Something Underground

Kapitola.20- škola v prírode

"Čo sa stalo?" Odpísala som jej.
Čakala som už 2 minúty na jej odpoveď.
"Lara? Čo sa stalo? Odpíš mi"
Lara mi stále neodpísovala a po chvíli som už bola pri škole.
"Dievčatá je Lara tu?" Spýtala som sa im.
"Chloe no..." Povedala Clara.
"Niečo sa stalo.." Povedala Anna.
"Lare zmizla babka, veď vieš..." Pošepkala Stella.
Ostala som šokovaná.
"Ale nie..." Povedala som. S dievčatami sme prišli do našej triedy, už sme videli ako Lara plače na svojom mieste.
"Lara?" Povedala som.
"Chloe oni mi ju zobrali, vzali mi moju babku" povedala mi s plačom.
"Lara upokoj sa prosím ťa, prv nám vysvetli čo sa stalo, ako vieš, že to boli.... Oni?"
"Včera večer som u nej prespávala a ráno keď som sa zobudila tak som ju v dome nenašla, čakala som ju, že možno skočila len do obchodu, alebo niečo no nič, svoju babku poznám najlepšie, nikdy by z domu neišla len tak, určite by mi to povedala"
Hneď som ju objala.
"To mi je ľúto Lara, neboj sa čoskoro to ukončíme.." povedala som.
"Dúfam Chloe..."
Hneď sa mi v hlave marilo, že som vlastne mala sen s Larinou babkou a tú vzali oni.
"Počkať, počkať" povedala som.
"Čo je?" Povedala Stella.
"Lara mne sa vlastne snívalo s tvojou babkou, áno mne sa s ňou snívalo"
"Takže áno, naozaj ju vzali...."
"Je mi to ľúto Lara, toto si si nezaslúžila.." povedala som.
"Chloe ja neviem či ti to mám povedať, ty si to povedala mne a mala by som asi aj ja tebe.." Povedala Lara.
"Čo?" Povedali sme s dievčatami.
"Chloe prepáč, ale musím ti to povedať, ale tiež sa mi snívalo s tvojou sestrou...." Hneď po mne vyšli zimomriavky, veľmi som sa zľakla.
"Ale nie, nie, nie.."
Hneď som Maggie napísala, veď mi už aj bolo zvláštné, že stále nie je v škole...
"Maggie?"
"Maggie si tu?"
"Odpíš mi"
"Maggie prosím ťa"
Čakala som na odpoveď no stále nič.
"Chloe upokoj sa, čo keď sa zbytočne strachuješ, ešte predsa nič nevieme" povedala Stella.
"Stella určite sa niečo stalo, lebo i mne sa s Maggie dneska snívalo" povedala som a dievčatá ostali len ticho.
Prišla mi správa od mami.
"Chloe si tam?"
"Mami prosím kde je Maggie?"
"Chloe, Maggie dneska nepríde do školy, lebo ráno ju začala bolieť hlava, už prišla domov"
"Mami si si istá?"
"No áno som, prečo sa to pýtaš?"
"Len tak... Takže Maggie je doma a v poriadku?"
"Áno zlatko, nemusíš sa báť, tá bolesť hlavy zachviľku prestane keď si trochu pospi"
Hneď sa mi uľavilo.
"Hovorili sme ti, všetko je v poriadku"
Povedali dievčatá.
"Vôbec tomu nechápem.." 
Do triedy prišiel Theo a akurát zazvonilo na prvú hodinu.
"Lara budeš v poriadku?" Spýtala som sa.
"Áno Chloe, ďakujem ti" povedala a objala ma. Theo sa na nás len díval.
Išli sme si sadnúť na svoje miesta a ja som sa rozhodla, že si sadnem k Theovi.
"Vysvetli mi čo sa to tu deje" pošepkal mi.
"Lari zmizla babka, veď vieš..."
"To vážne?"
"Áno, chudinka, je mi jej ľúto"
"Aj mne, nebola to zlá žena"
"A čo to, že si si ku mne prisadla?" Spýtal sa ma tým jeho úžasným hlasom.
"Už sa predsa nemusíme ďalej skrývať" povedala som a pobozkala som ho na líce.
Na Laru som sa pozrela a usmiala sa na ňu aby som jej naznačila nech už nebude smutná a tá mi úsmev opätovala.
Učiteľku som vôbec nepočúvala a stále myslela na Maggie, veľmi som sa o ňu bála. Vôbec som si nevedela vysvetliť to, že prečo som mala taký sen a ešte aj Lara. Bolo mi veľmi zvláštné, že to s Larinou babkou je pravda a s Maggie nie...
Po skončení školy som sa rozlúčila s dievčatami a Larou a išla vonku s Theom.
"Tešíš sa na zajtrajší výlet?" Pýta sa ma Theo.
"Ani neviem"
"Ale možno aj áno, určite nám padne ísť niekam inam"
"To máš pravdu Chloe, užijeme si to tam"
"Theo čo si myslíš o tom čo sa dneska stalo s Larou?"
"Už som nad tým rozmýšľal aj v triede a nechcem to tak nepekne povedať no myslím si, že oni sa chceli len Lare pomstiť za to, že ti dala ten kryštál a potom jej babku zobrali"
"Tiež som nad tým už trochu rozmýšľala.."
Po niekoľkých minútach ma už Theo odniesol domov a prišla som dnu.
"Kde je Maggie?" Hneď som sa spýtala.
"Asi hore spí " povedala mama.
"Naozaj? Si si istá, že je v poriadku?"
"Chloe čo ti je? Prečo sa tak bojíš?"
"No ja len tak..." Hneď som prišla hore, nakukla do Magginej izby a videla som ako tam spí. Hneď sa mi uľavilo keď som ju videla na vlastné oči. Bolo už 16:00 keď som prišla do svojej izby, trochu som si poležala a potom som sa začala baliť, zajtra stávame o 5:00 ráno..
"Dievčatá čo si také balite?" Napísala som.
"Ja len pár veci" napísala Stella.
"Asi aj ja" napísala Anna.
"Ja len veci, ktoré budem potrebovať" napísala Clara.
Zabalila som si pár veci a nejaké blbosti. Mali sme už ísť dole na večeru.
"Maggie ideš dole na večeru?" Spýtala som sa.
"Maggie? Ešte spíš?"
"Nejdem" povedala a ja som prišla dole.
"Maggie spí?" Spýtala sa mama.
"Hej asi ju stále bolí hlava"
"Pred chvíľou som za ňou bola a mala horúčku"
"Prečo je chorá len tak z ničoho nič?"
"Neviem zlatko, niekedy sa to stáva"
Začali sme už jesť večeru.
"Zajtra máš taktiež svoj veľký deň" povedala mama.
"Aký?"
"Chloe veď máš zajtra narodeniny"
"Úplne som na to zabudla..."
"Škoda, že nebudeš doma, oslávime to teda až nedeľu keď prídeš domov"
"Áno.."
"17tka, už si nám zachviľku dospelá zlatko naše" povedal otec.
Po večeri som išla hneď do sprchy. Keď som sa osprchovala tak som prišla do svojej izby a napísala som Lare.
"Lara ako sa cítiš?"
"Fajn no stále mi je smutno, nemôžem na to prestať myslieť"
"Škoda, že je zajtra ten výlet, mohli sme ísť von"
"Rozmýšľala som a na ten výlet asi idem, aspoň sa odreagujem"
"To máš pravdu, teším sa"
"Tak sa uvidíme zajtra ráno"
Po chvíli som zaspala.
Učula som nejaké kroky a zobudila som sa.
"Maggie?"
"Maggie si to ty? Potrebuješ niečo?" Hneď ako som to povedala tak utiekla.
Nejako som zase zaspala.
Zobudila som sa na budík, teda o 5:00 ráno a vôbec sa mi nechcelo. Myslela som si, že to s Maggie bolo len sen. Do kúpeľne som išla ako zombie a urobila som si moju routinu, potom sa obliekla do pohodlných teplákoch a s kufrom som prišla dole.
"Dobre ráno a všetko najlepšie" povedal otec.
"Ďakujem, ale cítim, že dneska budem skôr ako zombie ako oslávenkyňa"
Otec sa zasmial.
"No tak už poďme aby si nezmeškala vás autobus" prišli sme do auta a boli na ceste do mesta. Bojovala som sama so sebou keď som sa udržiava hore a aby som opäť nezaspala. Vôbec som si predtým neprešetrila či som si vzala všetko, sama nad sebou som sa začala smiať. Prišli sme už do mesta a vedľa našej triednej už stáli aj dievčatá.
"Tak šťastnú cestu zlatko a dneska sa neopi" povedal otec a zasmial sa.
Dievčatá na mňa skočili.
"Všetko najlepšie ti prajeme Chloe"
"Zbláznili ste sa? Chcete ma zlomiť hneď takto ráno?" Zasmiali sme sa.
"Dneska si to užijeme" pošepkali mi.
Po chvíli už prišla Lara.
"Ahoj Lara"
"Ahoj Chloe"
"Si pripravená?"
"Áno som, zvládnem to"
"Neboj sa ma zavolať ak by si niečo potrebovala"
"Jasné ďakujem"
"A mimochodom všetko najlepšie"
"Ďakujem"
Po chvíli sme už čakali len na Thea.
"Auto má, ale vždy ide ako posledný" povedala som.
"Už budeme musieť ísť" povedala triedna.  Theovi som hneď napísala niekoľko správ no nič. Po chvíli sme už mali nastúpiť do autobusu a vtedy prišiel Theo.
"To ti ale trvalo" povedala som.
"No tak už nastupujeme žiaci " povedala učiteľka a vstúpili sme do autobusu. Sadla som si k Theovi.
Anna k Stelle a Clara ku Lare.
"Nikdy nepochopím to, že máš auto, ale vždy si všade posledný"
"Predsa som ti nemohol nekúpiť nič na tvoje úžasné narodeniny" povedal a z vrecka vytiahol prekrásny zlatý náhrdelník.
"Theo ty ma chceš rozplakať"
"Ďakujem ti krásavec môj" objala som ho aj pobozkala.
"Zaslúžiš si len to najlepšie Chloe"
"Vážne ti ďakujem, ešte je len skoro ráno a ja sa mám rozplakať od radosti?" Usmiala som sa.
Cesta autom bola dlhá, pár krát sme si urobili prestávky a skočili do obchodu. Bolo už 10:00 keď sme prišli do Gettysburgu.
"Wow" povedala som keď som sa pozerala von oknom z autobusu.
Toto mesto bolo prekrásne, niečo tu bolo podobné z Hershey. Boli tu krásne stromy, budovy, rôzne pamiatky a svietilo tu prekrásne slniečko.
"Je to tu krásne" povedala som.
"To naozaj je, už sa na tieto ďalšie dni veľmi teším" povedal Theo.
"Aj ja"
"Ale prv ti krásne oslávime tvoje narodeniny"
"Theo to nemusíš, nie je potrebná žiadna oslava"
"Ale ja som sa už rozhodol moja"
Po chvíli sme už vystúpili z autobusu a vzali si naše kufre.
"Clara ty kam ideš? Do Dubaja na mesiac?" Zasmiala som sa keď som videla jej veľký kufor.
"Nikdy nevieš" odpovedala mi a všetci sme sa zasmiali.
"Je to tu naozaj pekné" povedala Stella.
"Áno, som rada, že sme tu a môžeme sa trochu zbaviť našich problémov z Hershey" povedala Anna a my sme prikývli.
"Pekný náhrdelník Chloe" pochválili ma dievčatá a ja som sa na nich utešene usmiala.
Po niekoľkých minútach chôdze sme prišli k veľkému a peknému hotelu v ktorom sme mali zostať do soboty.
"Tak toto bude veľká sranda" povedal Theo.
"Žiaci teraz sa rozdelíme na niekoľko skupín, budete po 4 v jednom apartmáne" povedala triedna.
Bolo mi to trochu ľúto, lebo Lara asi bude sama...
"Hneď sme do hotela vstúpili a prišli do našeho apartmánu v ktorom budeme ja, Clara, Anna a Stella.
Už sme doňho vstúpili a boli sme očarené.
"Je to tu úžasné" povedala som.
"Tu sa budeme mať veru dobre, tento apartmán je presne pre nás" povedala Clara. Hneď sme sa všetky vybalili a po chvíli prišli na chodbu kde nás všetkých zavolala triedna.
"Žiaci zachviľku sa bude podávať obed, potom o 2 hodiny na to sa pôjdeme trochu prejsť po okolí, dneska, až zajtra sa začne naša škola v prírode" oznámila nám triedna.
Ostali sme sedieť na chodbe ešte pár minút a potom nás zavolala čašníčka aby sme si už prišli sadnúť za stôl.
Ja som sedela s dievčatami.
Theo sedel so svojimi priateľmi a Lara s sama hneď vedľa našeho stolu.
Na obed bola pizza a veľmi sa sa tešili.
"Lara veď si sadni k nám" povedala som a Lara si k nám dala stoličku.
Začali sme jesť a tá pizza bola veľmi dobrá. Po obede sme prišli naspäť do svojej izby.
"Som taká plná, že asi prasknem" povedala Anna a niekto nám zaklopal na dvere.
"Theo?" Spýtala sa Clara keď mu otvorila dvere.
"Potrebuješ niečo?" Povedala som.
"Chcem len povedať to, že dnes večer by som ti chcel urobiť menšiu oslavu tu v tomto apartmáne"
"Ty si šialený.." povedala som s úsmevom.
"Súhlasíme" povedali dievčatá.
Opäť nám niekto zaklopal na dvere.
"Pani učiteľka? Deje sa niečo?"
Spýtala som sa.
"Theo? Čo tu ty robíš?"
"Ja som len niečo potreboval.."
"Akurát som vám chcela oznámiť to, že je zakázané chodiť po druhých izbách.." všetci sme sa začali potajomky smiať.
"Už sa to nestane.." povedal Theo a s ucitelkou odišli.
"Hovorila som mu, že nijaká oslava nie je potrebná, ešte si spravíme zbytočne problémy" povedala som.
"Neboj sa Chloe, nič sa nestane a oslavu si zaslúžis" povedala Stella.
Prešla hodinka, s dievčatami sme si sedeli na balkóne a rozprávali sa.
"Dievčatá ja stále nemôžem prestať myslieť na ten sen s Larinou babkou a Maggie"
"Chloe no tak, Maggie je v poriadku a to s Larinou babkou je nám všetkým ľúto, nemusíš sa už báť a ani myslieť, užívaj si to, že si preč a nemusíš sa o nič starať" povedala Clara.
"Asi máš pravdu.."
"A čo keby sme sa teraz všetky pekne pripravili predtým než pôjdeme vonku?" Povedala Anna a súhlasili sme. Všetky sme sa začali maľovať, medzi tým nám išla hudba a potom sme sa obliekli.
"Vyzerá to tak, že už sme pripravené"