Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nikde som nemohol nájsť Adriannu.
Keď som zišiel k raňajkám, nebola tam, a keď som sa opýtal na recepcii či niekde išla, nevedeli mi povedať.
Volal som jej, ale išlo to rovno do schránky.
"Kai." Započul som ženský hlas a otočil sa k dverám hotela, cez ktoré akurát prešla señora Ramos.
"Señora Ramos, videli ste Adriannu? Nemôžem ju nájsť."
"Sí, sí." Potľapkala ma po ramene a ja som sa ihneď upokojil. Takže je v poriadku, vďaka bohu.
"Kde je?"
"To je prekvapenie." Chytila sa mojej ruky a začala ma viesť preč od vchodu. "Zatiaľ mi môžeš robiť spoločnosť." Usmiala sa.
"Rád by som, ale naozaj sa s ňou potrebujem porozprávať. Je to súrne."
"Neboj sa." Kývla nad tým rukou. "Na to bude čas. Poď, poď." Ťahala ma ďalej, moja nervozita stúpajúc každou sekundou, ktorú som nestrávil vysvetľujúc všetko Adrianne.
Viem, že to nebude príjemná konverzácia, ale musím jej všetko povedať. Killian mal pravdu, nemôžeme mať vzťah založený na klamstvách.
Iba dúfam, že Adrianna pochopí prečo som to všetko robil a nebude ma nenávidieť.
*****
"Adrianna, znova ja..." Povedal som do telefónu, kde sa znova ozvala iba jej schránka. "Señora Ramos povedala, že niečo chystáš, ale naozaj sa s tebou potrebujem porozprávať. Akurát vchádzam do nášho apartmánu, počkám tu na teba." Otvoril som dvere a vošiel dnu. "Prosím, príď čo najskôr."
Po tom ako som zložil, som jej to isté napísal do správy v prípade, že by si to prečítala skôr.
"Adrianna?" Zakričal som apartmánom s maličkou nádejou, že sa tu možno skrýva, ale neozvala sa. "Do riti."
S mobilom v ruke som prešiel do spálne a zastavil sa, keď som si všimol papieru na posteli.
"Čo to dopekla?" Zamračil som sa a podišiel k posteli. Zdvihol som papier a otvoril ho. Vypadol z neho ďalší, na ktorom bolo niečo vytlačené, ale ten som nechal tak a prečítal si ten, ktorý mi ostal v ruke.
Gratulujem, pán Acker, máte čo ste chceli. Naša zmluva sa skončila. Už ma nikdy nekontaktujte.
Zbledol som v momente ako som si prečítal tie slová.
Papier som odhodil na postel a zdvihol ten druhý. Bola to zmluva o prepísaní hotelu na moje meno.
Nie.
Nie. Nie. Toto sa nedeje.
Ihneď som odomkol mobil a znova vytočil jej číslo. Ozvala sa iba jej schránka.
