Photograph (Ed Sheeran)

13. kapitola

Vaša ryšavka sa ozýva po týždni s novou kapitolou! :D 13. kapitola, oh Bože... Ako to len ide rýchlo.

Príjemné čítanie. :*

13. kapitola

„Zmizni mi z očí. Nenávidím ťa. Vypadni!"

Práve tieto výkriky prichádzajúce z prvého poschodia mi dávali najavo, že to bude ešte horšie a horšie. Otec s mamou sa vadili hneď z rána, keď som si -už upravená a oblečená do Imagine Dragong trička a Imagine Dragons mikiny- pripravovala veci do školy. Nemala som rada, keď sa naši hádali. Zvyčajne to bolo kvôli maličkostiam, no teraz to vyzeralo ako niečo oveľa vážnejšie.

Zišla som dolu po schodoch a všimla si naštvaného otca, ktorý odišiel z domu a silno za sebou zabuchol dvere. Mama stála pred kuchynskou linkou ako prikovaná. Len sa jej chveli pery a sledovala dvere. Prišla som ku nej bližšie a objala ju. Bola kľudná, čo som si veľmi vážila, keďže si svoje nervy zvykla vybiť aj na tých nevinných.

„Neverím, že je všetko v poriadku," povedala som po našom krátkom objatí a prekrížila si ruky na hrudi.

„Rachel, nechcem to teraz riešiť. Zjedz raňajky a pôjdeme," prikázala mi a hneď nato zakričala na Mave.

Tá sa v kuchyni objavila o pár minút neskôr úplne vystrašená. Akoby sa niečoho bála, čo sa ani nečudujem. Hádky našich rodičov mali na ňu vždy iný vplyv. Je príliš malá na to, aby zažívala takéto šoky.

„Neboj Mave, čoskoro bude všetko úplne v pohode. Je mi ľúto, že si sa tak vyľakala," mama ukľudňovala sestru, kým som do seba doslova tlačila pripálené toasty.

Mave mala na tvári čudesný výraz, ktorý nezmizol ani po tom, čo ju mama objala. Povzdychla si a sadla si za stôl vedľa mňa.

„Mami, tie toasty sú pripálené," zhrozila sa.

Mamka na to reagovala len pokrčením plecami a ospravedlňujúcim pohľadom. Mave si na to povzdychla a zahryzla sa do toastu.

„Keď dojete, choďte ku autu. Ja za vami prídem," oznámila nám mama a odišla na druhé poschodie.

Vymenila som si s Mave nechápavé pohľady, na čo sme sa opäť pustili do jedenia, nech to máme za sebou.

„Najhoršie raňajky aké som kedy jedla," posťažovala sa Mave, keď už jej tanier bol prázdny, rovnako ako ten môj.

„Presne," súhlasila som a zodvihla sa zo stoličky.

Čiernovlasá Mave urobila presne to isté.

Obuli sme sa, vzali si tašky a vyšli z domu pred auto ako nám to kázala mama, na ktorú sme čakali desať minúť. Nechápala som, čo tam toľko robila, pretože práve kvôli nej sme už v tú chvíľu meškali do školy. Naozaj som ledva stihla vojsť do budovy, utekať ku skrinkám po učebnicu dejepisu. Hodinu som aj tak nestihla, bolo dávno po zvonení, keď som vošla do triedy.

„Neskoro Robertsová," nespokojne povedal učiteľka a prepaľovala ma pohľadom.

„Prepáčte, mrzí ma to," ospravedlnila som sa a so sklopeným pohľadom som si šla sadnúť na svoje miesto vedľa Colette.

„Tento krát vám to prepáčim, ale nabudúce budete mať neospravedlnenú hodinu," upozornila ma.

„Oh a inak, vy ste ešte nepísala písomku, viete o tom?" dodala otázku, pri ktorej sa mi zrýchlil tep.

„Pani učiteľka, nedávajte jej ju písať. Keď ste ma ešte počas jej choroby poprosili, aby som jej dala poznámky, neurobila som to," vykríkla Colette a postavila sa, čo ma zarazilo.