Something Underground

Kapitola.9- vyhrážka

"To nič nie je" povedala som a tašku som zatvorila.
"Chloe prečo máš tu knihu?"
"Ja neviem chcela som si ju prečítať..."
"Ja viem čo je to za knihu..."
"Ako to myslíš Theo?"
"Pamätáš sa ako si sa ma pýtala o tie latinské texty?"
"Áno prečo?" Vôbec som nechápala prečo bol Theo zrazu taký divný.
"Práve o tom som s tebou chcel hovoriť"
"O knihe?"
"Súvisí to aj s knihou"
"Hovor Theo"
"Je to ťažké to tak povedať, určite si budeš myslieť, že som blázon"
"Nebudem Theo, hovor"
"Asi mesiac pred začiatkom školy som bol s kamošmi v lese, popíjali sme tam a blbli, ja som sa veľmi opil a zablúdil som, vonku bola veľká tma a cítil som sa hrozne, veľmi som sa bál, nevedel som z toho lesa vyjsť až keď som uvidel niečo neuveriteľné..."
Keď to Theo rozprával tak po tele mi vyšli zimomriavky, vedela som čo mi chce povedať.
"Videl som nejaké čudné modré záblesky, vôbec netuším čo to bolo, hneď keď som to uvidel som utiekol"
"Theo ja.." Theo ma prerušil.
"Chloe ja... Možno sa mi to len zdalo, lebo som bol opitý, ja už neviem..."
"Theo mne sa stalo to isté..."
"Č-čo?"
"Áno, stalo sa mi to 2 týždne do zadu keď si po mňa mal prísť, ale neprišiel si, lebo si sa zľakol práve preto, lebo bývam v lese.." povedala som to všetko Theovi.
"To vážne?" Theo bol šokovaný.
"Ja som nechcela..."
"Ty si otvorila nejakú bránu"
"Ale akú Theo?"
"Čítala si to už v tej knihe, že?"
"Áno, ale nič iné som tam nezistila"
"Hej, nič iné tam už nie je, tú knihu som tiež čítal a nič iné okrem toho som tam nenašiel"
"Nenávidím sa za to, nemala som to urobiť"
"To nevadí Chloe, tú bránu musíme nejako zavrieť"
"Vieš ako?"
"To ešte neviem, ale zistím to"
"Ďakujem ti Theo"
"To ja tebe Chloe, som vďačný, že ma aspoň ty chápeš"
Usmiala som sa na neho a dala mu pusu na líce.
"Už asi pôjdem Theo"
"Ja ťa odveziem" povedal a vybrali sme sa na cestu.
Po chvíľke sme už prišli, Theovi som zamávala a prišla do domu.
Pozdravila som rodičov a Maggie a prišla som do svojej izby.
"No ako Chloe?" Napísala mi Stella.
"Neuveríš čo mi povedal"
"Hovor Chloe" napísala som jej všetko čo mi Theo povedal.
"Myslíš to vážne?"
"Áno"
"A vie Theo ako tú bránu zavrieť?"
"To ešte nevie, ale spoločne sa to pokúsime zistiť"
Zvyšok dňa prebiehal normálne a bolo už ráno keď som akurát vystúpila z auta kde už dievčatá boli. Všetky sme sa pozdravili a boli na ceste do triedy. Pred tým než som si sadla na miesto som sa Theovi pozdravila. Lara sa na nás už ani nepozrela. Keď zazvonilo na prestávku tak sme sa všetci chceli vybrať do školského bufetu keď v tom mi napísala mama.
"Dievčatá choďte na pred, zachviľu sa k vám pridám" povedala som im.
"Chloe akurát som v potravinách, mám ti niečo kúpiť?"
"Nie mami ďakujem"
Keď som už chcela vyjsť z triedy tak tam stála Lara.
"Čo tu robíš Lara?"
"Ty jedna zlodejka"
"O čom to tu rozprávaš?"
"Ako si mi mohla vziať môjho Thea?"
"Ja som ti nikoho nevzala, si šialená?"
"Ja som ťa včera videla ako si nastúpila do jeho auta, ak sa dozviem, že spolu niečo máte tak ti urobím zo života peklo"
"Kladieš tu samé sprostosti, nechaj ma na pokoji"
"A viem ešte niečo Chloe" usmiala sa.
"Čo také?"
"Naša spolužiačka Lily si všimla ako si ukradla tú knihu z knižnice, davaj si pozor čo robíš inak to poviem riaditeľovi a hneď z tadiaľto poletíš"
"Len to skús" povedala som a odišla som. Celkom som sa zľakla, myslela som si, že ma nikto nevidel, práve Lara o tom vie...
Prišla som za dievčatami, ktoré už jedli v bufete.
"Ty už nie si hladná Chloe?" Pýta sa ma Anna.
"Nie, nie som" úplne som stratila chuť.
"Chloe včera som čítala na stránke o nejakých podobných vecí ako napríklad otvorené brány a niečo som aj zistila" povedala Clara a všetky sme ju počúvali.
"Hovor" povedala som.
"V takýchto bránach sa môžu nachádzať nejaké zlé bytosti, alebo nejaké iné svety s inými ľuďmi, môže to byť nebezpečné, ale aj nemusí"
"Úplne som to spackala" povedala som.
Keď sme už z dievčatami vychádzali z bufetu tak sme stretli Thea a Tomma.
"Čaute" pozdravili sa nám
"Clara, Stella a Anna sa im pozdravili naspäť, ale ja nie. Theo sa na mňa čudne pozrel, nechápal tomu.
"Chloe?" Povedala Stella.
"Asi sa musím prestať baviť s Theom"
"To prečo? Stálo sa niečo?" Povedala Stella. Povedala som dievčatám o tom čo mi povedala Lara.
"Idem si to s ňou hneď vybaviť" povedala Anna.
"Anna nie, počkaj" povedala som jej.
"Ona ti chce len ničiť život, musíme ju v tom zastaviť" povedala Clara.
"Hej, ale pochopte ak niečo urobíte tak to povie riaditeľovi a ten ma vylúči zo školy"
"Tú knihu musíš vrátiť späť" povedala Stella a vybrali sme sa do knižnice, nenápadne som tú knihu vzala z tašky a dala ju na jej miesto.
Po niekoľkých hodinách na veľkej prestávke keď sme boli na ceste do jedálne ma zastavil na chodbe Theo.
"Chloe môžeš sa so mnou dneska stretnúť?"
"Theo.... To nepôjde"
"Prečo?"
"Proste to nepôjde..." Povedala som a rýchle som odišla. Bolo mi ho ľúto, nezaslúžil si to počuť no keby o niečom zistila Lara tak mi je koniec, musela som sa mu vyhýbať.
Nasledujúce dni prebiehali normálne a už sme piatok sedeli v jedálni.
"Ako to ide Chloe? Nemáš už nočné mory?" Pýta sa ma Anna.
"Nie, som rada, že to už prestalo"
"Možno to už všetko prestalo" povedala Clara.
"Dúfam, že máš pravdu Clara"
"Chloe dokedy sa mi chceš takto vyhýbať? Celé dni ma len ignoruješ" napísal mi Theo, ktorý sedel hneď vedľa nášho stola. Ja som mu nijako neodpísovala.
"Chloe urobil som ti niečo zlé? Povedz mi čo sa stalo"
"Je to kôli Lare, alebo ti niečo spravila?"
"Chloe no tak..."
Bolo mi to ľúto ho takto ignorovať, tak veľmi som mu chcela odpísať, veľmi mi už chýba.
Ako sme si s dievčatami sedeli a jedli náš obed tak som dievčatám navrhla aby u mňa prespali.
"Prídeme Chloe" všetky povedali.