Something Underground

Kapitola.18- jazero

Rýchlo som zaspala a mala som pocit, že sa mi niečo sníva no v tom som započula veľký buchot a zobudila som sa.
Pozrela som sa na mobil a bolo 2:55, vonku pršalo a mala som ten zlý pocit, ktorý keď cítim tak sa stane niečo zlé. Chvíľku som sa pozerala cez celú izbu a potom som chcela ísť zase spať no v tom som niečo videla hneď vedľa skrini. Stála tam veľká čierna postava a dívala sa na mňa. Bolo to hrozné, mala som pocit, že sa nemôžem hýbať. Keď som sa chcela prikryť až cez hlavu tak tá postava sa ku mne začala približovať, veľmi som spanikárila a v tom som sa cez hlavu zakryla. Veľmi ťažko som dýchala a bála sa. Takto som bola ďalšiu pol hodinu, potom som sa odkryla a našťastie tam nikto už nebol. Sú nahnevaní, vedia, že sú v nebezpečenstve a nechcú to, nechcú aby sme našli všetky kryštály a zničili ten onen svet.
Ráno o 10:30 som sa zobudila a vonku bolo zamračené, ako keby malo zachviľu pršať. Urobila som si sprchu a hygienu, prišla som dole na raňajky a začali sme všetci jesť. Maggie sa na mňa stále hnevala a ani sa na mňa nepozrela.
"Dievčatá no tak" povedala mama a Maggie prekrútila očami.
Ja som to nechala tak, po chvíli som svoje raňajky dojedla a prišla naspäť do izby. Ako som si ležala tak do mojej izby prišla Maggie.
"Áno Maggie?"
"Máš teraz čas?"
"Hej"
"Mala som zvláštny sen"
"Počúvam ťa Maggie"
"Snívalo sa mi, že som bolo v našom lese, bola som tam sama a bála som sa, cítila som za sebou postavu, otočila som sa a niekto tam bol, chcel ma napadnúť a v tom som sa zobudila"
"Tak už mi veríš?"
"Áno..."
"Odteraz na seba dávaj vždy veľký pozor a nikdy nebuď sama"
"Neboj sa Chloe, chvíľu to potrvá aby som to všetko pochopila no skúsim to"
"Ďakujem ti" objali sme sa.
"Mám na teba prosbu Maggie"
"Akú?"
"Dneska by som potrebovala ísť von, budeš ma kryť keď utečiem?"
"Kam ideš?"
"S dievčatami by sme chceli prezrieť jazero kde sa stratila Veronica"
"Chloe veď to je veľmi nebezpečné, nemali by ste tam teraz chodiť"
"Áno my to vieme, ale musíme tam niečo skontrolovať"
"Tak fajn..."
"Ďakujem ti sestrička" opäť sme sa objali a Maggie odišla.
"Dievčatá tak ideme dneska prezrieť to jazero?" Píše Anna.
"Áno" všetky sme odpísali.
"Dievčatá s Maggie sme si to ujasnili a dneska ma bude kryť"
"Tešíme sa s vami" všetky odpísali.
"A ako tam pôjdeme?" Píše Clara.
"Mohli by sme ísť s Theom" napísala som.
"Tak dobre" napísala Stella.
"Ja mu napíšem, on po vás príde a všetci po mňa prídete sem" napísala som.
"Ahoj Theo, máš teraz čas?"
"Ahoj Chloe, áno"
"S dievčatami by sme chceli prezrieť jazero v ktorom sa stratila Veronica, išiel by si s nami?"
"Áno, tiež ma zaujíma ako to tam teraz je"
"Fajn tak spoločne a nimi po mňa príďte"
"Dobre, zatiaľ sa maj láska"
Hneď som sa obliekla a potom čakala.
Po chvíli keď mi Theo napísal, že je blízko tam som ich išla čakať von.
Na chodbe som Maggie zamávala a pomaly som prišla na poschodie.
Rodičia boli v spálni, ja som to využila a rýchlo vybehla vonku. Prišla som na lesnú cestu a tam už Theo a dievčatá stáli s autom.
Všetci sme sa pozdravili a Thea som pobozkala. Sadli sme si do auta a šliapli sme na plyn.
"Naozaj ten kryštál sedí do tej skrinki?" Pýta sa ma Theo.
"Áno, veľmi som sa tomu potešila, je to úžasné"
"Stále totiž nemôžem uveriť o tom s Larinou babkou" povedal Theo.
"Ani ja, je to niečo veľmi veľké"
"Mňa zase zaujíma, že aká brána bude v tom jazere, môže to byť nebezpečné" povedala Stella.
"Musíme si dávať veľký pozor, nevieme čo od toho miesta môžeme očakávať" povedala som.
"Zaujíma ma ešte jedná vec" povedala Clara.
"Aká?" Všetci sme povedali.
"Ak je pravda, že každý jeden z nás je aj v onom svete, tak kto tam vlastne sme? Ako kniha vraví, že tam sú skinewalkers, čierne bytosťi..."
"To ma tiež zaujíma, ale nemali by sme nad tým veľa rozmýšľať..." Povedala Anna.
"Máš pravdu Anna" povedala som a pred naším autom sa objavila čierna postava. Všetci sme od strachu zakričali a Theo hneď zastavil auto.
"Ste v poriadku?" Pýta sa nás Theo.
"Áno sme"
"Čo to bolo?" Povedala Clara.
"To boli oni.." povedala Stella.
"Jazdi pomaly Theo" povedala som.
"Určite nás sledujú, začínam sa báť" povedala Clara.
Bolo 12:00 keď Theo zaparkoval s autom. Vonku bolo veľmi zamračené, vypadalo tak, že zachviľu bude pršať.
"Kde je to jazero?" Spýtala som sa keď sme vystúpili z auta.
"Je to len pár metrov" povedal Theo.
Boli sme na mieste kde iba jedna cesta viedla na jedno určité miesto a to jazero. Tou cestou sme sa vybrali a už teraz tam bolo veľa kríkov a stromov.
Po chvíli sme prišli na veľkú lúku s jazerom, bolo to tam vysušené, ako keby bez života. Bola tam zvláštna energia, ako keby to miesto bolo ovládnutie niečím zlým...
"Naposledy keď som tu bol tak to tu bolo veľmi pekné" povedal Theo.
"Hej, odkedy sa tu stratila Veronica tak toto miesto už prestalo byť tým pekným jazerom" povedala Anna.
"Poznali ste niekto bližšie Veronicu?" Spýtala som sa.
"Ani nie" všetci odpovedali.
"Zaujíma ma prečo by tu Veronica tak neskoro v noci chodila"
"To máš pravdu" povedala Anna.
"Dajme sa do hľadania, ak tu nejaká brána je tak si ju hneď všimneme" povedal Theo.
Všetci sme začali hľadať blízko jazera.
Ja som prišla priamo k jazeru.
Ako som tam hľadala tak som započula nejaký šepot, chvíľu som to ignorovala, nechcela som im dávať svoju pozornosť no v tom započula dievčenský hlas a otočila som sa. Pozrela som sa priamo na jazero až do jazera no nič. Po chvíli som prišla k malému kríku a niečo som tam uvidela.
"Theo, dievčatá poďte sem"
Prišli ku mne a ja som im prstom ukázala na ten krík.
"Za tým niečo je" povedala som.
Rukami som tie kriky odtiahla a za nimi bola diera v zemi, bola tam veľká priekopa.
"To je tá brána?" Pýta sa Clara.
"Áno..."
"Ja to skontrolujem" povedala som.
"Chloe nie, urobím to ja, je to nebezpečné" povedal Theo.
"Nie Theo, ja to zvládnem, nepôjdem veľmi hlboko"
Nadýchla som sa a do tej diery som išla. Bol tam čudný pach a cítila som z toho miesta hrôzu. Keď som bola asi 3 metre dole tak som si mobilom zasvietila na tú tmu a skoro mi srdce zastavilo keď som na sekundu videla nejakého čudného tvora. Bol to veľký nechutný netvor s príšernou tvárou, vyzeralo to ako nejaké strašidlo. Hneď som zakričala a Theo s dievčatami sa začali o mňa báť.
"Rýchle poď hore Chloe" kričali na mňa dievčatá.
"Láska vráť sa hore" zakričal na mňa Theo.
Ja som ich poslúchla a kráčala som hore keď v tom ma niekto alebo niečo chytilo za nohu.
"Niečo ma drží" zakričala som.
To čo ma držalo malo silný stisk, ani nechcela som sa pozrieť čo to je len som dievčatám a Theovi kričala nech ma vytiahnu. Dievčatá a Theo ma silno ťahali až nakoniec ma aj vytiahli a vrátili k ním.
"Si v poriadku?" Všetci sa ma spýtali.
Hneď keď ma vytiahli tak sme začali počuť rôzne hlasy a šepoty, hneď sme od toho miesta išli preč.
"Naozaj si v poriadku Chloe?" Pýta sa ma Stella.
"Áno som len ma boli noha"
"Ukáž čo s ňou" povedal Theo a pozrel sa mi na nohu.
Mala som tam modrinu a stisk tej ruky čo sa ma chytila.
"Poďme k autu" povedal Theo a prišli sme k autu. Z kufra vybral lekárničku a dezinfekciou mi tu modrinu s obväzom ošetril.
"Ďakujem ti"
"Boli ťa to Chloe?"
"Trochu to štípe Theo"
"Nemali sme sem vôbec chodiť" povedala Clara.
"To nevadí, aspoň sme zistili, že je to pravda, brána musí byť i na záhrade tam kde sa stratila Olivia" povedala som.
"Na to teraz nemysli, ideme už od tadiaľ preč" povedal Theo, sadli sme si do auta a šliapli na plyn.
"Myslíte si, že ten tvor dostal Veronicu?" Spýtala som sa.
"Prosím to ani nehovor.." povedali dievčatá.
Po chvíľke keď sme boli v meste sme dievčatá zaniesli domov a s Theom sme ostali sami. Už celkom pršalo.
"Stále ťa to boli?"
"Už nie"
"Veľmi som sa zľakol Chloe, toto mi už nerob"
Thea som pobozkala.
"Už ti to neurobím"
Začali sme sa bozkávať a dotýkať sa.
"Theo..."
Theo ma začal bozkávať na krk a začali sme si to obidvaja užívať.
"Milujem ťa Chloe"
"Aj ja teba" teraz som ho ja bozkávala za krk a vyzliekla som mu tričko.
Začala som ho  vášnivo bozkávať na hrudi.
Theo začal veľmi príjemné vzdychať.
"Si to najúžasnejšie dievča, ktoré poznám"
Ja som sa na neho usmiala a pokračovala s bozkami.
No po chvíľke mi začal zvoniť telefón, bola to Maggie.
"Áno Maggie?"
"Chloe mala by si sa už vrátiť domov, mama bola pred chvíľou v tvojej izbe a pýtala sa na teba"
"Zachviľu prídem" povedala a zložila som.
"Teraz nie Chloe.."
"Musím Theo, veď vieš, že som opäť utiekla..."
"Tak fajn.."
Pobozkala som ho na líčko a boli sme na ceste do lesa.
Po niekoľkých minútach sme tam už boli, obidvaja sme vystúpili z auta.
"Dávaj na seba pozor Chloe"
"Budem láska"
"A večer si tu nohu ešte raz prečistí"
"Neboj sa o mňa Theo môj" pobozkala som ho.
"Milujem ťa"
"Ja teba viac"
Theo nastúpil do auta a ja som mu zamávala.
Rýchle som prišla k domu a pozrela sa cez okno. Rodičia tam neboli tak som rýchle vstúpila do domu a hneď do izby. Hneď za mnou prišla Maggie.
"Tak ako?"
"Ani sa nepýtaj"
"Ale vidím, že máš nejaký úsmev na tvári Chloe"
"Ale to nechaj tak..."
"Povedz mi o tom, chcem to vedieť"
"Teraz nie je správny čas"
"Ty s niekým chodíš?"
"Áno...."
"Ja už viem aj s kým"
"No počúvam"
"Theo?"
"Ako to ty vieš??"
"Vás dvoch si už dlho všímam"
"Prosím nehovor to našim"
"Neboj sa, prajem ti to"
"Ďakujem moja"
"Chloe čo to máš s nohou?"
"Ale nič...."
"Akože nič? Veď vidím, že tam máš obväz"
Maggie som všetko povedala.
"To nemyslíš vážne..."
"Áno to sa stalo Maggie"
"Prečo si tam vlastne išla? Mohlo to skončiť zle, čo keby si sa už nevrátila?"
"Veď som tu, neboj sa o mňa.."
"Dávaj si na seba väčší pozor"
"Budem Maggie"
Zvyšné dni prebiehali normálne, vonku som vôbec nechodila, celé dni pršalo, čo sa týka snov tak sa mi nič zlé nesnívalo no pár krát keď som sa zobudila o 3:00 tak som niekoho videla pri skrini ako sa na mňa pozerá, taktiež som počula aj hlasy...
Bol už nedeľný večer a ja som si išla robiť sprchu. Po sprche som prišla do izby, prichystala si tašku do školy a napísala Theovi.
"Zajtra sa uvidíme"
"Áno Chloe"
Bolo už 23:00 keď som zaspala.