Something Underground

Kapitola.24- Halloween párty

Ráno už po routine a raňajkách som si sedela v gauči a písala si s Theom.
"Tešíš sa na dnešnú párty?" Napísala som mu.
"Áno a ty?"
"Hej, ale nemám z toho úplne dobrý pocit"
"Prečo Chloe?"
"Neviem, ale dám tomu šancu"
"Dobre tak sa potom stretneme"
Rozhodla som sa ísť do izby Maggie.
"Maggie?"
"No?"
"Ideš dneska?"
"A kam?"
"No na tú párty, ktorá sa koná dnes v škole"
"Nie"
"Prečo?"
"Proste nie"
Nijako som to neriešila, Maggie má možno zlý deň.
"Dievčatá u mňa sa stretneme o 18:00" napísala nám Stella a my sme súhlasili.
Bolo už 13:00 keď som si sedela vonku na terase. Pohľadom na les som vôbec nechápala ako môže byť tento les taký krutý a nebezpečný. Veľmi mi chýbajú tie časy kedy som si chodievala do lesa len tak z nudy a nebála sa o nič.
Dúfam, že keď sa to všetko skončí tak tento les si opäť obľúbim.
Zvyšné hodiny som strávila vo svojej izbe a potom ma otec odviezol do Stelli. Tam sme sa s dievčatami stretli a začali sa pripravovať.
"Nechcem vás nejako strašiť no nemám dobrý pocit z tohto dňa" povedala som.
"Prečo?" Spýtala sa Anna.
"Neviem, niečo nie je v poriadku"
"Neboj sa, nič sa nám tam nestane, budeme tam v poriadku" povedala Clara.
Keď sme boli už všetky hotové tak sme si urobili plno fotiek v našich kostýmov a boli pripravené ísť.
"Vyzeráme dosť strašidelné" povedala Stella.
"Áno, už sa veľmi teším" povedala Anna.
Po chvíľke chôdze sme na ceste stretli aj Laru a spoločne sme už pri škole boli, bol tam už aj Theo a všetci sme sa pozdravili.
"Toto bude úžasná noc" povedala Lara. Vstúpili sme do školy a prišli do telocvični, tam to bolo úžasné, všade boli perfektné svetlá pre túto párty a aj všelijaké ozdoby s Halloweenom, nechýbali tam aj cukríky v tvare pavúka a podobných vzorov. Vyzeralo to tam úplne strašidelne.
Všetci sme si prv sadli a naliali si drinky. Lara nám niečo pošepkala a ukázala jej kabelku. Tam mala fľašu s alkoholom.
"To nemyslíš vážne?" Povedala Clara a všetci sme sa začali smiať.
"Táto párty bude o 100-krát lepšia" povedala Stella. Akurát sa pustila úžasná hudba a začali sme tancovať a blázniť. Veľmi sme si to užívali, všade okolo nás blikajúce svetlá, výborná a strašidelná atmosféra, počas toho sme tajne popíjali alkohol, Lara pila najviac. Po hodinke tancovania sme si všetci opäť sadli a snažili sa polapiť dych.
"Veľmi ma zaujíma, že kto vyhraje tento rok výhru za najlepší kostým" povedala Lara.
"Čože?" Povedala som.
"Ty to nevieš?" Povedala Anna.
"Na koniec sa vyberie človek alebo pár s najlepším kostýmom" povedala Lara.
"Tak to som zvedavá, že kto to bude" povedala som.
"A nie len to" povedala Clara.
"Asi ste zabudli, že zachviľu sa budú hrať skrývačky po celej škole" povedala Clara.
"Áno, ja to milujem" povedala Lara.
"No jasné, minulý rok sme vyhrali vďaka kôli tebe" povedala Stella a zasmiali sme sa.
"Tak na toto sa vážne teším, ale ani neviem kde by sme sa mohli schovať" povedala som.
"No je tu plno miest, hlavné je byť potichu a nevychádzať z miesta" povedala Lara.
"Aha, takže každá trieda proti triede?" Spýtala som sa.
"Áno" všetci povedali.
Po chvíli keď sme ešte trochu tancovali a pili sme sa už pomaly presúvali žrebovať triedu, ktorá bude čítať a hľadať tie druhé.
"Dúfam, že sa budeme schovávať" povedala som.
Po chvíľke sa vyžrebovala Maggina trieda, ktorá bude hľadať iné triedy.
Celá naša trieda sme sa začali dohadovať kde sa schovame.
Keď sme boli na chodbe tak sme videli Laru ako stojí pri nejakých dverách a máva na nás.
"Čo je?" Spýtala som sa.
"Nechajte ich tak a poďte so mnou"
"Prečo?" Spýtala sa Anna.
"Len poďte" Laru sme poslúchli a rýchlo sme sa našej triede vytratili kde sme prišli do nejakej časti školi kde som ešte nebola.
"Kde to sme?" Spýtala som sa.
"Toto bude asi sklad alebo niečo také" povedal Theo.
"Áno toto je zakázané miesto, ak by učitelia zistili, že sme tu tak by to bolo zle" povedala Anna. 
"Lara prečo sme tu?" Spýtala sa jej Clara.
"Určite bude väčšia sranda keď sa budeme schovávať len my"
"Ty si šialená" povedala Clara.
"A už aj trochu opitá" povedala som a zasmiali sme sa. Všetci sme si sadli a začali ďalej piť, rozprávať sa a blázniť.
Asi po pol hodinke keď už bolo 21:00 sme započuli nejaký zvuk. Všetci sme sa schovali za nejaký gauč a boli ticho.
"Tu nikto nie je" trochu sme započuli a vydýchli si.
"Toto je šialené" povedala som a zasmiala som sa.
Po chvíli keď som ten sklad trochu prehľadávala som dostala zvláštny pocit, tento pocit son dostala hneď keď sme tu prišli.
"Lara už si tu niekedy bola?" Spýtala som sa jej.
"Asi len raz, prečo?"
"Neviem, niečo mi tu nehraje, ako keby tu niečo bolo alebo ja neviem..."
"Myslíš, že tu je kryštál?" Spýtal sa Theo.
"Neviem, ale cítim to, niečo tu určite je" povedala som.
"Skúsme toto miesto prehľadať" povedala Stella a dali sme sa do hľadania. Po 15 minútach sa ozvala Lara.
"Vidím ako sa tu niečo leskne" povedala Lara.
"Odsuhneme túto poličku" povedala som a všetci sme ju odtiahli.
"Naozaj tu je kryštál!" Zvolala som.
Veľmi sme sa potešili, hneď som ho vzala a schovala si to.
"To je parádne, máme šťastie, že sme prišli práve sem" povedala Lara.
"Áno, sme opäť bližšie" povedala Stella.
Po niekoľkých minútach keď Lara začala byť viacej opitá tak sme jej trochu pomohli a dali sa jej napiť vody.
"Si v pohode?" Spýtala som sa.
"Hej som" opito odpovedala.
"Nevyzerá, že je v pohode" povedala mi Stella.
"Dievčatá som v pohode, nechajte to tak"
"Stejne sme už našli kryštál a bude všetko okay, všetko sa to skončí a tí bastardi už čoskoro zmiznú"
"Lara upokoj sa, mali by sme už ísť preč" povedala som.
"Neupokojím sa, pre nich som stratila svoju babku, pre tých bastardov, vrahov a šialených stvorení" povedala Lara naštvane a opito.
"Lara je nám to všetkým ľúto, nikto si nezaslúži to čo sa práve deje a vieme, že si smutná no takto nehovor, nemyslí na nich a nedávaj im svoju pozornosť..." Hneď ako som to povedala tak nám začalo blikať malé svetlo z lampy, ktorá tam bola, začala tam byť zlá energia a vzduch.
"Mám už toho dosť ako sa pre to trápim, nech sa prepadnú pod zem" povedala Lara.
Za sebou sme počuli ako niečo spadlo a pochopili sme, že to nie je dobré.
"Lara vstávaj, musíme ísť preč" povedala som.
"Nikam nejdem...."
"Lara no tak, nemôžeme tu zostať, už sa skončila hra"
"Nie ja tu ostanem a vy choďte"
Zvuky boli čo raz silnejšie a nemohli sme tam dlhšie zostať.
"Lara nerob nám to..."
"Len nech prídu a vezmu si aj mňa, môj život už nemá zmysel..."
"Lara to ani nehovor, stávaj a ideme preč" keď som to dopovedala tak za nami sme niečo učuli. Všetci sme sa otočili a začalo sa tam niečo zhmotňovať, veľmi sme sa báli, začali sme hneď kričať. Tá bytosť vyzerala presne tak ako sme ju videli s Theom v tom parku, bolo to hrôzostrašné.
"Chloe podaj mi kryštál" povedal Theo a ihneď som mu ho dala, skúsil to isté čo v parku no tentoraz to nič neurobilo. Tá bytosť tak silno zavrčala, že sme všetci spadli na zem.
"Lara no tak!..." Ani som to nestihla dopovedať a Laru si to vzalo, zrazu tam to stvorenie ani Lara neboli. Začali sme hneď utekať. Celí vystrašení, so strachom v očiach. Zastali sme hneď pri našej triede keď sme do nich narazili.
"No kde ste to boli?" Spýtal sa Tom.
"Hra už dávno skončila, hľadali sme len vás, už ste všetko zmeškali"
My sme nijako neodpovedali a stále sa triasli od strachu.
"Je vám niečo? Prečo sa tak trasiete?"
"A kde je Lara?"
"No..." Snažila som sa niečo povedať no hlas sa mi veľmi triasol.
"Ona..." Snažila sa niečo povedať Clara.
"Ona?" Spýtal sa Tom.
"Ona odišla domov, musela ísť..." Povedala Anna.
"A prečo ste to nepovedali hneď? Nemuseli sme vás ďalšiu pol hodinu hľadať"
My sme len prikývli a zo školy sme vyšli.
"Čo sa to práve stalo?" Povedala som.
"Čo teraz urobíme?" Povedala Anna.
"Toto je veľmi zlé" povedala Clara.
"Je Lara naozaj preč?" Povedala Stella.
"Čo teraz povieme ostatným?" Povedal Theo.
"To netuším..." Povedala som.
"Lara je preč a my sme tomu nijako nezabránili" povedala Clara a rozplakala sa.
"Clara prosím upokoj sa" povedala som a objala som ju.
"Čo len teraz urobíme? Čo teraz všetkým povieme?" Povedala Clara.
"To nevieme, bude to ťažké..." Povedal Theo.
"Ja som vedela, že to bude zlý nápad sem prísť, mohla som tomu zabrániť..." Povedala som.
"Chloe no tak, to nikto z nás nemohol vedieť" povedala Stella.
"Máme ďalší kryštál, stačí nájsť len ďalšie 4 a bude tomu koniec, musíme sa schopiť a pokračovať v hľadaní" povedala Anna.
Všetci sme sa už vybrali domov, po mňa prišiel otec a po chvíli som už bola doma. Hneď som si urobila sprchu a pripravila sa do postele.
"Si v poriadku?" Napísal mi Theo.
"Neviem, stále nemôžem uveriť tomu čo sa stalo, nedokážem to vybrať z hlavy"
"Ani ja, všetko to mám stále pred očami"
Išla som k svojej kabelke kde som vzala kryštál a nasadila ho do artefaktu, už len ďalšie 4.
"To musíme zvládnuť" povedala som si. Po chvíli keď som si ľahla som chcela ísť spať no vôbec som nemohla. Stále som to všetko videla v hlave, to ako Laru pred našimi očami zobrali preč.. Nejako som už zaspala.
Videla som Laru, bola na nejakom neznámom mieste a plakala, nevyzerala vôbec dobre no po chvíli som pred sebou uvidela nejaké múzeum, nejaké veľké a pekné múzeum, v tom som sa zobudila.
Bolo 10:30 keď som sa pozrela na hodinky, vonku bolo zamračené.
Hneď som si všimla niekoľko správ v skupine.
"Boli u nás Larinini rodičia" napísala Stella.
"Čože? Čo ti povedali?" Napísala Anna.
"Pýtali sa kde je Lara, či náhodou neprespala u jednej z nás, neverili keď som im povedala, že nie, povedala som, že neviem kde je, že je možno u nejakej druhej kamarátky"
"Ale nie... Čo teraz?" Napísala som.
"Neviem, ja sa stále trasiem a neviem čo mám urobiť..." Napísala Stella.
"Celú noc sa mi snívalo s Larou, bolo to hrozné" napísala Clara.
"Aj mne, celú noc som poriadne nemohla zaspať" napísala Anna.
V tom som si spomenula na môj sen.
"Mne sa snívalo o nejakom múzeu, bola to docela veľká budova" napísala som.
"O múzeum?" Napísala Anna.
"Áno, myslíte si, že to bude mať niečo spoločné s kryštálom?"
"Nespomínaš si ešte na niečo? Možno to bude naše mestské múzeum" napísala Stella.
"Asi aj áno, pred múzeum bola nejaká veľká socha"
"To bude naše mestské múzeum" napísala Clara.
"Takže je tam kryštál?" Napísala som.
"To neviem, ale asi áno, ešte som tam nebola, to múzeum otvorili pred pol rokom" napísala Anna.
"Mali by sme to prešetriť" napísala som.
"To môžeme skúsiť, ale musíme to urobiť čím skôr" napísala Stella.
"Chloe!" Počula som z obývačky mamim hlas.
"Áno?"
"Poď sem prosím ťa"
Išla som dole za mamou.
"Prosím?"
"Vysvetli mi to s tou tvojou spolužiačkou"
"No ja o ničom neviem, včera sa len tak vyparila, neboli sme s ňou keď odišla..."
"Chloe práve mi volali z polície, budete tam ty a tvoje kamarátky ísť výpovedať, Larinini rodičia sú veľmi zúfalí"
"Č-čože?"
"Áno, zachviľku tam pôjdeme"
"A to musím? Veď o ničom neviem mami, to je hlúpe"
"Chloe choď sa pripraviť, zachviľu pôjdeme na policajnú stanicu"
Vôbec som z toho nebola šťastná, bola som veľmi nervózna, čo len teraz tím policajtom poviem?...
Prišla som do izby, pripravila sa a napísala dievčatám, tie z toho tiež neboli šťastné.
"Môžeme ísť" počula som mamu.
Stále som z toho nebola šťastná a začala som stresovať.
Sadli sme si do auta a boli na ceste do mesta. Počas celej cesty som sa triasla a nevedela čo polícii poviem.