Photograph (Ed Sheeran)

4. kapitola

Ďalšia kapitola, tento krát venovaná Keryne. :3 Yay, lol som taká šťastná, aj keď ma štve že som skôr napísala novú kapitolu pre tento príbeh ako pre PPL, kde už nebola dva týždne... Ups... Ale tak keď sa nudím u babky, nič iné ako len písať, písať a písať sa nedá. :D Príjemné čítanie. :3

4. kapitola

Nakoniec mi myšlienky o Edovi dali pokoj a ja som v kľude mohla spať. Moja noc bola znova bez sna, ale keď ma už zobúdzal budík na mobile, niečo mi v mysli preblesklo. Akýsi obraz tváre. Nevedela som identifikovať koho.

Svoj čudný záblesk v mysli som dlho neriešila, veď o nič ani nešlo. Postavila som sa z postele a smerovala ku skrini, z ktorej som si vytiahla biele tričko a čierne nohavice. Dnes len pohodový outfit, v ktorom som sa vždy cítila pohodlne, a to bolo to najdôležitejšie. Prezliekla som sa a odišla do kúpeľne, kde som vykonala svoju bežnú rannú hygienu. Ako tak pripravená som si vzala tašku, pár učebníc, čo som mala doma a išla sa naraňajkovať. Konečne som na to dnes mala čas. Mama nás nikam nehnala, mali sme času dosť. Už najedená z volského oka, chleba a slaniny som sa šla pomaly obúvať do čiernych tenisiek. Počkala som ešte na Mave a išli spolu ku autu. Mama prišla až po niekoľkých minútach -na počudovanie celkom kľudná bez žiadnych zbytočných nervov. Nasadla do auta a hneď naštartovala. Vyložili ma pred školou, kde ma na počudovanie čakala Colette. Nikdy to nerobila. Ani Tracy a Dia, ktoré prišli za nami o niečo neskôr. Bolo to od nich milé, najmä ako so mnou kráčali až ku skrinkám, kde som odložila učebnice, ktoré mi momentálne neboli treba. Vošli sme do našej triedy a sadli si na svoje miesta. Prvé tri hodiny prešli a nasledovala hodina Nemeckého jazyka. Už som si myslela, že dnešok bude fajn, keďže ma na Angličtine učiteľka neskúšala, len Colette, ktorá vedela malý kúsok a ešte jednu spolužiačku, ktorá vedela úplne všetko.

S Colette sme si pre tento krát pohli a aj s učebnicami a zošitmi kráčali po chodbe smerom ku učebni. Nik tam ešte nebol, tak sme si kúsok počkali. Neskôr prišli aj ostatní z našej skupiny vrátane Eda -samozrejme. Po príchode učiteľky sme všetci uhli na stranu, aby sme jej nezavadzali pri otváraní. Až vo vnútri sa nám pozdravila a prísne nám povedala:

„Sadnite si!"

Jej hlas mi doznieval v ušiach viac ako desať minút. Veď komu by nevadil ten jej príšerný piskľavý hlas. Nikto ho nemá rád. Ani ju. Dnes sme zase prekladali vety a ja som zase nič nevedela -ako stále. Nemčina ma nebavila ani na základnej, nie to ešte na strednej. Možno že by ma bavila o trochu viac, keby že sme mali inú formu učenia sa a dokonca aj s nejakou inou -normálnou- učiteľkou. Každý si vydýchol, keď zazvonilo. Cez prestávku sme s dievčatami sledovali počasie cez okno, ktoré vyzeralo na búrku. Hrmelo, mračná sa začali zväčšovať a šedivieť... Tak aj bolo po siedmej vyučovacej hodine. Lialo ako z krhly. Na mamu som čakala pod prístreškom budovy. Čakala som a čakala, po pri tom si podupkávala nervózne nohou. Chcela som byť čím skôr doma. Zaliezť pod perinu, alebo sa niečo hrať s Mave. Je jedno ktoré, no nie byť vonku, keď sa tu teraz nedeje nič zaujímavé. Ani mraky neboli vhodné na fotku. Nepáčili sa mi. Boli škaredé, možno by na fotke vyzerali ešte horšie a o taký úlovok som určite nestála.

O chvíľu už konečne prišla mama a ja som rýchlo utekala do auta, aby som nezmokla.

„Teraz pôjdem do roboty, takže budeš s Mave sama doma. Otec príde zajtra a Rose je u svojho priateľa. Dúfam, že nič nevyvediete ako minule," upozornila ma mama doma v kuchyni, odkiaľ som si brala šálku môjho obľúbeného ovocného čaju.

„Jasné mami, budem na všetko dohliadať," spokojne som odvetila a pobrala sa aj so šálkou do izby.

Nemám v láske upršané počasie, preto ma čaj vždy dokáže upokojiť. Pomaly som si ho miešala lyžičkou a sledovala, ako sa vo vnútri robí maličký vír. Zvyknem si aj zapnúť pomalú hudbu, ale tento krát sa mi pravdu povediac nechcelo. Neprekvapila ma ani Mavina návšteva v mojej izbe. Občas to robieva. Sadla si ku mne na posteľ a hľadela na mňa.