Photograph (Ed Sheeran)

6. kapitola

Som sa akosi riadne zapísala (slovo čo dáva len mne a Lenke význam, lol), preto je tu extrémne rýchlo nová časť, wooo. :D Dúfam, že ste len radi. Tak, užite si kapitolu, ktorá je teraz venovaná Lenke. :)

6. kapitola

V sobotu ráno mi mama nakázala ísť ku Sheeranovcom odniesť nejaké veci Edovej mame -ktorá je celkom dobrou kamarátkou mojej mamy- a Edove oblečenie. Nezabudla ani na nejaký koláč a že si od Imogen mám pýtať akúsi knihu. Po ceste mi jej názov vypadol z hlavy. Dúfam, že Edova mama bude vedieť o akú knihu ide. Ak nie, budem musieť zavolať mame, ktorá ma za to určite vyhreší, pretože šla na jógu a vtedy ju nemá nik otravovať. Najmä nie ja.

Po niekoľko minútovej chôdzi som zastala pred bielym domom s predzáhradkou. Peknou predzáhradkou. Kvety všelijakého druhu rozvoniavali až ku bránke, ktorú som otvorila stlačením jej kľúčky. Prešla som po chodníku, ktorý viedol ku schodom. Po prejdením po nich som stála tesne pred dverami domu. Zazvonila som a čakala kým mi niekto otvorí. To sa stalo až po niekoľko uplynutých minútach. Dvere mi otvoril ryšavec, vyšší odomňa o pár centimetrov, presne tak ako Ed. No on to však nebol. Keby áno, mala by som iný pocit. Teraz som mala akýsi strach, stres alebo niečo také. Možno to bolo tým, že -pane Bože stojím pri dverách Sheeranovcov kde býva ten ryšavec, ktorý so mnou pomaly ale isto robí divy, až sa sama seba začínam nepoznávať. Samozrejme, bol to Edov staší brat, Matthew.

„Ahoj," pozdravil ma s úsmevom na tvári.

Milý a široký úsmev som mu zdvorilo opätovala a opýtala sa, či je ich mama doma. Vedela som, že je doma, ale predsa mu nepoviem že: zavolaj mi tvoju mamu. -To by nebolo nejako vhodné a ani slušné.

„Hej, je, zavolám ti ju. Mami!" Matt silno zakričal na celý dom, keď sa ku mne otočil chrbtom.

Prišlo mi to smiešne, no musela som smiech nejako zadržiavať, pretože niečo také smiešne prísť môže len mne. Zahliadla som Imogen, ako schádza dole po schodoch a pýta sa, že čo sa deje. Matt odstúpil od dverí, aby si ma jeho mama všimla. So širokým úsmevom na tvári ma privítala:

„Och Rachel, tak rada ťa vidím. Ed mi o tebe veľa rozprával,"

Trápny moment. Čože?! Ostala som ako udretá panvicou po hlave. Toto som si nezaslúžila.

„Eh... Moja mamka vám tu niečo posiela a priniesla som Edove oblečenie, čo si u nás nechal," vypotila som zo seba a podala jej tašku s všetkými vecami.

„Ďakujem," poďakovala a jedným očkom nazrela do červenej tašky s tými všelijakými sakami-pakami a Edovým oblečením.

Už som bola takmer na odchode, no v tom som si spomenula na to, že mám pýtať nejakú knihu.

„Počkajte, moja mamka mi povedala, že mi máte dať nejakú knihu, ale zabudla som názov," zastavila som Imogen, ktorá pomaly zatvárala dvere do ich domu.

„Asi viem ktorú máš na mysli, ale niekde som ju založila v knižnici, bude to dlhšie trvať kým ju nájdem," povedala mi.

„Tak ja prídem teda neskôr. Aj keď to potrebujem stihnúť do vtedy, než sa mama vráti z jógy," druhú -poslednú- vetu som povedala trochu tichšie a nezrozumiteľnejšie.

„Nie, poď dnu. Bude to chvíľka," navrhla a otvorila dvere dokorán, čím mi umožnila lepšie nahliadnuť do ich domu.

Pokrútila som nespokojne hlavou, ale ona bola taká milá, že som nemohla odmietnuť. V ich krásnej kuchyni mi ponúkla jej domácu bábovku a ku tomu čaj. Nechcela som ich nejako vyjedať, preto som si z bábovky -výbornej bábovky- vzala len jeden malý kúsok. Všímala som si, ako Imogen vyberala veci z tašky, ktorú som jej doniesla. Vybrala Edove pekne poskladané oblečenie -mikinu a rifle- a zvolala na ryšavca: