Something Underground

Kapitola.21- park

"Žiaci už je čas ísť" počuli sme učiteľku z chodby.
S dievčatami sme vyšli na chodbu a tam už všetci boli.
"Dneska sa len krátko prejdeme po meste a ukážeme si niektoré pamiatky"
Všetci sme súhlasili a vydali sa von.
"Vyzeráš úžasne" povedal Theo a usmial sa na mňa, ja som mu úsmev opätovala.
Mesto bolo krásne, trochu sa podobalo na Hershey. Prv sme prišli k nejakej soche, ktorá bola veľmi stará a všetci sme sa pri nej sfotili. Potom sme si sadli na ľadový nápoj kde nám učiteľka povedala, že máme voľný rozchod na pol hodinu.
Ako sme sa s dievčatami rozprávali po ceste tak som si všimla, že Theo za nami nie je.
"Kde išiel Theo?" Spýtala som sa Tomovi, ten sa na u mňa zvláštne usmial a hneď na to prišiel vydychaný Theo.
"Theo kde si to bol?"
"A čo to máš za tašku?"
Prišiel ku mne a v taške mal víno.
"Ty si vážne šialený Theo"
"To je na dnešnú noc láska" ja som sa na neho len usmiala.
Prechádzka po meste pokračovala dobre a bolo už 14:00 keď sme sa vrátili do hotela.
"Už ma bolia nohy" povedala Stella.
"Aj mňa" povedala Anna.
Prišli sme naspäť do izby kde sme si ľahli a trochu zdriemli.
Zobudila som sa keď som potrebovala ísť na záchod. Prišla som k dievčatám a tie už boli tiež hore.
"Spali sme 2 hodiny" povedala Clara.
"Cítim sa oveľa lepšie" povedala som.
"Ako to tam je?" Napísala mi mama.
"Ide to super, je to tu veľmi pekné"
"To sa teším Chloe"
"A čo Maggie? Je jej lepšie?"
"Áno, práve si leží v izbe"
O 18:00 sme prišli všetci do jedálne na večeru. Bola veľmi dobrá a celkom dobre sme sa najedli.
"Aby ste už do 22:00 spali! Ja vás prídem všetkých skontrolovať" povedala nám učiteľka keď sme išli hore do našich izieb. Všetci sme prikývli.
"No to sa ešte uvidí" zašepkala Clara keď sme prišli do izby. Všetky sme sa zasmiali.
"O chvíľu prídem" napísal mi Theo.
"Dávaj pozor veď si počul učiteľku.
Ako sme sa s dievčatami prezliekli do pyžama tak Theo nám už napísal, že stojí pred dvermi, hneď som mu ich otvorila.
Všetci sme si sadli za stôl.
Napísala som aj Lare nech sem príde a tá hneď prišla.
"Ešte raz všetko najlepšie Chloe" všetci povedali.
"Ďakujem vám krásne"
"Toto je náš spoločný darček pre teba" povedala Stella a prišla s čokoládou tortou.
"Ďakujem vám, vy ste úžasné"
"Je to maličkosť no dneska som ti stihla kúpiť malý dezert" povedala Lara a dala mi ho.
"Ďakujem ti milá moja"
"Tak prineste poháre" povedal Theo, ja som ich priniesla a naliali sme si trochu víno.
"Na Chloe" všetci povedali a ja som sa so šťastím usmiala.
"Ja vám ďakujem za to, že vás mám"
Všetci sme sa naďalej bavili, jedli a rozprávali sa.
"Ja už pôjdem" povedala Lara.
"Ďakujem, že si prišla" povedala som a rozlúčili sme sa.
"Theo mal by si ísť aj ty, veď vieš, že nás zachviľu príde skontrolovať učiteľka"
"Tak fajn, dúfam, že si si to všetko užila"
"Jasné, že áno, ďakujem vám všetkým"
S Theom som sa tiež rozlúčila.
"Ja som už taká unavená, že asi už zaspím" povedala Anna.
"Ver mi, že aj ja" povedala Stella.
Bolo už 21:30 keď sme si všetky ležali v posteli a boli na mobile.
"Ja už idem spať dievčatá, dobrú noc" povedala Anna.
"Ja tiež" povedala Stella.
"A čo ty Clara?" Spýtala som sa jej.
"Do pozerám film a potom pôjdem"
Po 20 minútach už zaspala aj Clara a ja som sa robila, že som spala keď príde učiteľka. Po chvíli aj prišla a potom odišla. Pravda bola, že sa mi vôbec nechcelo spať. Myslela som na všetko čo sa nám už 2 mesiace deje a čo to všetko dalo a vzalo.
"Spiš?" Napísal mi Theo.
"Nespím a čo ty?"
"Nejde to.."
"Hej ani mne, len tak sa pozerám do stropu"
"Mám nápad"
"Aký?"
"Poď na chodbu Chloe, veľmi mi chýbaš..."
"Theo teraz nie... Veď nás tu môže hocikto uvidieť a už je aj neskoro"
"Bude to len chvíľa, nič sa nestane" ja som trochu váhala no potom som súhlasila. Pozrela som sa na dievčatá a tie trvdo spali. Pomaly som otvorila dvere na chodbu a učiteľka a ani nikto iný tam nebol. Po chvíli prišiel Theo.
"Kam pôjdeme?" Spýtala som sa.
"Pri mojej izbe je ďalšia voľná izba v ktorej nikto nie je"
"Theo to bude nebezpečné..."
"Ver mi láska"
"Tak teda poď" vybrali sme sa do tej izby, bola to malička izba a hneď sme tam zamkli.
"Milujem ťa" povedal mi.
Hneď som ho pobozkala. Začali sme tam bozkávať, každý ďalší bozk viacej vášnivejši a veľmi sme si to užívali.
Theo ma začal príjemné bozkávať na krk, ja som mu vyzliekla tričko a začala som ho bozkávať na jeho úžasnú hruď. Theo pri tom ťažko vzdychal a mňa to len viacej vzrušovalo.
"Prosím ťa pokračuj" povedal mi s ťažkým hlasom. Naďalej som ho bozkávala a potom vyzliekla nohavice. Theo mi tiež vyzliekol tričko a začal ma bozkávať na moje prsia. Užívala som si to každým jedným bozkom. Jeho dotyky po celom mojom tele ma priviedli k šialenstvu. Pomaly mi vyzliekol nohavice, ľahli sme si na posteľ a stále sa ma bozkávali.
"Si pripravená?" Pekným hlasom sa na opýtal.
"Áno som"
Ako sme sa stále bozkávali tak mi vyzliekol nohavičky a ja som sa začala trochu hanbiť no stále som mu všetkom verila. Začal mi bozkávať moje stehná a pomaly sa presúval vyššie. Keď sa dostal na moje najcitlivejšie miesto tak som sa mu celá odovzdala. Bolo to úžasné a ja som od vzrušenia stláčala paplón.
Keď Theo zdvihol svoju hlavu a pozrel sa na mňa tými jeho úžasnými a krásnymi očami tak som zošalela.
Pozeral sa na mňa s takou veľkou láskou a túžbou. Začal ma tam pomaly a jemne prstiť. Po chvíli za zodvihol, vyzliekol svoje boxerky a opýtal sa ma jemnym hlasom: "veríš mi?"
"Áno, verím ti celým mojím srdcom"
Pomaly mi ho tam strčil, trochu to zabolelo. Theo to pomaly robil a po chvíľke som si to začala užívať. Bol to úžasný pocit, Theo ma popritom bozkával po mojom krku a stále pridával. Jemne pritom vzdychal a taktiež aj ja. Theo stále viac a viac pridával a ja som mala pocit, že zachviľu vybuchnem. Užívali sme si to ďalšiu pol hodinku a potom mi Theo pomáhal sa urobiť, trochu som sa toho bála no ja som mu verila. Keď sa to všetko stalo tak som bola celá spotená a bez síl, bol to jeden z najlepších pocitoch aký som kedy zažila. Thea som tým milovala ešte viac. Po chvíli som mu pomohla ja sa spraviť. Keď sa to všetko stalo tak sme si k sebe ľahli, jeden k druhému, oprela som sa o jeho hruď.
"Milujem ťa Theo"
"To ja teba Chloe"
Chvíľku sme si ešte takto ležali a potom sa rozhodli ísť naspäť do našich izieb. Opatrne sme vyšli z tej izby, s Theom som sa rozlúčila, pobozkala ho a silno stiskla. Prišla som opatrne dole a do mojej izby. Dievčatá stále spali, z toho tešenia som dievčatá chcela zobudiť a všetko im povedať. Išla som do kúpeľne, umyla si tvár a pozerala sa sama na seba v zrkadle, stále som neverila tomu čo sa práve stalo. Konečne som si ľahla a prišla mi správa od Thea.
"Dobrú noc princezná moja"
"Aj tebe láska"
Bolo už 23:30 keď som zaspala s úsmevom na tvári.
Zobudila som na na veľkú zimu, keď som hľadala svoju deku na svojej posteli tak som ju nenašla, otvorila som oči a v tom som ju uvidela na zemi...
Nijako som to neriešila a z tej veľkej zimy som ju len vzala a opäť zaspala.
Ráno som sa zobudila ako prvá, bolo 7:00 a dievčatá ešte spali. Vstala som s úsmevom na tvári a stále som nemohla uveriť tomu čo sa stalo s Theom. Urobila som si hygienu a dievčatá sa postupne zobúdzali.
"Ako sa vám spalo?" Spýtala som sa.
"Celkom fajn, ale ešte by som spala" povedala Clara.
"A čo ten úsmev Chloe?" Pýta sa ma Stella.
"No..."
"No?" Povedala Anna.
"Včera sa stalo niečo šialené..."
"Čo také?" Všetky sa spýtali.
"No ja..."
"Ja a Theo sme sa spolu včera večer vyspali" keď som to povedala tak dievčatá ostali len tak sedieť, všetky sa naraz ako keby celkom prebudili.
"Čo?" Všetky vyslovili.
"Áno, bol to úžasný pocit, milujem ho"
"Gratulujeme ti Chloe" povedali a objali ma.
"Kde? Kedy? Ako?" Spýtala sa Clara, všetky sme sa začali smiať.
Dievčatám som to povedala.
"Ty si šialená, ak by ťa učiteľka videla tak by to bol váš koniec" povedala Clara.
"Viete ako veľmi som sa bála?"
"Dobré ráno, poďte už dole na raňajky" prišla učiteľka.
Všetky sme prikývli, obliekli sa a upravili.
"Som už taká hladná, dúfam, že to bude niečo dobré" povedala Anna.
Prišli sme už dole do jedálne, sadli sme si všetky k stolu, zavolala som k nám i Laru.
Theo sa na mňa už z druhého stola usmieval a ja som mu úsmev opätovala.
"Mňam" vychutnávala si Anna.
Po raňajkách sme sa chystali na dlhý deň kde budeme spoznávať toto mesto, uvideli sme veľa pamiatok a veľa vecí. Potom sme si zašli na obed a po obede sme prišli na hotel kde sme si dali krátke vyučovanie. Bolo už 15:00 keď sme prišli s dievčatami naspäť do izby celé bez síl.
"Bolia ma nohy" povedala Stella.
"Ja si ich vôbec necítim" povedala Clara.
"Ja celé svoje telo" povedala Anna.
Chvíľku sme si poležali a potom sme išli vonku za hotel kde bol malý park s malým lesom.
"Je to tu naozaj pekné" povedala som.
"Áno, ale dosť mi to tu pripomína Hershey" povedala Anna.
"Presne, neviem prečo no i tá energia je tu stejná" povedala som.
"To ani nehovor..." Povedala Stella.
"Teraz to nespomínajte, je tu nám tak dobre" povedala Clara no ja som to itak cítila. Sadli sme si na lavičku a po chvíli počuli nejaké zvuky.
"Je tu srnka, pozrite!" Zvolala Anna.
Všetky sme sa hneď pozreli a pozerali sa na ňu. Ja som dostala blbý nápad ísť za ňou no tá srnka utiekla.
"Neviem čo si si myslela" povedala Stella a zasmiala sa.
Keď som sa vracala tak som uvidela niečo zvláštné. V zemi bola diera, niečo ako tá pri jazere.
"Dievčatá pozrite sa na toto" povedala som a prišli ku mne.
"Myslíte si, že to je?..." Povedala som.
"Ale nie, to je určite obyčajná diera" povedala Clara.
"Asi hej, netreba to hneď zveličovať" povedala Anna. 
"Súhlasím" prikývla Stella.
"Dievčatá, ale veď.." chcela som niečo povedať no Clara ma zastavila.
"Chloe určite to nie je brána, to by sme už vedeli"
"Áno, aj tebe sa to sníva a to by sme už dávno poznali" povedala Stella.
"Tak fajn..." Povedala som a vrátili sme sa do izby. Ja som išla na wc a tam som na to stále myslela, vedela som ako som sa tam cítila. Dievčatá mali pravdu, prišli sme sem sa trochu odreagovať a zabudnúť na naše problémy v Hershey no nedalo mi to, ja som sa na to musela pozrieť.
"Dievčatá zachviľku som tu len skočím za Theom" zaklamala som im a vrátila som sa do parku.
Tam som to viacej preskúmala no asi to bolo vážne márné. Bola to obyčajná diera v zemi. Sadla som si na tú lavičku a dýchala čerstvý vzduch keď v tom som niečo učula.
"Chloe" počula som zo zadu.
Bol to ako keby Maggin hlas a hneď som sa otočila. Nikto tam nebol a pomyslela som si, že sa mi to asi zdalo keď v tom so to opäť počula.
"Chloe"
"Chloe" tentokrát to znelo ako Veronicin hlas. Zhrozila som sa.
"Je to teda naozaj brána a Veronica je tam?" Povedala som si.
"Pomôž mi Chloe" teraz som si bola istá, že to je Veronica. Hneď som tam išla, čupla som si a čakala na ďalšie slová. Čakala som asi 3 minúty no nič, nijaký hlas ani vetu som nepočula. Asi mi už šibalo. Otočila som sa, že sa chcem vrátiť no v tom ma niečo chmatlo za nohu. Spadla som a ťahalo ma to dnu, veľmi som sa bála a kričala o pomoc. Otočila som sa a niekto tam bol. Skoro ma to stiahlo so sebou dolu no v tom mi niekto podal ruku.
"Mám ťa Chloe" znelo to ako Larin hlas. Tú ruku som priala a vytiahla ma hore.
"Lara?"
"Chloe čo sa stalo? Čo to malo znamenať?"
"J-ja neviem, je to asi ďalšia brána.." celá som sa od strachu triasla.
"Si v poriadku? Nie je ti nič?"
"Nie, ale prosím poďme odtiaľto"
Celou cestou do izby som sa stále triasla a bála sa. Bolo mi hrozne, myslela som si, že to bol môj koniec a že ma už dostali.