Something Underground

Kapitola.23- hlas

Sedeli sme už v jedálni a večerali keď sa Clara začala divne tváriť.
"Čo sa deje?" Spýtala som sa.
"Práve mi píše môj bratranec, že v Hershey zmizli ďalší 2 ľudí"
"Už naj to prestane" povedala Stella.
"Je to strašné..." Povedala Anna.
Zvyšok večeri sme ani nedojedli, vôbec sme nemali chuť.
Prišli sme už do izby kde sme sa chystali do postele.
"Davaj na seba pozor Theo" napísala som mu.
"Aj ty, veľmi sa o teba bojím"
Po chvíli sme všetky zaspali.
Po niekoľkých hodinách som sa začala budiť na nepríjemný pocit, ako keby tu niekto bol...
"Cítiš to aj ty?" Spýtala sa ma Anna keď me tiež uvidela hore.
Po chvíli už sme všetky boli hore.
"Čo sa to deje?" Spýtala sa Clara.
Zrazu sme počuli klopanie na dvere, trochu sme sa zľakli.
"Kto je to?" Zakrikla Anna.
"Možno to bude Theo.." povedala som.
"Čo by o takejto hodine chcel?" Spýtala sa Stella.
A opäť sme počuli klopanie, tentoraz oveľa silnejšie.
"Bojím sa...." Povedala Clara a ľahla si k dievčatám.
"Idem otvoriť" povedala som.
"Niečo si so sebou ber" povedala Anna a podala mi vázu.
Pomaly sme prišli k dverám, odomkla som ich a pomaly otvárala. Vázu som s rukou nadvihla no na chodbe nikto nestal. Samá prázdnota a ticho.
"Čo to má znamenať?" Povedala som.
"Kto je tam?" Spýtala sa Clara.
"Nikto..." Odpovedala som.
"Prosím vás niekto mi podajte môj mobil" povedala som a Stella mi ho rýchlo podala. Zapla som si blesk a zasvietila na chodbu. Nikto tam nebol, možno sa nám to len zdalo. Keď som sa otočila tak som počula veľké kroky z druhého poschodia. Ako keby tie kroky neboli ľudské, boli veľmi hlučné.
"Prosím ťa Chloe vráť sa" povedala Clara. Stále som tie kroky počúvala a keď už boli blízko mňa tak som sa vratila do izby a zamkla dvere.
"Čo to malo byť?" Spýtala sa Stella.
"Neviem, tie kroky no... Ako keby neboli ľudské..." povedala som.
"Dneska už nezaspím" povedala Clara.
"Upokojte sa, nemôžeme sa ich báť" povedala Anna.
Chvíľu sme takto sedeli na posteli a po niekoľkých minútach keď sme si boli dostatočne isté, že už sa nič nestane tak sme opäť zaspali.
Ráno keď sme už sedeli na raňajkách k nám prišiel Theo.
"Počuli ste večer tie kroky?" Spýtal sa nás.
"Áno, boli sme posrané od strachu" povedala Clara.
"Bolo to vedľa mojej izby, som rád, že chlapci nič nepočuli, neviem ako by som im to vysvetlil" zašepkal Theo.
"Žiaci po raňajkách sa všetci preložiťe na hlavnú chodbu" zakričala učiteľka.
"Čo sa zase deje?" Spýtala som sa dievčatám.
"Už asi aj poznám odpoveď na túto otázku..." Povedala Anna.
Po raňajkách sme už prišli všetci na hlavnú chodbu.
"Kto sa z vás ráno o 4:00 potuloval po chodbách?" Spýtala sa nás učiteľka.
My s dievčatami a s Theom sme len hľadeli do zeme.
"Znelo to ako keby ste tam skákali a bežali, už nech sa to nezopakuje"
"O 2 hodiny sa tu stretneme, toto je náš posledný deň strávený tu"
"Theo budeš schopný ísť?" Spýtala sa ho učiteľka.
"Áno budem" odpovedal jej.
Pomaly sme sa už vracali do izieb.
"Vôbec sme sa mi dneska nechce ísť opäť do mesta" povedala Clara.
"Ani mne, ale toto je posledný deň kedy sme tu, zajtra už budene doma" povedala Anna.
"Teraz neviem či sa mám tešiť alebo nemám" povedala som a trochu sme sa zasmiali. S dievčatami sme sa začali trochu pripravovať a obliekať.
Po chvíli keď sme už boli pripravené tak sme sa presúvali vonku a boli na ceste do mesta. Celkom sme si to užili, potom šli na obed a o 16:00 sme prišli na vyučovanie. Keď vyučovanie skončilo a taktiež aj večera tak sme prišli do izieb kde sme sa začali baliť.
"Dúfam, že toto bude kľudná noc" povedala Clara.
Po chvíľke sme už celé unavené zaspali.
Na ráno hneď po raňajkách sme sa začali pripravovať a pomaly odchádzať z hotela na ulicu kde sme čakali autobus do Hershey.
"Stále neviem či sa mám tešiť, že odchádzame a ideme do Hershey alebo nie" povedala Stella.
"Podľa mňa by sme mali, čím skôr nájdeme kryštály a bude koniec" povedala som a dievčatá prikývli.
Autobus po chvíli prišiel, nastúpili sme doň a boli na ceste do Hershey.
Celú cestu som si rozprávala s Theom a po niekoľkých hodinách s prestávkami sme už boli v Hershey.
Rozlúčila som sa so všetkými a nastúpila do otcovho auta.
"No hovor ako bolo?"
"Bolo dobre a čo vy? Čo ste robili?"
"Bolo nám trochu smutno"
"A čo Maggie? Nenápadne som sa otca spýtala.
"No tá je v poriadku len práve je v meste a príde až večer"
"Aha"
Po niekoľkých minútach sme už boli doma. Prišla som hneď do izby kde som si vybalila kufre a hneď nasadila 3 kryštál do môjho artefaktu. Taktiež som si urobila sprchu a potom zaspala.
Zobudila som sa keď už bolo 15:00.
"Lara ako sa máš?" Napísala som jej.
"Som v pohode nie veľmi to bolí..."
"Je mi to tak strašne ľúto..."
Nasledujúce hodiny sme oslávili moje narodeniny s rodičmi.
"Ďakujem vám, všetko je to úžasné"
Rodičia sa na mňa pekne usmiali.
Večer som sa už len pripravila do školy a išla spať.
Nasledujúce ráno som sa pripravila a nastúpila do auta. Maggie už sedela v aute.
"Ako sa máš moja?" Spýtala som sa a objala som ju.
"Mám sa fajn" povedala ospato.
"A čo hlava? Je ti už dobre? Veľmi som sa o teba bála"
"Chloe nemám náladu..."
Na Maggie som sa len usmiala. Po chvíli sme už boli v škole a s dievčatami a Theom sme prišli do triedy, Laru som pozdravila a začali sme prvú hodinu.
Nasledujúce hodiny boli normálne a potom sme išli na obed.
"Viete o tom, že piatok je Halloween?" Pýta sa Stella.
"To je už piatok?" Pýta sa Anna.
"Áno, už sa veľmi teším" povedala Clara.
"Prečo? Čo chcete piatok robiť?" Spýtala som sa.
"No ako každý rok sa v škole v telocvični bude požiadať Halloweenský večeriok, všetci prídeme v maskách a budeme sa zabávať" povedala Stella.
"Myslíte si, že je to dobrý nápad po tom všetkom?" Spýtala som sa.
"Hej, ale nebudeme celé dni len doma a trápiť sa" povedala Clara.
Po skončení školy som išla s Theom vonku.
"Čo si myslíš o tom večierku na Halloween?" Opýtala som sa ho.
"Každý rok je to sranda a veľká zábava no teraz si musíme dávať pozor"
"Takže pôjdeme?"
"Ako chceš ty Chloe"
"Tak teda môžme"
Chvíľu sme sa s Theom ešte rozprávali a potom ma zaviezol domov.
Na druhý deň po škole sme sa s dievčatami aj Larou vybrali do obchodu si kúpiť nejaké kostýmy.
"Ja by som rada išla ako anjel" povedala Lara.
"Ja by som išla víla" povedala Clara.
"Ja ako nejaká čarodejnica" povedala Anna.
"Ja ako nejaká piratka" povedala Stella.
"Ja by som šla ako čertica" povedala som.
Kostýmy sme si kúpili a potom si sadli na drink. Po drinku sme sa poprechádzali trochu po námestí a keď sme prechádzali cez prechod prechodov tak som učula vo svojej hlave divný hlas.
"Čoskoro sa uvidíme" hneď som zastala a snažila sa prísť na to čo to bolo, začala ma bolieť veľmi hlava a zľakla som sa.
"Chloe!!" Zakričala Stella a vzala ma na chodník.
"Čo to do teba vošlo?! Skoro ťa zrazilo auto" povedala Anna.
"Dievčatá veľmi ma zabolela hlava..."
"Si v pohode?" Pýta sa ma Lara.
"Áno som...."
Dievčatám som nič nepovedala, sama som nevedela čo to malo byť.
S kým sa čoskoro uvidím?
Po chvíli som si zavolala taxík a prišla domov. Stále ma trochu bolela hlava, trochu som sa najedla a prišla do izby.
Po sprche som hneď zaspala.
Na druhý deň už v škole sme sa už chystali do triedy kde ma oslovila Lara.
"Chloe išla by si so mnou po škole do babkinho domu? Vieš po tom dni som tam ešte nebola a mala by som ten dom skontrolovať no nechcem is sama"
"Kľudne s tebou pôjdem" odpovedala som jej.
Po škole sme sa teda vybrali do domu Larinej babky.
"Neviem či to zvládnem..."
"Zvládneš to Lara, si silná" objala som ju. Otvorili sme dvere do domu a trochu sa tam porozhliadli. Lare som pomohla ten dom trochu upratať. Keď sme upratovali jej babky izbu tak v skrini sme našli nejaký dopis.
"Čo to je?" Spýtala sa Lara a otočila ho na druhú stranu kde bolo trochu zaschnutej krvi.
"To je krv?..." Povedala som.
"Otvorím ho..." Povedala a začala ho čítať.

"Chloe tento list si prečítaš keď tu už nebudem, oni si po mňa už idú a ja ti to musím povedať, tento onen svet ma aj svojho vládcu, niekoho kto je tam ten najsilnejší a ten, ktorý umiera až posledný..."

"Čože?" Povedala som.
"Ako to myslí? Aký vládca?"
"Chloe ja neviem, toto mi babka nikdy nepovedala"
"O tomto som vôbec nevedela, že je tam nejaký vládca alebo niekto"
Lara sa na mňa len divne pozerala a tiež tomu veľmi nerozumela.
Lara tú izbu ešte trochu upratovala a ja som si ten list stále dookola čítala.
Zrazu sme učuli z podkrovia nejaký zvuk.
"Čo to bolo?" Spýtala sa Lara.
"Neviem, to bolo z podkrovia?" Spýtala som sa.
"Áno...."
Ten zvuk sme počuli opäť, ako keby tam niekto bol...
"Mali by sme už ísť preč, nie je bezpečné tu byť po tom čo sa tu stalo" povedala Lara a z toho domu sme vypadli.
"Máš ten list?" Spýtala sa ma.
"Áno, budem ho potrebovať.
Ako som čakala na Thea tak s Larou som sa rozlúčila a vybrala sa domov.
Theo už po chvíli prišiel.
"Vitaj láska" povedal a pobozkali sme sa.
"Prečo ste boli v tom dome?"
"Lara tam potrebovala ísť a nechcela tam ísť sama"
"Nemala by si tam už chodiť..."
"Hej viem, ale niečo sme tam našli"
"Čo také?"
"Našli sme tam list, ktorý asi napísala pred tým než..."
"O čom sa píše?" Theovi som list prečítala a tiež tomu nechápal.
"Vládca?"
"Áno, netuším čo to má byť"
"A prečo ti to jej babka nepovedala vtedy keď si bola v jej dome?"
"To netuším Theo, už ani neviem čo mám ešte čakať..."
"To podstatné už vieme, stačí len nájsť ďalšie kryštály a bude to láska"
"Dúfam, že to bude čím skôr, nechcem aby odišli ďalší nevinní ľudia" povedala som a objali sme sa.
Nasledujúci deň štvrtok sme si s Theom urobili spoločný strávený deň, veľmi som si to užila, bol už večer pred Halloweenom, ja som si stále nebola istá či to je dobrý nápad ísť na večierok no dala som tomu šancu.
Bolo už 23:00 keď som zaspala.