Ľadový Bozk

5.Kapitola

Naokoniec som sa išla aj tak prezliecť. Na mojom oblečení som cítila kolínsku Garleyho a pri pomyslení na dnešne popoludnie ma striaslo. Nechcela som na to ani len pomyslieť, no Harryho tvár ma vracala späť. Dala som si modré šaty s krátkym rukávom a vlasy som si rozpustila. Vybalila som si tašku z korčuľovania a mohla som ísť dole.

,,Kde si bola?" Pribehol ku mne vystrašený Cody.

,,Hore. Bola som sa prezliecť." Zasmiala som sa. ,,Už ani to nemôžem?"

,,Nie!" Vybafol na mňa.

,,Kľud, čo nám niekto podpálil dom?" Vyzvedala som.

,,Niečo horšie!" Povedal vylakane.

,,Idú naši?" Vystrašila som ho, no potom som si uvedomila, že o tomto celom vedia.

,,Nie. Okolo Harryho sa motá nejaká štetka." Povedal.

,,A? Čo ja mám s ním?" Spýtala som sa prekvapene.

,,Čo máš s ním? Budúcnosť Carrie. Budúcnosť. A tak si ju musíš zachrániť." Povedal a ťahal ma za sebou krížom cez ľudí.

,,Čakaj Cody! Zastav prosím." vytrhla som sa mu zo zovretia.

,,Čo?" Otočil sa ku mne.

,,Ty ma s ním chceš dať dokopy?" Preložila som si ruky na prsiach.

,,No...." začal sa obzerať okolo a škrábať sa na zátylku.

,,Prečo?" Spýtala som sa.

,,No vieš...." bol chvíľu ticho. ,,Ááá Harry. Tu si!" Zvolal Cody nadšene. Ja som len pokrútila očami a tvárila sa ako nič. Vybrala som sa teda preč. Niekde ďaleko od brata a Harryho.

,,Sestrička...." zastavil ma Cody. Nedobrovoľne som sa otočila.

,,Áno?" Spýtala som sa ho. Zachytila som Harryho prekvapený výraz. V tom sa pustila pomalá hudba. Chlapci podišli k dievčatám a začali sa s nimi vrtieť do rytmu tejto pomalej hudby. A že párty len pre hokejistov.
Ako som sa pozerala okolo seba, Cody sa za ten čas stratil.

,,Smiem prosiť?" Spýtal sa ma Harry. Ja som sa na neho neveriacky pozrela.

,,Neviem tancovať." Zaklamala som.

,,Ale vieš." Pozrel sa na fotku visiacu na stene vedľa nás.

,,Tanec na ľade je úplne niečo iné ako toto." Ukázala som na chalana zvierajúceho v náručí svoje dievča.

,,Poď, ani ja to neviem." Zasmial sa. Ponúkol mi ruku a ja som sa jej po dlhom uvažovaní chopila. Harry ma chytil za boky a ja jeho zase okolo krku. Jemne sme prestupovali z nohy na nohu a pozerali sme sa jeden druhému do očí.

,,Prečo si sa prezliekla?" Spýtal sa.

,,Lebo som sa ti nepáčila." Zasmiala som sa. ,,Ale nie. Zlý deň a to oblečenie mi všetko pripomínalo." Povedala som skleslo.

,,Garley?" Spýtal sa. Ja som len prikývla.

,,Je to už v pohode nie?" Spýtal sa a zdvihol mi hlavu hore.

,,Hej. Neviem čo by sa stalo, kebyže tam nie si." Usmiala som sa na neho.

,,Takto vyzeráš dobre. S rozpustenými vlasmi vyzeráš úplne inak. Zasrtčil mi pramienok za ucho. Pomaly sa začal ku mne približovať.

,,Áno!" Vykríkol mne známi hlas. Cody.

,,Áno! Áno! Áno!" Kričal ďalej. Ja som sa len obzrela a zbadala som ho ležať na zemi pri gauči, kde sme s Harrym tancovali.

,,Cody?" Spýtala som sa ho.

,,Ehm....." zaváhal na chvíľu. ,,Našiel som baterku." Povedal a vyceril zuby. Ten blbec môj brat nás sledoval. Pozrela som sa na Harryho, usmiala sa a odišla do izby.