Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vankúšikmi mojich prstov som robil kruhy na Adrianninom nahom ramene, zatiaľ čo ona mala ruku prehodenú na mojej hrudi, nohu prepletenú s mojou, a spokojne spala.
Kým ona zaspala v momente, ja som nebol schopný zažmúriť oka. Moja hlava bola taká hlasná, že to bolo nemožné.
Myslím si, že ťa milujem.
Nepýtal som sa jej na to. Nemyslím si, že si to pamätá, ale ja áno. A aj keď bola opitá, malá pravda v tých slovách musí byť.
Vnútorne bojujem so samým sebou. Nemyslím si, že som niekedy prestal.
Časť mňa chce byť s Adriannou, kým ta druhá vie, že toto je iba dočasné.
Ale prečo to tak musí byť? Prečo proste nemôžem otvoriť ústa, povedať jej všetko, a dúfať, že to pochopí a neopustí ma?
Zdvihol som pohľad od jej pokojnej tváre na strop hotela, kvôli ktorému sa všetko deje. Tento posratý hotel mi ničí život a za čo?
*****
Ranná kúpeľ znela ako dobrý nápad. Myslel som si, že budem mať viac priestoru na rozmýšľanie.
Chyba.
"Chcela som ti robiť spoločnosť." Povedala tesne predtým ako sa ku mne pridala, samozrejme, že nahá, a sadla si medzi moje nohy, opierajúc si chrbát o moju hruď.
Až keď som ju cítil pri sebe som si uvedomil, aký stuhnutý som bol, pretože v momente ako som pocítil jej pokožku na tej mojej, uvoľnil som sa.
"Ako sa cítiš?" Narážal som na včerajšiu noc/dnešné skoré ráno.
"Ako keby som prežila tú najšialenejšiu noc a som rada, že viem chodiť?" Zasmiala sa a začala sa otáčať. Obkročmo si sadla na moje nohy a rukou mi prešla po krátkych vlasoch, než si na mňa ľahla a ruky si spojia za mojou hlavou. Ruky som si obmotal okolo jej chrbta a pevne ju držal. "Čakanie sa oplatilo."
"Hm." Zaboril som si hlavu medzi jej krk a rameno, pokúšajúc sa nájsť komfort v jej prítomnosti.
"Chcela som ti poďakovať." Povedala po chvíli.
"Za čo?" Zamrmlal som do jej pokožky.
"Za všetko. Dostal si ma z mojej ulity a zbúral všetky steny, ktoré som si za tie roky vystavala. Keď som bola mladšia, prahla som po pozornosti, pretože som ju nedostávala tak ako som chcela, čo sa mi iba vrátilo tým, že ma vždy muži využili. Chvíľu mi to trvalo, ale naučila som po čom ľudia idú. Po slabostiach. Nikdy som sa poriadne necítila v bezpečí s niekým, ale..." pevnejšie ma objala, "s tebou sa cítim v bezpečí, Kai. Takže ďakujem za uzdravenie môjho vnútorného dieťaťa."
Diera v mojom žalúdku bola väčšia a väčšia s každým slovom, ktoré opustilo jej ústa.
Adrianna sa pomaly odtiahla a pozrela sa na moju tvár. Nechcem vedieť, čo videla. Nemyslím si, že moja tvár je momentálne zdravej farby.
