Prolog

95 3 2
                                    

Otvorila som oči. Poobzerala sa vôkol seba. Postavila som sa. Začala som sa prechádzať. Potom som pridala do kroku. Rozbehla som sa. Bežala som, akoby mi bol niekto v pätách. Utekala som cez obrovské more a púšť. Chodidlami som roztrhala neprajné mračná a blesky, ktoré mi spadali do tváre. Avšak náhle som sa zastavila. Pred mrežami.

Zovrela som jednu päsť, obalila ma zlosť, nesmierna zlosť, tak som udrela do mreží, ale nimi ani nepohlo. Potom som to urobila zas a zas.Neprestávala som. Mlátila som kov, ktorý sa nevzdával. Kopala som do prázdnoty. Vybíjala som si hnev. A aj cez to všetko som vedela,že je to márne. Prestala som až vtedy, keď som si uvedomila, že krvácam. Nadišla bolesť, ktorú som potlačila a už viac nevnímala. Stratila sa tak, ako ja. Ale v skutočnosti, ja som sa nikdy nestratila.

Až teraz som naozaj otvorila oči a videla pred sebou krutú a nemennú realitu. Tma. Temnota. Čiernota. Prázdnota. Nič. Som tam, kam patrím. Opustila som sa, stratila som sa, kde nik nedočiahne a nedovidí. Iba ja. Správne. Len a len ja. A vie, niekto, čo to znamená?


Som tu tak sama. Zamknutá, uzavretá, stratená v temnotách. Ale čo sa stane, ak zmeníme pravidlá? Čo sa stane, ak sa temnota sfarbí dobiela? Čo sa stane, ak sa z nej stane svetlo? A dokáže biela prekryť čiernu? A vie svet náš každodenný, čo je to naozaj biela farba? Koľko ťažoby, bolesti a dokonalosti na sebe znáša?Zamyslel sa už niekto nad tým? Ak nie. Tak tu sa Vám raz ukážem,predstavím sa. V podaní Bielej. V podaní života a smrti. V podaní Bieleho Dievčaťa. Všetko je protiklad. Neverte ničomu na prvý pohľad a dojem. Všetko je klam. Som tu iba ja a ja. 

Prízrak : Biele DievčaWhere stories live. Discover now