2. kapitola

314 32 8
                                        

Dočkali ste sa a ja som nesmierne rada, že sa mi podarilo dokončiť ďalšiu kapitolu a omfg urobiť trailer. :D Obdobie písomiek ešte neskončilo, ale je pomaly pri konci, wooo!! :D Príjemné čítanie. :)


2. kapitola

Zazvonilo a mne odrazu spadol ťažký kameň zo srdca. Cítila som sa zrazu taká uvoľnenejšia a dokonca aj vtedy, keď som kráčala po chodbe prepchatou žiakmi. V mojej triede som si sadla na miesto a pripravila sa na nasledujúci a môj neobľúbený predmet - Angličtinu. Áno, rodný jazyk milujem a všetko okolo toho, ale nebyť učiteľky, ktorú tiež nemusím, na tento predmet by som sa tešila oveľa viac.

„Zase Angličtina s Cadyovou, Pane Bože," šepla mi Colette naštvane, keď si vyberala knihu na stôl.

„Kľud, mali by sme pozerať nejaký film," upokojovala ju Dia zo svojho miesta vedľa nás.

„To je jedno, aj tak tu ona príde," podotkla som.

„Podľa mňa nepríde," zamiešala sa do nášho rozhovoru aj Tracy, sediaca pri Dii.

„Nemôžeš si byť predsa taká istá," povedala uštipačne Dia -ako to ona má vo zvyku.

„Ja si to len myslím a dúfam v to," nedala sa Tracy.

„Pokoj dievčatá. Nejako to už prežijeme," snažila som sa zmierniť napätie v rozhovore.

Dievčatá sa napokon upokojili, ale to až musela do triedy vstúpiť približne tridsať ročná červenovláska. Všetci v tú chvíľu stíchli a postavili sa. Vrátane mňa -samozrejme. Pozdravili sme sa jej a aj ona nám. Sadla si za katedru a my sme sa hneď nato posadili.

„A vraj nepríde," pošepkala Dia Tracy a ja som to veľmi dobre počula a ako bolo vidieť, počula to aj učiteľka.

Pri pohľade na jej výraz tváre som si radšej hrýzla do jazyka, aby som na mieste nevybuchla od smiechu. Dusila som to v sebe až kým učiteľka nepovedala:

„Ešte tento mesiac to so mnou budete nejako musieť vydržať. Potom už naozaj neprídem."

Mala som sto chutí na celú triedu vykríknuť výťazoslavné "áno", ale určite by som to potom rýchlo oľutovala. Bola som ticho a nič nepovedala. Snažila som sa tváriť -ako väčšina spolužiakov- že mi je to ľúto a že som z toho smutná.

„A kto vás nahradí?" zvedavo sa niekto opýtal.

Hlas sa ozval zo zadnej lavice, preto som sa otočila. Sedeli tam dvaja chalani. Blonďavý kučeravec a strapatý ryšavec.

„No tak to by zaujímalo aj mňa," ozval sa Kyle a pozrel sa na Eda, ktorý sa pre menu pozrel na Colette sediacu pri mne.

Bolo mi hneď jasné, že otázku pred necelou minútou položil on a vlastne ma to ani neprekvapovalo.

„To ešte neviem," utrúsila nespokojne učiteľka.

Celú hodinu sme pozerali nejaký nudný film, ktorý sme ani nedopozerali a ani ho nedopozeráme, podľa učiteľky na to nemáme čas. Po zazvonení sa polovica triedy vybrala na chodbu. Šla som aj ja s Colette, Diou a Tracy. Už som stávala zo stoličky aby som tie tri rýchlo dobehla, započula som rozhovor medzi Kyleom a Edom, ktorý boli ešte stále v triede.

„Ed, čo je dneska s tebou? Zvyčajne si taký tichý a utiahnutý, ale dnes. Prekvapuješ ma, pretože som počul aj o tej nemčine. Chlape, ty sa nezdáš,"

„Neviem, dnes mám čudný deň. Neboj sa, zajtra to budem znova ja. Ten tichý a utiahnutý Ed, ktorému sa páči spolužiačka, ktorá ma zrejme neznáša," naraz Ed zosmutnel.

Photograph (Ed Sheeran)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora