Prízrak : Biele Dievča

2. KAPITOLA

Ostala som civieť na ten obrovský dom. Nachádzal sa na pokojnejšej ulici veľkomesta. Z hľadiska veľkých domov a okrasných záhrad, ktoré sa rozprestierali okolo nášho bydliska som vedela posúdiť, že tu žijú iba bohaté rodiny. A tom niet pochýb. Otočila som sa smerom na Elijaha a Benjamína a očami si ich premerala. To sú vážne až tak bohatí? Pomyslela som si a preglgla. Vrátila som pohľad na ten „hrad" predo mnou. Náš dom bol veľmi priestranný, osvetlený s veľkými oknami a s veľkou záhradou plnou peknej zelenej trávy. V záhonoch mnoho farebných kvetín a popri plote rástli rôzne kríky. Nachádzalo sa tu aj ešte zopár pomenších listnatých, ovocných stromov a jedna veľká Borovica. Najviac ma zaujalo v strede záhradky malé jazierko vybavené leknami, v jazierku som našla okrem rybičiek plávať aj korytnačky. Ale ešte viac ma potešilo, keď spoza domu vybehol veľký, chudý a krátkosrstý pes. Bol čierno hnedej farby, so špicatými ušami, okolo krku sa mu obopínal reťazový obojok. Doberman. Veselo vrtel chvostom a prišiel privítať svojich pánov. Ja som si k nemu čupla do trávy a oňuchal ma. S úsmevom som sa obrátila na doktorov.

„Volá sa Astiner" informoval Elijah a pozval ma dovnútra.

Ihneď som vyvalila oči. Chcela som sa ich opýtať odkiaľ na to všetko zobrali peniaze, ale bolo by to neslušné. Súkromní lekári musia zarábať asi naozaj veľmi dobre.

Vnútri bolo mnoho svetla. Dom mal skoro všade veľké okná. Hneď v obývačke som uvidela veľkú plazmu skoro cez celú bielu stenu. Po stene sa všade tiahli veľké obrazy slávnych maliarov, ale väčšinou to bolo iba abstraktné umenie alebo maľby kvetín či prírody. Pozdĺž rohoch izieb a po nábytku boli poukladané rastliny v kvetináčoch. Spoznala som veľkú Monstera a farebný Krotónovec, ktorého vyfarbovali lúče slnka. Na parapete jedného okna boli aj poukladané rôzne druhy kaktusov. Predpokladala som, že celý tento dom vypĺňa a oživuje čaro rastlín. Prešla som do kuchyne a všetok nábytok sa len leskol čistotou. Kuchyňa bola vo farbách bielej a čiernej.

A tam som uvidela nejakú pani, ktorá práve leštila dres. Všetkých nás pozdravila a doktori ma predstavili. Pani sa volala Annie a bola to slúžka, ktorá u nich pracovala. Starala sa o domácnosť, poriadok alebo o varenie. Obzerala si ma od hlavy až k pätám a v tvári sa jej črtalo podráždenie alebo aj smútok.

„Čo keby si si išla pozrieť svoju izbu?" navrhol Benjamín „keď pôjdeš po schodoch a zamieriš doprava tak na samom konci je tvoja izba."

Poslúchla som ho a rozbehla som sa vpred. Míňala som viacero dverí, ktoré ma vôbec nezaujímali. Bola som len zvedavá na svoju izbu. Vlietla som do nej a nemohla som uveriť tomu aká bola len veľká!

Steny boli bledo fialové. Po celej dĺžke izby som mala béžový koberec a na ňom ešte menší huňatý ružový. Závesy boli tmavé a odostreté, aby slnečné lúče prenikali dovnútra. Osvetľovali obrovskú posteľ plnú vankúšov. Duchny a vankúše som mala purpurové. Vedľa postele sa nachádzal nočný stolík s malou lampičkou. Mala som tam aj veľký, biely gauč a aj vlastnú televíziu. V rohu som mala pracovný stolík s notebookom. Na stole som si našla dotykový mobil, ktorý sa ledva zmestil do mojej drobnej dlane.

V šuplíkoch stolíku som si našla plno prázdnych zošitov. V ďalšom bolo plno pier, ceruziek, farbičiek a gúm. V izbe som si aj našla čierny ruksak, ktorý budem nosiť do školy. Po mojej pravici bolo veľa skríň z brezového dreva. Pootvárala som ich a mala som v nich už aj oblečenie. Čomu som sa čudovala, pretože bol tam typ oblečenia, ktorý sa mi páčil. Všetko čierne alebo tmavé, to je moja farba a môj štýl. Aspoň pár vecí som si ešte pamätala pred kómou. Sú to farby, ktoré nie sú moc výrazné a ja nechcem na seba pútať pozornosť.