Something Underground

Kapitola.4- pravda

"Tak kde chcete ísť prv?" Pýta sa nás Stella.
"Mohli by sme ukázať Chloe náš nový obchod" povedala Anna.
"Tak mi ho teda ukážte" povedala som.
Vybrali sme sa do veľkého a pekného obchodu.
"Čo hovoríš?" Pýta sa ma Clara.
"Je to tu mega" povedala som.
S dievčatami sme si kúpili zopár oblečení a urobili si veľa fotiek.
S dievčatami som sa cítila veľmi dobre, bola som šťastná.
Hneď na to sme sa vybrali to blízkeho baru. Sadli sme si, prišiel k nám čašník a pýtal sa nás čo si dáme.
"Ja si dám kávu" povedala som.
"Ja si dám džús" povedala Stella.
"Ja vás poprosím o čaj" povedala Clara.
"Ja vodu" povedala anna a už sme čakali na naše drinky.
"No ako sa ti tu páči Chloe? Hovor" povedala Stella.
"Je to tu super aj vy ste veľmi super"
Dievčatá sa na mňa usmiali.
"Kde to máš vlastne dom? Je to tu v meste?" Pýta sa Anna.
"Nie ja bývam v lese v tom drevenom dome" povedala som a dievčatám hneď sklesli pohľady.
"Stalo sa niečo? Povedala som niečo zle?"
"Nie všetko je v poriadku" povedala Clara.
"Veď vidím ako sa  tvárite, čo sa stalo?"
Vôbec som tomu nechápala, bolo to tým, že som povedala, že bývam v lese?
"Vieš Chloe ja ani neviem či je to pravda no" povedala Stella.
"Čo je aká pravda?" Bola som už trošku nervózna.
"Tu v meste sa vraví, že lese v ktorom bývate sa niečo stalo, niečo zlé"
Povedala Stella.
"A čo také?"
"Ževraj tam zomrelo pár ľudí a doteraz nikto nevie dôvod" povedala Stella.
Bola som z toho zhrozená, bála som sa, ale nevedela som či tomu môžem úplne veriť.
"Myslíš to vážne?"
"Nehnevaj sa na nás"
"A kedy sa to všetko stalo?"
"Pár rokov do zadu"
"Áno odvtedy tam nitko nechodí ani nebýva až na vás" povedala Clara.
"Teraz ste ma celkom vystrašili"
"Možno sú to len mestské povery" povedala Stella.
"Určite áno, sú to len hlúpe vtipky"
Povedala Anna.
Stále sme sa rozprávali až keď sme dopili naše drinky a išli vonku.
Ja som stále myslela na to čo povedala Stella. Celkom dosť ma tým vystrašila, nechcem tomu úplne veriť no nedá sa na to prestať myslieť.
Bolo už 16:30 keď sme odprevadili Claru domov, pretože býva tu v meste.
"Idem už aj ja domov" povedala som.
"Aj my ideme, uvidíme sa zajtra v škole" povedali Stella s Annou.
"Majte sa" povedala som a zamávali sme si.
Hneď na to som si zavolala taxík, sadla som si na blízku lavičku a čakala. Po 10 minútach už prišiel taxík.
"Dobrý deň, kam to bude slečna?"
"Dobrý deň, bude to do lesa k tomu drevenému domu" povedala som a videla som taxikárov pohľad v spätných zrkadlách. Úsmev mu hneď klesol a zamrazil sa.
"Tak fajn.." povedal no vedela som, že niečo nie je fajn, hneď som si spomenula na to čo mi povedali dievčatá.
"Nie je niečo v poriadku?" Spýtala som sa ho.
"Všetko je v pohode" povedal a falošne sa pousmial.
Čo sa to dneska deje? Prečo sú všetci z toho takí zhrození kde bývam? Je niečo na tom lese zlé, alebo čo?
Nechcela som nad tým ďalej myslieť a myslela na niečo iné. Po pár minútach sme už boli pri našom dome, dala som taxikárovi peniaze a prišla dnu do domu. 
"Ahoj" pozdravila som Maggie.
"Ahoj no ako bolo s dievčatami?"
"Bolo super"
"To som veľmi rada"
"Ahoj Chloe" pozdravil sa mi otec.
"Ahoj oci ako to, že si doma?"
"Dneska mám nočnú smenu"
"Tak príjemnú nočnú službu"
Prišla som do kuchyne a vzala si so sebou hore jedlo. Hneď som sa prezliekla a sadla si.
Bolo už 17:00 keď som si ležala a prišla mi správa od Instagramu.
"Theo?" Povedala som si.
Theo ma začal sledovať. Keď sa to Lara dozvie bude robiť scény.
"Stella?" Napísala som jej.
"Áno?"
"Theo ma začal sledovať"
"Potvrď to"
"Čo? Veď chodí s Larou"
"Už som ti predsa povedala aké to medzi nimi je"
"Tak fajn"
Nechcelo sa mi to robiť no urobila som to. Hneď na to mi Theo napísal.
"Ahoj Chloe"
"Ahoj Theo"
"Čo robíš?"
"Nič také a ty?"
"Som v meste"
"Potrebuješ niečo?"
"Nie, ale ak by si chcela môžeš sa ku mne pridať"
"Theo to by asi nešlo"
"Prečo?"
"Veď chodíš s Larou"
Theo mi napísal všetko ako to medzi nimi je.
"To ma mrzí Theo"
"To je život Chloe, tak môžem po teba hneď prísť?"
"Theo ja neviem je to hlúpy nápad"
"Kde bývaš?"
"V lese"
Chvíľku som čakala na Theovu odpoveď.
"No, vieš v tom lese kde je ten drevený dom?"
"Áno"
"Vlastne ja dneska už nemôžem Chloe prepáč"
Zase? Už po tretíkrát? Čo to s tými ľuďmi je? Už ma to celkom naštvalo.
"Theo je to preto kde bývam? Čo tým myslíš?"
"Chloe zajtra sa porozprávame, musím ísť"
Vôbec tomu nechápem. Veď tento les je normálny les ako aj všetky ostatné.
"Tak čo?" Píše mi Stella.
"Nič"
"Ako to?"
"Pozval ma von no keď som mu povedala kde bývam tak sa hneď vyhováral"
"To mi je ľúto"
"To nemusí"
Bola som na všetkých nahnevaná.
Rozhodla som sa tento les preskúmať.
Otec už dávno odišiel do práce a mama sa vráti za hodinu. Určite to stihnem. Opatrne som vyšla z izby a videla som, že Maggiina izba je prázdna takže je dolu.
Cez schody som sa nenápadne pozrela a Maggie bola v kuchyni. Rýchlo som prišla dole, opatrne otvorila dvere a vyšla som von.
Pozrela som sa na oblohu a bola veľká tma. Vonku bolo ako tak príjemné a vybrala som sa do lesa. Síce tento les vôbec nepoznám no nepôjdem až tak ďaleko. Chcem sa na vlastné oči presvedčiť či tu niečo je zlé. Vonku fúkal jemný vietor. Väčšinou sa nikdy nebojím, milujem lesy a všetko okolo no tentoraz niečo nebolo v poriadku.
Obzrela som sa za sebou a náš dom som už nevidela. Uvedomila som si, že som asi zašla priďaleko tak som sa chcela vrátiť domom. Asi 10 minút som sa krútila dookola. Vedela som, že som sa pravdepodobne stratila.