Kapitola.13- zmiznutie

15 1 0
                                    

"Čo robíš moja?" Napísal mi Theo.
"Oddychujem a ty?" Odpísala som mu.
"Myslím na teba"
"Zajtra sa už uvidíme"
"Áno, už sa neviem dočkať"
"Ale musíme náš vzťah tajiť, ak sa o nás niekto dozvie tak to povie Lare a tá narobí veľké problémy"
"Áno máš pravdu Chloe..."
Chvíľku sme si s Theom ešte písali a potom som zaspala.
Zrazu som sa ocitla na divnom mieste, vyzeralo to tam ako nejaký park alebo niečo podobné, počula som dievčenský hlas ako kričí o pomoc, v tom som sa zobudila.
Ráno som vstala a trošku nad mojím snom rozmýšľala no nedavala som tomu veľkú pozornosť. Vonku trošku pršalo. Urobila som si sprchu a pripravila sa do školy. Po chvíľke keď som už vystupovala z auta tak ma čakali dievčatá pri škole.
Všetky sme sa pozdravili.
"Čo ste také čudné? Stalo sa niečo?" Spýtala som sa ich ako sme už vošli do školy.
"Ty o tom nevieš?" Povedala Clara.
"A o čom mám vedieť?"
"Poznáš tú Veronicu zo štvrtého ročníka?" Povedala Anna.
"Áno a čo s ňou?"
"Včera večer zmizla" povedala Stella.
"Ako to myslíš, že zmizla?"
"To nikto nevie, vraj bola večer pri jazere a odvtedy ju nikto nevidel"
Povedala Anna.
"To je strašné..."
"Hej, celá škola o tom už teraz hovorí" povedala Stella.
"Nie je náhodou jej bratranec ten Leon?" Povedala som.
"Áno je, ja sa s ním celkom kamarátim" povedala Clara.
Prišli sme už do triedy.
"Theo tu ešte nie je?" Spýtala som sa.
"Ešte sme ho nevideli" všetky povedali.
"Theo kde si?" Napísala som mu.
"O chvíľku tam budem" odpísal mi.
"Dievčatá ja tomu stále tak trochu nechápem, ako to, že len tak zmizla sama od seba? Niekto ju uniesol alebo čo?" Povedala som.
"Nevieme, ale určite sa dozvieme viac" všetky povedali.
Sadla som si na svoje a v tom prišiel Theo. Hodila som na neho nenápadne pekný úsmev a aj on na mňa. V tom zazvonilo na hodinu a tiež prišiel učiteľ. Theo mi zo zadu dával malý papierik a ja som ho rýchlo vzala.
"Ako si sa vyspala dráha moja?"
Na ďalšiu stranu papierika som mu odpísala "veľmi dobre a ty môj?" Podala som mu papierik, po chvíľke som dostala ďalší "sníval sa mi s tebou krásny sen" ja som sa zasmiala a v tom si ma všimol učiteľ.
"Chloe čo to máš za papier?"
"Ale nič.." povedala som a hodila som ho do tašky. Theo sa trošku zasmial a ja som sa snažila nesmiať tiež aby si ma učiteľ zase nevšimol. Hodina pokračovala normálne a po chvíľke zazvonilo na prestávku. S dievčatami sme sa vybrali do školského bufetu.
"Ja som vás s Theom videla, čo ste si tam písali?" Povedala Stella a zasmiala sa.
"Hlúposti" povedala som a tiež som sa zasmiala.
Prišla mi správa od Thea.
"Chloe čakám ťa hore pri poschodí, nepýtaj sa prečo len príď" vôbec som tej správe nechápala.
"Dievčatá ja vás počkám v triede" povedala som a išla som za Theom.
"Theo prečo si ma sem zavolal?"
Theo mi dal ruku na pery, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.
"Čo to robíš? Môže sem niekto prísť..."
"Veľmi mi už chýbaš" povedal a zase sme sa začali bozkávať. Po chvíľke už zazvonilo na druhú hodinu.
"Theo no tak, už musíme ísť"
"Tak dobre..." Povedal a vybrali sme sa do triedy. Theo išiel prvý a potom ja za ním aby si nás náhodou nevšimla Lara. Na druhú prestávku som prišla opäť k dievčatám.
"Už vieme o Veronice viac" povedala Clara.
"Keď sme chceli ísť do triedy tak na chodbe som stretla Leona a ten mi povedal, že sa to stalo v parku v ktorom je to jazero" keď to Clara povedala tak mi to chvíľu ostalo v hlave a prišlo mi to divné, nevedela som nad tým prestať myslieť.
"Je to veľmi smutné, dúfam, že sa nejako nájde" povedala som.
Zvyšné hodiny prebiehali normálne a na  veľkej prestávke som opäť prišla k Theovi na to poschodie.
"Dneska asi nepôjdeme vonku po škole"
"Prečo?"
"Musím ísť hneď domov, otec odomňa niečo potrebuje"
"To je v poriadku láska" povedala som a pobozkala som ho. Po škole som s Maggie nasadla do otcovho auta a boli sme na ceste domov.
"Chloe počula si o tom čo sa stalo?"
"Hej, je to smutné"
"Čo sa stalo?" Pýta sa otec.
S Maggie sme mu povedali to o Veronice.
"To je hrozné, dávajte na seba pozor"
Prišli sme už domov, ja som prišla do svojej izby a napísala dievčatám.
"Dievčatá stále nemôžem prestať myslieť na Veronicu, príde mi to veľmi zvláštne, ja neviem..."
"Teraz musíme byť i my opatrné" napísala Clara.
Zvyšok dňa prebiehal normálne a bola som na ceste do kúpeľne si spraviť sprchu. Keď som sa dosprchovala tak v zrkadle som za sebou niekoho videla, opäť nejakú čiernu vysokú bytosť. Hneď som z kúpeľne utiekla celá prestrašená a nevedela som sa z toho spamätať.
Celá som sa triasla.
"Theo strašne sa bojím, opäť som niekoho videla" napísala som mu.
"A si v poriadku?"
"Áno som len sa veľmi bojím"
"Nevidela si tomu do tváre?"
"Nie, bolo to celé čierne"
"Dávaj na seba pozor láska, veľmi sa o teba bojím..."
Trošku som si s Theom ešte písala a potom zaspala.
Opäť som sa ocitla v nejakom parku, predomnou bolo jazero a počula som nejaký dievčenský hlas. Kričala o pomoc a veľmi sa bála, niečo ju tam držalo. V tom som za zobudila, celá spotená a vyľakaná. Pozrela som sa na hodinky a bolo 4:00 ráno. Uvedomila som si, že to bola po celý čas Veronica. To s Veronicou sa mi snívalo včera aj dneska, niečo ju so sebou vzalo. Hneď som sa rozplakala a vedela som, že to niečo je z tej brány, z toho druhého sveta vzalo Veronicu. Chvíľku som takto bezbranne ležala na posteli a nevedela som sa spamätať. Bol už čas sa pripraviť do školy a už som nastupovala do auta.
"Chloe ty si plakala?" Pýta sa ma Maggie.
"Ale nie.."
Celou cestou do školy som myslela na to čo sa mi snívalo. Už som vystupovala z auta a prišla som k dievčatám.
"Chloe stalo sa ti niečo?" Všetky sa ma spýtali. Ja som im nijako neodpovedala.
"Chloe no tak, povedz nám čo sa stalo"
Povedala som im o mojom sne. Všetky ostali na mňa hľadieť a nevedeli čo na to majú povedať.
"Takže to bol niekto z druhého sveta? Niekto z tamadiaľ vzal Veronicu?" Povedala Stella.
"Cítim sa hrozne, všetko je to moja vina, všetko sa zhoršuje"
Dievčatá ma objali.
"Neboj sa, my sme tu s tebou"
Prišli sme do školy a Clara zastavila Leona.
"Je niečo nové?" Spýtala sa ho.
"Nie, stále nič"
Prišli sme do triedy a Theo tam už sedel. Po chvíľke mi dal papierik.
"Dúfam, že sa už nebojíš, nestalo sa ti už nič?"
"Po škole ti o všetkom poviem" dala som mu naspäť papierik. Na prestávku som prišla k dievčatám.
"Dievčatá po škole idem von s Theom"
"Už si mu o tom povedala?" Pýta sa Anna.
"Nie, ale poviem mu to a hneď sa aj dohodneme o tej knižnici"
Po škole som išla s Theom vonku a sedeli sme už v aute.
"Chloe vidím po tebe, že sa ti stalo niečo zlé, povedz mi o tom"
"Theo je to hrozné, týka sa to Veronici"
"Čo tým myslíš?"
Theovi som všetko povedala.
"To je hrozné..." Povedal a bál sa.
"Vidíš, všetko je to moja vina, pre moju chybu zmizla Veronica"
"Takto si to vôbec neber, už som ti povedal, že za to nemôžeš, možno to bol len sen, nikto nevie ešte pravdu" povedal a objal ma.
"Určite by sme to mali preskúmať, ale ešte neviem ako, mohli by sme začať s tou knihou" povedala som.
"Aký je plán?"
"S dievčatami sme sa dohodli o prespavačke u Stelli"
"To je dobrý nápad"
Trochu sme sa ešte rozprávali a potom ma zaviezol Theo domov.
Zvyšné dni prebiehali normálne, niekoľko krát sa mi opäť snívalo o Veronice a už som začala počuť hlasy aj vo svojej izbe. Bol už piatok večer keď som volala s Theom.
"Chloe zajtra sa koná večierok u Tomma a pozval nás všetkých"
"Ty chceš ísť?"
"Šiel by som ak by si šla aj ty"
"Ale včera sme mali na pláne tú prespavačku u Stelli"
"Áno, ale to môžeme presunúť aj na budúci týždeň, predsa sú jesenné prázdniny"
"Máš pravdu Theo, určite sa aspoň na trochu odreagujeme" povedala som. Chvíľku sme si ešte volali, potom hovor ukončili a napísala som dievčatám.
"Dievčatá zajtra sa koná večierok u Tomma, čo na to hovoríte?" Napísala som.
"Hej, práve som sa to tiež dozvedela" napísala Stella.
"Chcete tam ísť?" Napísala Anna.
"Mohli by sme, ale zajtra sme predsa chceli prespať u Stelli" napísala Clara.
"Mohli by sme to odložiť na budúci týždeň ak stým súhlasíte" napísala Stella. Všetky sme súhlasili.
Bola už skoro pol noc keď som chcela ísť spať no stále som myslela na Veronicu. Veľmi sa o ňu bojím, čo ak sa jej niečo stalo? Kto vie, že kto jej čo urobil...
Ráno o 11:00 som sa zobudila celkom vyspatá a hneď som si išla urobiť sprchu a hygienu. Prišla som do kuchyne na raňajky a všetci už sedeli pri stole.
"Mami dneska idem na ten večierok" povedala Maggie.
"Aký večierok?" Spýtala som sa.
"Ten u Tomma"
"Veď tam idem aj ja"
"Tak môžeme ísť spolu"
"Kto je ten Tom?" Pýta sa mama.
"Je to kamarát zo školy" povedala som.
"A bude to tam bezpečné? Veď sa predsa stratilo to dievča, nie je teraz rozumné chodiť len tak na večierky" povedala mama.
"Notak mami, veď ide aj Maggie"
"Áno nebudeme piť alebo niečo iné"
Povedala Maggie.
"Nie, že ma sklamete dievčatá"
Usmiala som sa na mamu a ďalej jedla svoje raňajky.

Something Underground Where stories live. Discover now