Photograph (Ed Sheeran)

31. kapitola

Táák, po dlhšom čase (zasa, ako to mám v obľube) prinášam novú kapitolu. :) Snáď sa bude páčiť. 

31. kapitola

Celý večer sme si skutočne užili. Ani som si nemyslela, ako mi bude úžasne s mamou. Po tom, čo sme sa najedli v reštaurácii, sme prešli niekoľko obchodov. Dostala som nové čižmy a šál, Mave zas vetrovku. Obe sme sa z nových vecí veľmi tešili a ani mama na tom nebola inak. Celý večer mala dobrú náladu, dokonca jej konečne bolo lepšie od žalúdka, a tak som sa o ňu konečne nebála. Odľahlo mi a dúfala som, že odteraz všetko bude len a len dobré.

Na ďalší deň ráno sme šli do kostola, kde som stretla len Eda s jeho rodinou. Sadli sme si k nim a ostali tam až do konca omše. Ryšavec sa na mňa v tichosti díval, bolo to skutočne roztomilé. Jeho brat si neodpustil otrávené prekrútenie očí, ktoré som sa snažila ignorovať. Doteraz som nepochopila, aký ma Matt problém.

Keď sa omša skončila, cestou von som sa s Edom rozprávala o výlete. Potvrdila som si čas, v ktorý máme byť pred školou. Vôbec by som sa nečudovala, ak by sa mi podarilo prísť skôr, alebo neskôr. To bola moja špecialita pri výletoch - nezapamätať si čas odchodu. Tiež som sa opýtala, či náhodou nevie viac ohľadom Kylea a Tracy. O tom, čo sa v piatok stalo vôbec nevedel, vraj sa mu jeho najlepší kamarát ešte nestihol pochváliť. Vedel, že niečo ku Tracy cíti, no viac toho spolu nepreberali. Bola to škoda, chcela som vedieť viac, no možno bolo príliš skoro a isté veci sa vyriešia až neskôr. V každom prípade, svojou zvedavosťou som nechcela nič pokašľať.

„O čom si tu vy dvaja hrkútate?" prišla ku nám Edova mama.

„Preberáme aktuálne témy," zasmiala som sa.

„Fíha, niečo, čo nemusím počuť, však?"

„Nie, rozprávame sa o zajtrajšom výlete," upokojil ju Ed a usmial sa.

„Tak snáď si to užijete," milo povedala Imogen.

„Rachel poď už, lebo ťa tu necháme," počula som mamin hlas, ktorý ma vytrhol z myšlienok k momentálnemu rozhovoru.

„Pardon, už musím ísť, tak zatiaľ," rozlúčila som sa s Edom a jeho mamou a utekala do auta.

Po príchode domov som iba ležala a nenamáhala sa, či už fyzicky alebo psychicky. Chcela som byť úplne fit na cestu, ktorá bude síce dlhá, no neznamená to, že musí byť až tak hrozná. Rátala som s tým, že v autobuse určite nezaspím, preto som si povedala, že dnes pôjdem sprať skoro. Do večera bolo ešte ďaleko, preto som svoj čas využila tým, že som ležala na posteli a počúvala pesničky, neskôr som bola na počítači, alebo som sa rozprávala s mamou.

„Myslíš, že bude Mave v pohode?" spýtala sa ma mama.

„Samozrejme, je to predsa naša Mave," zasmiala som sa.

Snažila som to brať pozitívne. Veď, moja sestra je silná. Navyše, nie je závistlivá, preto to bude Tracy určite priať a bude šťastná. Zrejme to potrvá, ale mne v jej veku niečo také dlho netrvalo. Otriasla som sa a šla ďalej. Dúfala som, že aj Mave pochopí, že takýto prístup bude pre ňu najlepší.

Predtým, než som večer šla spať, skontrolovala som, či mám všetko zbalené a prichystané. Až tak som si ľahla do postele a mohla sa ponoriť do ríše snov. Myslela som, že opäť zažijem nepríjemné muky v podobe spomienok, zvukov a obrazcov, no na počudovanie sa mi spalo úplne normálne. Mala som klasický sen bez žiadnej logiky a deja, ako kedysi, keď som sa dokázala poriadne vyspať.

Zobudila som sa na zvonenie budíka nastavenom ne mobile. Ťažko som sa vymotala spod periny a vstala. Potom, ako som dokončila rannú hygienu v kúpeľni som odniesla tašku a kufor k dverám, aby to tesne pred odchodom dala mama do kufra.