Photograph (Ed Sheeran)

18. kapitola

Takže po dvoch týždňoch som sa opäť dokopala k novej kapitole. Keby že nie Kerynky, tak túto kapitolu napíšem tak o týždeň. :D Preto som dnes makala a makala až z toho vznikla celá kapitola. :D Príjemné čítanie. :*

18. kapitola

„Ed mi o tebe vždy veľa rozprával. Som rada, že ste sa dali dokopy," povedala Imogen a položila do stredu stola tanier s kuracími stehienkami a o chvíľu aj s hranolčekmi.

Bola som z toho mierne zmätená. Nemyslela som si, že Ed rozpráva svojej mamke o dievčatách, ktoré sa mu páčia.

„Čože? A koľko vám toho o mne Ed narozprával?" opýtala som sa.

„Tak napríklad že si pekná, milá, múdra, že si jediné dievča, ktoré si s ním dobre rozumie. Proste také veci, veď chápeš," zasmiala sa a prestrela na stole malé obrusy pod taniere.

Nikdy som nemala rada, ak druhí ľudia niekomu niečo o mne rozprávali, ale nejako mi tieto milé slová nevadili. Hlavne nie, keď to povedal chlapec, ktorého milujem. Preto som sa nad tým pousmiala a následne si odpila z pohára.

Imogen začala vyberať z poličiek taniere, preto som sa postavila a pomohla jej s tým, veď predsa tam nebudem len tak sedieť a prizerať sa. Poďakovala mi a tak sme spolu prichystali taniere na jedlo, poháre, príbory. Chvíľu som odmietala dať všetko potrebné aj pre seba, no Edova mama ma presvedčila, že by som sa mala najesť. Preto som na stôl položila ďalší tanier a príbory.

„Chalani, poďte jest!" zvolala Imogen, na čo s dupotom do miestnosti pribehol Ed a sadol si za stôl.

Zasmiala som sa a sadla si na svoje miesto oproti Edovi, kde bol položený môj nedopitý džús a čakala, kým do kuchyne príde aj Edov brat a aj otec. Za ten čas som sledovala Eda, ktorý sa na mňa priblblo usmieval, až mi z toho bolo znova na smiech. Avšak nechcela som sa správať nevhodne v Imogeninej blízkosti, preto som svoj smiech -ako tak- dusila v sebe. Ed na mňa len nechápavo zízal a krútil hlavou.

„Čo ti je zas smiešne?" zašomral Ed otázku.

„Nič," odvetila som pokojne, bež žiadneho náznaku pobavenia, či blížiaceho sa výbuchu smiechu.

„Tak to ti neverím," utrúsil, no teraz bolo vidno, ako skrýva svoj úsmev, ktorý mu na perách začal pohrávať až neskôr, keď som sa na neho vážne pozrela s nadvihnutým obočím.

„Tak mi never," urazene som prekrížila ruky na hrudi.

„Smeješ sa na mne, že?" prižmúril oči ryšavec.

„Neviem ako si na toto prišiel," popierala som jeho slová.

„Logicky," presvedčene povedal.

„A logicky by si mal vydedukovať aj to, že táto naša debata nemá hlbší význam. Lenže keby si dokázal myslieť logicky, prišiel by si na to aj sám," podpichla som ho, na čo sa na mňa Ed uškrnul.

„Aj ja ťa mám rád,"

„Ale no, nehovor?" ironicky som sa zasmiala.

„Veď hovor..." Ed chcel povedať, no do nášho rozhovoru sa zamiešala Imogen s pobaveným výrazom:

„Deti, chápem vaše uťahovanie si zo seba a podobné veci, no nechajte si to na neskôr a nie vtedy keď sa ide jesť."

„Dobre, pardon," ospravedlnila som sa a oprela sa o operadlo stoličky.

Chvíľočku sme čakali, kým prišiel do kuchyne aj Matt s jeho otcom. Posadili sa tiež za stôl, a tak sme sa mohli pustiť do večere, z ktorej som si veľa nenabrala. Za prvé som nebola hladná a za druhé, bola som predsa u Sheeranovcov a nechcela som ich vyjedať. Čiže som zjedla len jedno stehienko a pár hranolčekov. Tak či tak som bola už najedená a viacej by sa toho do mňa ani nevošlo. Za to Ed vyzeral, že by bez problémov zjedol aj celý tanier. Jeho spôsoby jedenia boli v skutku dosť zvláštne. Jedol, ako keby ho niekto naháňal, či sa bál, že mu to niekto vezme rovno z ruky a zje sám.