Prízrak : Biele Dievča

15. KAPITOLA

................Vopred vás chcem upozorniť na môj problém s Wattpadom, ak tu nájdete dosť viditeľné chyby alebo nezmyselné vety, nie je to mojím pričinením, ďakujem za pochopenie.......

„Spomínam si, ako som ti raz povedal, že ťa vezmem do lesa." povedal a srdečne sa na mňa usmial.

„Áno," spokojne som odvetila.

Postávali sme pred obrovským listnatým lesom. Nemohla som uveriť aký bol len krásny a živý! Lístie sa už začalo sfarbovať do jesenných, pestrých farieb. Slnko prenikalo cez mraky a osvetľovalo les ešte väčšmi. Vietor pofukoval a listy stromov tancovali s ním, podľa rytmu, rytmu prírody.

Auto nechal zaparkované na čistinke a s plnými batohmi sme vyrazili do lesa.

Bolo ťažké presvedčiť Elijaha, aby som vôbec mohla ísť, keďže les sa od domova nachádzal takých tridsať kilometrov. Obával sa o mňa a z druhej strany otec a syn stále neboli v dobrom vzťahu, stále medzi nimi panovalo napätie, hádka. A vtedy som uverila, že Ivan ma musí mať naozaj rád aj cez to všetko zlé. Je to dobrý človek, ktorý si svoj život nevybral, nepostavil, zabudoval mu ho Elijah.

Nakoniec ho Ivan presvedčil tým, že by som mala spoznávať nové veci, učiť sa.

„Keby sa niečo stalo, čomu vôbec neverím, tak viem, čo mám robiť, neboj sa." povedal vtedy Ivan vážne otcovi a na jeho tvári zmizol každý cit, aký kedy dokázal vytvoriť.

A tak sme tu, o dva dni neskôr, bez školy, bez spoločnosti, len my dvaja. Musí to byť naozaj výhodné byť bohatý, človek môže naozaj všetko. Môže ovládať všetko, má moc. Koniec koncov je strašne smutné, že moc má iba ten, kto vlastní mnoho peňazí.

A ukážeme, čo sa rodí z chudoby....

Ja som si zašnúrovala na pevno botasky a potom mi dal Ivan na hlavu šiltovku. Aj on mal jednu a s ňou vyzeral tak normálne, ako obyčajný chalan, ale v skutočnosti obyčajným nikdy nebol.

Zatvárila som sa do posmešnej grimasy a vyrazili sme na dobrodružstvo. Žiadny beh, ako sme pôvodne plánovali, ale normálna chôdza, turistika.

Pred lesom sa nachádzalo množstvo chatiek, kde zvykli chodiť ľudia si cez víkendy oddýchnuť, pracovať v záhrade alebo oslavovať rôzne rodinné záležitosti. Oslava narodenín, možno svadby, výročia, úmrtie,... záležitosti, ktoré nikdy nezažijem, čo sa týka rodiny. Pretože ja žiadnu nemám, všetko je to klam.

Vo vnútri lesa bolo trošku chladnejšie, ale obaja sme boli dobre oblečení, takže to nikomu neprekážalo, skôr to prišlo vhod.

Zacítila som nezvyčajné a pre mňa veľmi neznáme vône prírody, vône slobody. Vôkol mňa jestvovali rôzne rastlinstvá, hrdo vzpriamené svojou jedinečnosťou a krásou.

Pokiaľ som si spomínala, tak v lese som ešte nebola. Iba v parkoch školy a v meste, ale to sa tomuto nedokázalo vyrovnať.

Jeseň sa už blížila, preto mi pod nohami šuchotalo lístie odlišnej farby a tvarov. Napríklad žlté, oranžové alebo červené. Stromy ma obklopovali zo všetkých strán, na vrchole sa spájali do obrovskej koruny a tvorili celok, spoločnú silu a vzájomnú podporu. Pôsobili nadprirodzeným dojmom, nereálnym. Akoby to boli tie najživšie a najmocnejšie bytosti sveta. Ich gigantická a vzpriamená výška mi vyrážala dych. Pozorovanie niečoho tak starého, mohutného a božského ma nútilo zamýšľať sa nad silou prírody. A zmyslom života. Človek musí celý život drieť, aby dospel, aby sa stal úspešným, uznávaným, dokonalým. Aby si vyplnil svoje vytúžené sny. Dostať sa do tej vytúženej extáze, plnej emočných stavov a citov. Stúpať, usadiť sa do stavu šťastia, blaženosti a radosti. Nikdy to netrvá večne, je to iba emočný stav, založený na psychike jedinca, pokoj a mier v duši. Úloha ľudského života alebo človeka, nie je jednoduchá, je zložitá, ťažká, namáhavá a niekedy úmorná. Je to typický kolobeh života, točiaci sa dookola. Narodiť sa, učiť sa, pracovať, aby sme napokon mohli zomrieť. Každé ráno vstávajúc, s pocitmi tými istými, s cieľom odísť do škôlky, školy alebo práce. Každú noc usínajúc s pocitmi tými istými a hlbokými úvahami nad zajtrajším dňom, ale vieme, že to bude to samé. Bytosť túžiaca po zmene, vyskočiť z kolotoča alebo zastaviť ho, často upadá do depresie, stratenia. Príliš trúfalá odvaha, nemožnosť, ktorá sa nikdy nevytratí.