je?" Spýtala sa Stella.
Otvorili sme to auto a Theovi zvonil mobil. 
"Kto mu vola?" Spýtala sa Clara.
"Jeho matka..." povedala som.
"Theo im predsa včera nepovedal, že príde za nami, on utiekol..." Povedala Stella.
"Čo urobíme?" Spýtala som sa.
"Ten mobil vezmeme dnu" povedala Clara a tak sme aj urobili.
Prišli sme dnu kde sme sedeli v obývačke a po hodine sme počuli nejaký zvuk auta.
"Niekto sem ide!" Povedala som a pozreli sme sa von oknom.
"To sú Theovi rodičia?" Spýtala som sa.
"Áno..." Povedala Stella.
"Ale ako ho tu našli?" Povedala Anna.
"Zrejme pomocou jeho mobilu, vonku sme prišli neskoro..." Povedala Stella.
"A čo teraz urobíme? Nemôžu nás uvidieť" povedala som.
Hneď sme zamkli dvere a nenápadne sme pozerali von oknom.
"Je to od nás sebecké... No... Nemáme inú možnosť..." Povedala som.
"Má tu auto!" Počuli sme ako povedala jeho mama.
"Myslíš, že je dnu?" Povedal jeho otec.
"Skúsme sa tam pozrieť" povedala jeho mama a prišli k dverám.
My sme len dúfali, že na nič neprídu.
"Je zamknuté"
"Tak potom kde je Theo? Veď ma tu auto"
"Theo!" Zvolala jeho mama.
"Theo!"
"Synak si tu?"
Zrazu obidvaja stíchli.
"Cítiš to?" Povedal jeho otec.
"Čo je to za nechutný smrad?" Povedala jeho mama.
"Ale nie..." Povedala Anna.
"Prichádza to z lesa!"
Obidvaja prišli k lesu a chystali sa doň vstúpiť.
"Ale veď ich necháme zomrieť..." Povedala Clara.
Ihneď sme všetky vybehli von, keď sme otvorili dvere tak Theovi rodičia už kričali. Prišli sme k lesu kde sme ich už vôbec nevideli ani nepočuli.
"Prišli sme neskoro..."