Photograph (Ed Sheeran)

3. kapitola

Na jasné, roztrhnite ma. :D Viem, že sú prázdniny, ale ja som si musela dať oddych, veď lol predvčerom som vstala okolo jedenástej a povedala som si že: wtf už nikdy viac. :D Preto teraz pekne vstávam o ôsmej a som šťastná. :D Omg koniec mojich trápnych rečí, príjemné čítanie. :)

3. kapitola

Londýn bol vždy mestom, ktoré bolo na každej fotke nádherné. Preto aj každá fotka zachycovala jeho čaro. Či už London Eyeom, Big Benom, inými budovami, alebo tými známymi červenými dvojposchodovými autobusmi. Moje rodné mesto som odjakživa milovala, a preto som ani nikdy nepomyslela na to, že by som sa niekedy nedaj Bože odsťahovala. Dokonca na to sťahovanie nebol ani žiaden dôvod. Celá rodina sme boli, sme a aj budeme šťastní.

Odfotila som si veľa obyčajných vecí, napríklad taký autobus, ktorý práve zastal a ľudia z neho vystupovali. Neskôr som narazila na dievča, ktoré ma zaujalo jej pekným outfitom, preto som ju oslovila a požiadala ju o to, či si ju smiem odfotiť. Prekvapila ma jej zhovievavá reakcia. Pravú ruku si spustila popri tele a s druhou si chytila jej zápästie. Nahodila šarmantný úsmev, trochu si ešte upravila vlasy, no nakoniec stále bola vo svojej zvolenej predchádzajúcej póze. Na mojej tvári pristál spokojný výraz, keď som ju odfotila. Fotka bola pre mňa za dnešok zrejme tá najkrajšia. Poďakovala som dievčaťu, ktoré mohlo mať tak od dvadsať do dvadsaťštyri rokov.

Až keď som sa vrátila domov s takmer plnou SD kartou -nemá veľa pamäte, preto sa do nej zmestí len necelých sto fotiek- tak som si ich všetky pozorne prezrela na mojom počítači. Najviac ma samozrejme zaujala -po väčšom prezretí očami- fotka, na ktorej bolo to mladé, pekné a aj celkom štíhle dievča. Dlhšie vlasy svetlej karamelovej farby s nádychom ryšavej spustené na pleciach, čo sa jemne vlnili a krásne leskli na priamom svetle. Pery jej zdobil nie príliš výrazný červený rúž a vykúkajúce biele zuby jej žiarili. Na sebe mala oblečené svetlomodré skiny jeans, biele tričko s čiernou potlačou akéhosi nápisu po francúzsky a krátkymi rukávmi, ktoré kúsok odhaľovalo hnedý opasok od jeansov. Taktiež mala na sebe prehodený tenučký biely svetrík. Obuté mala nízke hnedé čižmy po členky. Krížom tela jej visela malá biela cross body kabelka. Na ľavej ruke, ktorou si držala zápästie od tej pravej bol strieborný retiazkový náramok s príveskom srdiečka. Na krku mala ešte pár strieborných retiazkových náhrdelníkov ladiacich ku náramku. Bola mi neskutočne sympatická, najmä s tým jej úsmevom, pri ktorom sa jej zvýraznili lícne kosti a prehĺbili jamky. Okrem rúžu mala tenkú vrstvu Make-Upu, jemné očné tiene a špirálu na mihalniciach, čím si krásne zvýraznila jej orieškovohnedé oči. Toto dievča sa mi fakt veľmi pozdávalo.

„Kto to je?" opýtala sa ma zvedavo mama, ktorá vošla do mojej fialovej izby.

„Jedno dievča, ktoré som dnes stretla," odpovedala som stále zaujato nad tou fotkou.

Nemohla som sa prestať na ňu dívať. Akoby som ju už niekde videla, no neviem si spomenúť kde.

„Pekná. A taká sympatická," povedala mama a odišla do spálne, kde som počula, že zase otvára skriňu.

„Hej, to teda je," spätne som na ňu zakričala aby ma počula.

Posledný krát som sa pozrela na fotku a následne klikla na červené x-ko v pravom hornom rohu, aby sa zrušila. Všetky fotky som si importovala do dokumentov a spokojne sa odišla konečne pripraviť do školy. Tašku som vytiahla spoza dverí a pozrela sa na rozvrh hodín. Kiežby som si ho mohla meniť sama, podľa toho ako sa mi to práve hodí. Musela som sa však prispôsobiť a zaťať zuby nad Angličtinou ako aj na tej osudovej hodine.