Prízrak : Biele Dievča

3. KAPITOLA

Pred školu ma zaviezol Elijah. Iba ma vyložil a odišiel do práce. Predtým mi ešte stihol popriať veľa šťastia.

Zostala som postávať pred veľkou budovou školy ako obarená. Okolo mňa sa hemžilo veľmi veľa nových tvári, niektoré z nich na mňa upreli pohľad a potom ho znova s nezáujmom odvrátili. Buď sa rozprávali s kamarátmi alebo hľadeli do mobilných telefónov.

Obliekla som si čierne tričko s dlhým rukávom, na nohách som mala natiahnuté čierne pančuchy, čiernu sukňu a čierne tenisky. V skratke som bola celá v čiernom.

Dala som si pramienok ofiny za ucho, pretože mi zakrývala tvár a vykročila som vpred.

Vo svojom vnútri som cítila nával strachu a paniky až bezmocnosti. Práve som tu úplne sama a musím jednať len za samú seba, obklopená toľkými cudzími ľuďmi.

Vnútri, v budove školy, som sa už vonkoncom zasekla. Mnoho chodieb so žiakmi, všade rozruch.

Skamenela som a vtom do mňa niekto vrazil, ale udržala som rovnováhu.

„Prepáč, ale nemáš stáť v strede cesty," povedal nejaký chalan.

Počúvla som ho a podišla ku stene. Neskôr som si všimla, ako sa kúsok odo mňa, na širokej chodbe, zhromažďuje viacero žiakov. Zoskupovali sa do skupín a pri každej z nich stál učiteľ. Každý držal papier, z ktorého čítal priezviská žiakov, ktorí by mali byť v jeho triede. Všetko to boli nováčikovia, čiže prváci ako ja. Vykročila som tam a čakala kým niektorí z nich vysloví moje meno.

„Nihasa Stormová" povedala jedna z učiteliek na samom konci pri okne.

Znehybnela som a čakala, či sa tak náhodou nevolá iné dievča. Až potom mi prišlo na um, že to nebude nik iný, ako ja. Michaela ma s mojím priezviskom už oboznámila. Storm, čiže som Stormová.

Do očí mi zo stresu z neznáma vbehli slzy, ale potlačila som ich. A vykročila k ním.

„To som ja," zamrmlala som.

Učiteľka sa na mňa rázne pozrela a potom si začiarkla moje meno na papieri a pokračovala ďalej v čítaní. Ja som sa zatiaľ obzerala okolo seba. Všimla som si žiakov z vyšších ročníkov ako si nás so záujmom prezerali.

Neviem, ako to tu zvládnem, pomyslela som si a zachvelo sa mi celé telo.

Učiteľka spokojne skončila s hľadaním všetkých zapísaných žiakov. V mojej triede nás bolo pokope asi pätnásť. Teraz sa všetci noví žiaci mali pobrať aj s učiteľmi do svojich tried. My sme nasledovali tú našu triednu učiteľku, ktorá nebola ničím zaujímavá, prišla mi ako obyčajná, normálna dospelá žena.