Prízrak : Biele Dievča

8. KAPITOLA

Okolo desiatej v noci sa začal ich vážny rozhovor, ktorý sa mal konať už včera, ale kvôli spitému Ivanovi sa odložil na dnes. A ja som bola pripravená. Všetci si mysleli, že som už odišla do postele, ako som im to aj oznámila, ale ja sa len tak nedám.

Pravdepodobne som nočná sova. A to aj dosť kvôli tomu, že sa bojím zaspať. Bojím sa svojich nezvyčajných nočných môr.

Dole v obývačke bol znova Elijah, Ivan a tentoraz aj Benjamín. Počula som ich každé slovo. Chvíľu sa smiali, podpichávali a rozprávali o typických veciach, ktoré ma až tak nezaujímali. Benjamín spomenul kedy bude mať Michaela termín pôrodu a že čakajú chlapčeka. Bol z toho celý natešený. Obaja prítomní mu k tomu zagratulovali a začali zábavnú reč o bábätkách. Nasledujúci otec sa pýtal staršieho o nejaké rady a typy ako sa správne starať o malé bábätko a podobne. Ivan sa ale do toho nezapájal.

„A ty kedy porodíš?" rozradostene a pobavene sa opýtal Benjamín.

„Nikdy," odsekol Ivan.

„Ako sa vraví: Nikdy nehovor nikdy," zasmial sa, „aj ja, keď som bol mladý ako ty, hovoril som si to isté a pozri sa teraz."

„V dnešnom svete sa neoplatí zakladať si rodiny, ktoré aj tak stoja za prd," zmĺkol, ale potom ešte dodal: „A v mojom prípade už vôbec nie."

„A nejaké dievča?" vôbec sa neurazil na jeho odpoveď a pokračoval stále s pobaveným tónom.

Na tom sa zachechtal „dievča... nejaké by bolo."

Predo mnou sa zjavila červená tvár Clarisy.

„Máš nejaké ďalšie?" teraz sa spýtal jeho otec.

„Možno, máš s tým nejaký problém?" hlas mu zosilnel.

„Pamätáš si na našu dohodu?" položil mu ďalšiu otázku a tentoraz bol Benjamín ticho.

„Pamätám si na všetko. Všetko bude podľa tvojich predstáv."

„Ako sa má naša Nihasa?" náhle zmenil tému.

Zbystrela som nad svojím menom.

„Už dobre, iba ráno jej bolo zle."

„Viem, že ma klameš," zvážnel.

„Nemohla v noci spať, vraj sa jej snívajú nočné mory." ihneď to priznal.

„Zaujímavé, to si musím zapísať." zašomral Benjamín. „Myslíš si, že to bude niečo dôležité? Nemali by sme ju zobrať k psychologičke?"

Elijah si odkašľal „dôležité je iba to, že nás niekto počúva. Že Nihasa?"

Potom všetci stíchli. Ja som zmeravela. Nezmohla som sa na nič, len vnútri sa mi zapálila výbušná bomba. Mala som toľko toho na srdci, toľko toho im povedať. Poďakovať im zato, že mi zachránili a zabezpečili život. Ale... a vždy bude nejaké ale! Vynadať im zato, že predo mnou mnoho podstatných vecí skrývajú, ktoré si zaslúžim vedieť. Určite vedia viac, než kedy ja. A určite to vie aj Ivan.

Mali problém sa mi zdôveriť s tým, že Thomas prišiel o rodinu. Čo bolo na tom takého strašného, aby mi to nemohli povedať? Z akého dôvodu má Ivan pištoľ? Len tak pre sebaobranu? Má zbrojný pas? Oni možno aj poznajú mojich biologických rodičov!

Potichu som opustila teplé miestečko na schode. Prišla za nimi a tvárila sa dotknuto, smutne akoby som sa mala každú chvíľu rozplakať. Predstieranie. Možno sa nakoniec od nich naučím dobre schovávať emócie a už ma nebudú môcť klamať a ovládať.