Something Underground

Kapitola.16- artefakt

Celú noc sme nezažmurili oči. Vôbec sme s dievčatami nevedeli zaspať, stále sme mysleli na to všetko a báli sa.
Bolo 6:20 keď nám zasvietili slnečné lúče do izby.
"Bolí ma hlava" povedala Clara.
"Aj mňa, vôbec som nespala" povedala Anna.
"Stále som myslela na to všetko čo sme sa dozvedeli" povedala som.
"Je to hrozné.." povedala Stella.
Vstali sme z postele a prišli sme do kuchyne si spraviť raňajky.
Keď sme už jedli sendviče, ktoré sme si urobili tak do kuchyne prišla aj Stellina mama.
"Dievčatá boli by ste také láskavé, pôjdete potom do obchodu mi kúpiť pár potravín" povedala Stellina mama.
"Samozrejme" všetky sme odpovedali.
Keď sme sa najedli, tak sme si urobili hygienu a obliekli sa.
"Dneska je vonku pekne" povedala Stella keď sme prišli von.
"Áno, je príjemne teplo" povedala Anna.
Po niekoľkých minútach sme prišli do jedného obchodu a išli nakúpiť pár potravín. Keď sme už išli platiť tak sme pred nami stretli Laru. Tá sa na nás šokovane pozrela, najmä na mňa, ako keby sa zľakla a obišla nás. Boli sme už pri pokladni a platili sme keď v tom som po mojom pravom boku ucítila ako sa na mňa niekto pozerá.
Úplne ako keby ma jedla pohľadom. Trošku som sa otočila a všimla si jednu starú pani, ktorá sa na mňa so strachom no aj s hnevom pozerá, rovno mne do očí.
"Vzala som aj čokoládu babi" povedala Lara tej starej pani.
Trochu ma to zaskočilo, tá stará pani je Larina babka no prečo sa na mňa tak divne pozerá? Otočila som sa naspäť a snažila som sa na to nemyslieť. Lara sa mňa stále divne pozerala ako keby sa vystrašila, čím skôr chcela ísť preč.
"To je nejak čudné, že Larina babka sa ukázala na verejnosti" pošepkala nám Anna.
"Ako to myslíš?" Povedala som keď práve Stella zaplatila a išli sme už preč.
"Žeby sa konečne Larina babka spamätala?" Povedala Stella.
"Asi hej" povedala Clara.
"Ako to myslíte? Prečo by sa mala spamätať?" Povedala som.
"No vraj veľmi dávno Larina babka urobila niečo zlé za čo prestala chodiť von, niekoľko ľudí vravia, že je to veštica" povedala Stella.
"Čo? To vážne?" Šokovane som povedala.
"Áno, je to celkom aj vidieť, je veľmi nesympatická" povedala Clara.
"A že po kom to Lara má" povedala Anna a všetky sa zasmiali.
"Stále tomu moc nechápem" povedala som.
"Nechaj to tak, bude lepšie keď sa o nej nebudeme rozprávať" povedala Stella. No mňa stále moc zaujímalo čo sa vlastne stalo a hlavne prečo sa na mňa tak pozerala Larina babka. Celou cestou späť do Stelli som na to myslela. Prišli sme už dnu.
"Ďakujem vám dievčatá" povedala Stellina mama.
Pozrela som sa na hodinky a bolo už 8:30.
"Ale nie" povedala som.
"Čo sa deje?" Všetky sa ma spýtali.
"Už som dávno mala byť doma, úplne som na to zabudla"
"Nemyslí hneď na to najhoršie, možno ešte tvoji rodičia spia" povedala Anna.
"Musím sa hneď dostať domov" povedala som.
"Napíš Theovi" povedala Clara.
Hneď som mu aj napísala a ten mi odpísal, že tu zachviľku bude.
"Veľmi sa bojím, ak sa rodičia dozvedia, že som utiekla tak to bude zle"
Po chvíľke už prišiel Theo, ja som si vzala všetky svoje veci a s dievčatami som sa rozlúčila. Vonku stál už Theo a nastúpila som do jeho auta.
"Dobré ráno láska" povedal a šliapol na plyn.
"Dobré ráno Theo, ako si sa vyspal?"
"Celkom dobre a ty?"
"Hrozne, vôbec sme s dievčatami nespali"
"Ja som trochu tú knihu prelistoval no nič viac som zatiaľ nezistil"
"Ja si ju vezmem domov a skúsim si ju ešte raz prezrieť"  povedala som.
Po niekoľkých minútach sme už boli pár metrov pred mojím domom.
"Opatruj sa moja" povedal a pobozkal ma.
"Aj ty láska"
Vzdychla som si a zazvonila som na zvonček. Po pár sekundách mi otvorila mama.
"Chloe? Kde si bola tak skoro ráno?"
"No mami... Potrebovala som ísť na červy vzduch"
"Ale veď sme ťa vôbec nevideli ísť vonku"
"Vstala som veľmi skoro"
"Trochu si ma vystrašila"
Prišla som hneď do svojej izby a napísala dievčatám a Theovi, že je všetko v poriadku.
Po chvíľke sme prišli všetci k stolu, lebo sa podával obed.
"Dobrú chuť" všetci sme si povedali.
"Chloe kde si bola ráno?" Pýta sa ma Maggie.
"Bola som na čerstvom vzduchu"
"No ja som ťa vôbec nevidela ísť z izby a ani vonku"
"No... Veľmi skoro som totiž vstala"
Povedala som a ďalej som jedla.
Bolo už 13:00 keď som sedela v izbe a myslela na Larinu babku.
"Theo chcela by som ťa niečo opýtať " napísala som mu.
"Prosím"
"Vedel by si mi niečo povedať o Larinej babke?"
"Prečo sa na to pýtaš?"
Dievčatá mi povedali, že dlho sa neukázala na verejnosti, vraj urobila niečo zlé"
"To áno, ale nikto nevie čo až na Laru..."
"Prečo ťa to tak zaujíma Chloe?"
"Dneska v obchode sa na mňa veľmi divne pozrela a taktiež aj Lara, stále na ňu aj myslím"
"Aj na mňa sa niekedy tak pozerá... Vôbec netuším prečo... No raz som sa to opýtal Lare a nechcela mi prezradiť nič o tom čo jej babka urobila"
"Asi je to niečo veľmi zlé a tajné"
"Asi áno Chloe"
Trochu som si s Theom ešte písala a potom som na trochu zdriemla.
Bola som na nejakom neznámom mieste, bola tam tma no mohla som uvidieť aj malé svetlo, počula som tiecť vodu, ako keby som cítila, že je to fontána, v tom som sa zobudila.
"Čo to malo byť?" Povedala som si.
"Čo malo byť čo?" Povedala Maggie, ktorá prišla do mojej izby.
"Mala som zvláštny sen..."
"Každopádne volá nás mama dole"
"Už idem" vstala som z postele a prišla k mame.
"Čo hovoríte na to keby sme išli do mesta a spravili si menší výlet"
"Nemám s tým problém" povedala som a súhlasila aj Maggie.
Hneď sme prišli do izby sa trochu pripraviť a po chvíľke sme nastúpili do auta a boli na ceste do mesta.
S rodičmi a Maggie sme prišli do mesta kde sme si kúpili pár veci dali si zmrzlinu, celé to bolo veľmi pekné a potom sme sa trochu prechádzali po námestí. Opäť som sa sebou cítila ten neznámy pohľad, prešli mi zimomriavky po chrbte a otočila som sa. Opäť do bola Larina babka. Stála neďaleko jednej lavičky a pozerala sa na mňa. Ako keby chcela aby som za ňou prišla no ja som ďalej kráčala s rodičmi. Otočila som sa naspäť a stále tam stála a pozerala sa mi priamo do duše.   
"Mami mohla by som ísť na rýchlo k Stelle?"
"Prečo?"
"No minule na prespavačke som si tam niečo zabudla...."
"Teraz nie Chloe veď vieš, že je teraz nebezpečné chodiť len tak sama po meste" povedal otec.
"Prosím vás, je to len kúsok odtiaľ a nezdržim sa"
"Môžem ti veriť?" Povedala mama.
"Tak potom choď, potom nám zavolaj a prídeme po teba" povedal otec.
Ja som sa otočila a Larina babka už kráčala niekde preč, išla som hneď za ňou, tá sa po chvíli otočila a pochopila, že idem za ňou. Po chvíli niekde v malej uličke tam kde asi ona bývalá sa opäť otočila a začala stať asi pri svojom dome. Trochu som sa bála no nakoniec som k nej prišla.
"Prepáčte, že som vás sledovala až sem no niečo mi hovorilo aby som tak urobila"
"Už som ťa čakala dlho, konečne si tu"
Trochu som bola šokovaná jej odpoveďou.
"Ako to myslíte?"
"Poď dnu Chloe"
Ostala som zaskočená keď som počula, že ma oslovuje menom... Skade ona o mne vie?
Prišli sme dnu do jej domu, mala tam pekne no vyzeralo to tam ako v nejakom múzeu.
"Ponúknem ti niečo Chloe?"
"Nie ďakujem, skôr by ma zaujímalo odkiaľ ma poznáte?"
"Viem o tebe už dlho a takmer všetko"
"Takmer všetko?"
"Áno Chloe, viem totiž čo si urobila..." Keď to povedala tak som po sebe hneď mala zimomriavky. 
"Č-čo?... "
"Viem to od chvíle kedy si to urobila, kedy si otvorila bránu do iného sveta"
Sedela som tam ako socha a len som ju počúvala.
"Takže to preto ste na mňa tak divne pozerali?".
"Sú veľmi nahnevaní a už sa nevydržia skrývať..."
"Ja som nechcela, pochopte to, bola  som totiž zúfalá, nie je to moja vina"
"To máš pravdu, nie je to moja vina, ale moja áno..."
"Prosím? Ako to myslíte?"
"Je to dlhý príbeh moja a ty o ňom musíš vedieť"
Nepovedala som nič len som ju počúvala.
"Ako už možno vieš tak som veštica, kedy si dávno keď som mala 18-19 rokov som aj čarovala, robila som veľa rituálov a veľmi sa mi v tom darilo... Ja som totiž vyrastala v tvojom dome..."
Prestala som dýchať keď som to počula.
"V-vy ste bývali v mojom dome v lese?"
"Bývalá som tam s mojom mamou, ktorá zomrela keď som mala 17 rokov,
Bývalí sme si tam úžasný život, vždy som chodila do lesa, strávila som tam aj hodiny, milovala som to tam no keď mi zomrela matka tak som to zlé znášala, uzavrela som sa do seba a už som to nebola ja, dievča, ktoré bolo vždy s úsmevom na tvári, veľmi mi chýbala mama a chcela som ju aspoň počuť, chcela som využiť to, že som vedela čarovať a robiť rôzne rituály, tak som jeden aj urobila priamo v strede lesa kde som si vzala svoju knihu a svoje potrebné veci, bolo to v noci o 23:00, vôbec som totiž netušila ako to urobím no niečo som chcela urobiť, keď som začala hovoriť rôzne cudzie slová a vety tak za všetko zdalo ešte v poriadku, dúfala som, že mamku aspoň učujem no po pár sekundách sa začala silná búrka, ktorá mi skazila oltár a všetko čo som mala prichystané, nahnevala som sa, vzala som knihu a začala som čítať nejaké zaklínadla z nej no tá kniha bola mokrá a nevidela som poriadne texty tam som to všetko miešala a v tom sa to stalo, búrka sa zastavila a predomnou sa objali nejaké modré záblesky, prv som si myslela, že sa mi to podarilo, že mamku uvidím, ale nie vytvorila som niečo zlé, vytvorila som bránu do druhého sveta, ktokoľvek by sa tých zábleskov dotkol tak by sa tá brána otvorila, a bola si to ty Chloe, v tú noc si to bola ty...."
Len som sa na ňu divála a počúvala ju, ani som sa nepohla, bola som šokovaná.
"Pokračujte..."
"Pár dní od tej noci som vôbec nebola vo svojej koži, mala som nočné mory a mala som pocit, že sa zbláznim, bolo to hrozné.... Vedela som čo som stvorila no chcela som vedieť viac a tak som si kúpila knihu a tam som sa dozvedela o všetkom, o tom kto sa v druhom svete nachádza, akí sú nebezpeční a aký to bude mať vplyv na ľudstvo"
"Už majú 2 ľudí...." Povedala som.
"Áno to viem, je to hrozné"
"Prosím vás povedzte mi, že je tu niečo čo to môže ukončiť, čo to môže vymazať už navždy..."
"Áno je...."
"Hovorte"
"Po pár mesiacoch keď som to všetko urobila som to nechcela nechať len tak, rozhodla som sa to nejako napraviť, urobila som niečo ako box alebo skrinku s chýbajúcimi kryštálmi, ja to volám artefakt, ale neviem kde tie kryštály sú, môžu byť kdekoľvek v meste alebo či vlastne aj sú tu, možno som sa opäť pomýlila...."
"Máte ešte tú skrinku?"
"Niekde tu bude"
Po pár minútach sa Larina babka vrátila a priniesla so sebou malú zlatú skrinku v ktorej sú miesta pre 8 kryštálov.
"Ja to už potrebovať nebudem, zober si to"
"Ako by som mohla začať s hľadaním kryštálov?"
"To ti už nepoviem dievčatko, netuším kde sú.."
"Mohla by som sa vás niečo opýtať?"
"Áno"
"V meste sa o vás hovoria zlé veci..."
"To je preto, že viem veštiť no majú pravdu... To čo som urobila je veľmi zlé a nikdy si to neodpustím"
"Každopádne vám ďakujem, veľmi ste mi pomohli, opatruje sa"
"Aj ty Chloe, opatrujte sa všetci a nikdy nebuďte samé... Bude to teraz nebezpečné a ťažké..."