Something Underground

Kapitola.5- modré záblesky

Vonku začínalo byť viacej chladnejšie a  viacej tmavšie. Na svojej koži som pociťovala čoraz chladnejší vzduch. Na oblohe nebola ani jedna hviezda no pocit straty sa zmenil na pocit strachu.
Ostala som stáť ako zmrazená keď som na oblohe videla červený teda krvavý mesiac. Slzy sa mi tlačili von z oka. Stále som sa točila dokola a dokola. Cítila som ako keby sa to všetko odohrávalo už niekoľko hodín. Hlava sa mi už začínala krútiť a v tom som niečo kútkom oka uvidela.
Niečo ako modré záblesky v zemi.
"Čo to tam je?" Vykríkla som od strachu.
Na lícach som už pocítila vlastne slzy strachu.
Nikdy som nič podobné nevidela.
Z tej frustrácie som nevedela čo robiť a myslela som si, že mi to niečo chce povedať, alebo pomôcť mi. Nevedela som čo od toho mám čakať. No má toto čo robiť s tým čo mi povedala Stella? Pomaly som sa k tomu priblížila a počula divné zvuky ako nejaké šepoty. Ako by mi tie modré záblesky chceli niečo povedať. Stále som sa bála no strach sa pomaly začal meniť na zvedavosť. Bola som veľmi zvedavá čo to tak môže byť. Prečo to vidím práve ja? Pristúpila som k tomu bližšie a modré záblesky svietili dole v zemi, ako by to bolo pod zemou, ako by to bola brána na iný svet, ako keby to bolo niečo zázračné no zároveň veľmi zlé. V tom danom momente to bolo to jediné svetlo, ktoré som mohla vidieť. Chvíľku som tam stála a pozerala sa na to. Pomaly som sa k tomu zohinala aby som na to videla ešte lepšie. Moja zvedavosť bola väčšia ako čokoľvek v tom momente.
Nechcela som to úplne urobiť no urobila som to. Pomaly som sa toho mojím prstom dotkla. Dotkla som sa toho a cítila som sa ako by sa celý svet zmenil. Ako keby všetka radosť zahynula. Cítila som sa hrozne a všetko to bolo hrozné. Vôbec som nechápala čo to má všetko znamenať čo som tak mohla urobiť tým, že som sa toho dotkla? Pozrela som sa opäť na tie modré záblesky no oni to už neboli. Pominuli. Nejako záhadne zmizli. Pozrela som sa všade vedľa seba a cítila sa nebezpečne. Niečo tu je. Niečo v tomto lese. Niečo som musela urobiť, určite som niečo urobila niečo veľmi zlé. Pozrela som sa na oblohu a mesiac bol stále krvavý. Začala som bežať. Tak ďaleko ako som len vtedy mohla. Spoza kríky a stromy som videla svetlo, svetlo z našej chaty. Tak veľmi som sa potešila, že som našla cestu domov. Ako som z tých kríkov vychádzala tak som videla mamine auta ako prišla domov.
"Chloe?"
"M-mami..."
"Čo robíš o takejto vonku?"
"Mami ja som chcela ísť len na čerstvý vzduch"
"Stalo sa niečo?"
"Nie nie nič sa stalo"
"Chloe? Ty si plakala?"
"Nie mami to je v poriadku"
"Si celá bledá, si ako vymenená, povedz mi pravdu"
"Mami hovorím ti, že mi nič nie je!" Vykríkla som na mamu. Nikdy som taká nebola, nedovolila by som si to.
Hneď som vošla do domu a behom sa dostala do mojej izby. Ľahla som si a schovala sa pod paplón. Neviem pred čím no cítila som sa v nebezpečenstve.
Pred niečím čo som asi urobila. Ani neviem ako no zaspala som.
Pred sebou som uvidela niečo, niečo čo mi chcelo ublížiť, uvidela som náš les a tie modré záblesky. V tom momente som sa zobudila. Mala som nočnú moru. Uvedomila som si aká som spotená a že som zaspala  neprezlečená. Pozrela som sa na mobil a bolo 5:00. Hodinka pred budíkom. Začala som rozmýšľať nad tým čo sa mi snívalo. Spomenula som si na včerajší večer a čo som urobila.
Vstala som z postele a vošla som do sprchy. Veľmi som to potrebovala. Urobila som si hygienu a pripravila tašku do školy. Bolo už 7:00 keď som prišla k rodičom Maggie do obývačky.
"Dobré ráno" všetci sa mi pozdravili.
Ja som nijako nereagovala.
"Je ti niečo Chloe?" Spýtal sa ma otec.
"Od včera je takáto, niečo sa stalo a nechce nám to povedať" povedala mamka.
"Čo ti je sestrička?" Pýta sa Maggie.
"Nič mi nie je, pôjdeme už?" Povedala som. Otec prikývol a boli sme na ceste do auta. Cítila som sa veľmi zvláštne keď som sa pozrela na les, ako keby som tu už nepatrila. Po chvíli sme prišli už do školy, vystúpila som z auta a pred školou ma čakali dievčatá.
"Ahoj Chloe" všetky sa mi pozdravili.
"Čaute"
Vstúpili sme do školy a videla som Thea ako sa na mňa divne pozrel.
"Čo to malo byť?" Povedala Stella.
"Asi sa ma bojí, alebo skôr toho, že bývam v lese" odpovedala som.
Prišli sme už do triedy a sadli sme si na miesta. Začala ma bolieť hlava a začala som myslieť na včerajšok, stále som okolo seba cítila chlad a strach.
"Chloe?" Povedal Theo.
"Prosím?"
"Už trikrát na teba volám"
"Prepáč, čo je?"
"Nemáš mi požičať pero?"
"Samozrejme" dala som mu pero.
"Ďakujem, inak stalo sa ti niečo?"
"Nie všetko je v poriadku"
"Ak chceš tak dneska.." Theo mi chcel niečo povedať no učiteľka si nás všimla.
"Prosím ticho" povedala.
Pozrela som sa na Laru a tá mi hneď dávala hnusné pohľady, že sa rozprávam s jej frajerom.
Na 4 hodinu sme mali ísť celá trieda do knižnice. Všetci sme sa tam preložili.
"Nechce sa mi tu byť" povedala Anna.
"Je to lepšie ako sa učiť" povedala Clara.
"Prečítame si niečo?" Spýtala sa Stella.
"Dobrý nápad" povedala som.
Všetci sme si hľadali nejakú knihu no ja som nič zaujímavé nenašla. Všetci si už čítali no ja nič. V tom som uvidela jednu knihu. Jej názov bol
"Všetko o iných svetoch" hneď som ju chmatla, chcela ju prečítať no prihovoril sa mi Theo.
"Chloe?"
"Áno?"
"Chcel som ti povedať to, že dneska by sme sa mohli porozprávať"
"Theo teraz nie môže nás uvidieť Lara"
"Tá tu teraz nie je"
"Tak hovor"
"Chcel by som sa porozprávať o včerajšom dni a o Lare"
"To by asi šlo..."
"Dneska po škole príď k môjmu autu, niekam pôjdeme a porozprávame sa"
"Dobre"
Theo odišiel k svojím kamarátom a ja som sa  plne mohla venovať knihe.
"Žiaci budeme sa musieť presunúť do našej triedy" povedala učiteľka.
"Teraz nie" povedala som.
"Hovorila si niečo Chloe?" Pýta sa Clara.
"Nie nič"
Knihu som si rýchle schovala do mojej tašky a vzala so sebou. Pozrela som na všetkých no nikto me nevidel. Presunuli sme sa do triedy a tam hodina pokračovala.
Po skončení školy som prišla k Maggie.
"Maggie ja mám ešte jednu hodiny"
"Ale veď piatkami máme každý 6 hodín"
"No vieš... Musím tu proste ostať"
"Vážne?"
"Áno"
"Chloe si naozaj poriadku? Vážne sa mi nezdáš byť vo svojej koži"
Otočila som sa a nevedomky som prišla na chodbu školy. Otec ešte našťastie nestál s autom vonku a dievčatá niekde sú. Vyšla som zo školy a bola na ceste na školské parkovisko kde už Theo s autom bol.
"Tak sadaj"
Nasadla som si do auta.
"Kam by si chcela ísť?"
"Neviem, nikto nevie, že som tu"
"Chápem"
"Theo?"
"Áno?"
"Je odomňa veľmi zlé, že som tu, mala by som vystúpiť"
"Chloe nie ja sa s tebou vážne potrebujem porozprávať, ver mi"
Vyddychla som si a prikývla na súhlas. S Theom sme prišli k nejakému baru. Theo nám skočil po drinky a vrátil sa naspäť.
"Toto vôbec nebolo potrebné, ale ďakujem"
"Nemáš za čo"
Po chvíli sme sa dostali do časti mesta kde nikto nebol tak sme už vystúpili z auta.
"Tak už mi povieš čo sa ti stalo?"
"Nič"
"Vidím to po tebe Chloe, celý deň si veľmi bledá a vidím po tebe, že to nie si ty"
"Theo len som sa zle vyspala, nerieš to"
"Si si istá?"
"Áno som"
"Je to všetko o čom si sa so mnou chcel rozprávať Theo?"
"Nie len to"
"Počúvam ťa"
"Ako som ti už napísal tak s Larou chodím na silu"
"Áno to viem"
"Ja ju totiž vôbec nemilujem a veľmi ma to dráždi, necítim sa byť voľný a stále robím to čo po mňa druhí chcú"
"To mi je ľúto"
"Chcel som ti povedať, že vyzeráš byť ako osoba s ktorou sa dá normálne rozprávať"
"Myslíš to vážne Theo?"
"Áno Chloe, niečo pre mňa znamenáš i keď sa poznáme len niekoľko dní"
"To ma teší, tiež si myslím, že si chlapec, ktorý má srdce na správnom mieste"
"To je od teba pekné"
"A nemal by si počúvať druhých ľudí, rob to čo chceš a to čo ťa baví, ak nechceš byť s Larou tak jej to povedz, zaslúžiš si byť voľný" povedala som a Theo sa ku mne začal približovať až ma objal.
"Ďakujem ti Chloe"
"Nemáš za čo"
Pozreli sme si do očí a nikdy nezabudnem ako sa na mňa v ten daný moment Theo pozeral. Jeho krásnymi očami, ktoré trpeli.
Pobozkal ma. Ja som ostala ako obarená, nič také som od Thea nečakala, celé telo sa na mne triaslo a nevedela som čo si mám myslieť.
"Theo čo to robíš?"
"Prepáč Chloe ja neviem čo to do mňa vošlo"
"No ja..."
"Ja viem som hlupák, prepáč mi to, vážne mi to prepáč"
"Theo to je v poriadku, nič zlé sa nestalo"
"Naozaj?"
"Myslím to vážne"
Sadli sme si opäť do auta a ja som stále bola červená ako paradajka. Cítila som sa zvláštne no nepovedala by som, že sa mi to nepáčilo....
"Bola to tvoja prvá pusa?"
"Áno" zasmiala som sa.
"Cítim sa lepšie keď som pri tebe"
Usmiala som sa na neho.
"Theo chcela by som sa ťa niečo opýtať"
"Hovor"
"Prečo si včera nechcel prísť po mňa do lesa?"
"Na to miesto nemám dobré spomienky"
"Povieš mi o nich?"
"Možno inokedy"
"Tak dobre"
S autom sme prišli k škole.
"Asi už budem musieť ísť Theo"
"Ja ťa odveziem"
"To nemusíš ak na to mieto nemáš dobre spomienky, ja si zoberiem taxík"
"Nie predsa ťa nenechám samú v meste"
Boli sme už na ceste do môjho domu.
Keď sme prechádzali cez lesnú cestu tak som si všimla Thea a ako sa začal báť. Asi má na toto miesto vážne zlé spomienky.
Prišli sme už blízko k môjmu domu.
"Theo tu vystúpim"
"Ale váš dom je o trochu ďalej"
"Hej, ale nechcem aby ma videli naši"
"Tak dobre"
"Ďakujem ti Theo"
"Ja tebe Chloe"
Vystúpila som z auta, Theovi som zamávala a bola na ceste do domu.