Ľadový Bozk

42.Kapitola

,,Čo tu chceš?!" Spýtala som sa ho.

,,Počul som, že si doma. Chcel som vedieť či si v pohode." Pokúsil sa o úsmev, no ja som mu to nezožrala. Naďalej zom sa tvárila vážne.

,,Veľmi vtipné, čo tu teda chceš?"

,,Prišiel som sa ti ospravedlniť."

,,Haha! A to ti mám akože uveriť. Dobre som sa zasmiala, ale teraz vážne...."

,,Naozaj. Carrie ja...."

,,Zlatko, kto je tam? Poď už sem." Volala na mňa mama.

,,Hneď len niečo vybavím." Zakričala som naspäť a vrátila som sa k Jakeovi.

,,Ako môžeš mať takú drzosť sa tu objaviť pri dverách môjho domu?! Vypadni!"

,,Carrie dokážeš mi odpustiť? Môžme začať odznova, ty ja. Na všetko zabudneme. Bude to ako predtým. Ja ťa stále milujem. Vráť sa ku mne Carrie, prosím."

,,Ty toto nemôžeš myslieť vážne?! Akože naozaj ty chceš odo mňa aby som sa k tebe vrátila po tom čo si mi spravil??? Ako nechutne si ma zradil? Vieš čím všetkým som si prešla za ten čas čo som bola u Garleyho? Len kvôli tvojím sprostým peniazom? S takýmito vecami na mňa nechoď!"

,,Takže to znamená..."

,,Čo tu ty robíš!" Vtrhol do debaty Harry. Prišiel zo zadu a keď uvidel Jakea, pritisol si ma bližšie k nemu. Jeho ruka bola okolo môjho pása a ťahala si ma k sebe.

,,Nie. Nikdy!" Odpovedala som. Jake plakal. Po dlhom čase som ho videla znovu plakať. Naposledy to bolo keď mu auto zrazilo morča, s ktorým sme boli na prechádzke pred desiatimi rokmi.

,,Chápem. Ublížil som ti a ty si teraz šťastná." Zadíval sa na Harryho. ,,Snáď ti znova neublíži." Pozrel sa na mňa, usmial sa a odišiel.

,,Aby som ja neublížil tebe za to čo si jej spravil!" Zakričal Harry na Jakea. V tom sa skrčil chytil si jednou rukou brucho tam kde mal ranu a skrivil tvár.

,,Čo je Harry?" Zohla som sa k nemu a pozrela som sa na neho.

,,Som v pohode." Vystrel sa no ja som mu neverila. Videla som na ňom, že ho to bolí.

,,Harry mal by si..."

Usmial sa ,,Ideme za vašimi. To o Jakeovi by sme im nemuseli hovoriť." Kývla som hlavou a šli sme do obývačky.

,,Kto to bol?" Spýtala sa mama. Pozrela som sa na Harryho a ten sa len usmieval. No bolestne. Teda snažil sa usmievať no nešlo to.

,,Nikto taký. Je to už vybavené a to je hlavné." Usmiala som sa. ,,Teraz chcem byť hlavne s vami." Zohla som hlavu na mamine plece a usmievala som sa.

,,Harry!" Postavil sa otec. ,,Ďakujem ti za to, že si bol stalé s našou dcérou a neopustil si ju." Podal mu ruku a potlapkal ho po chrbte.

,,Aaaaa." zapišťal Harry od bolesti. Otec sa zhrozil alebo teda skôr zľakol. Vypleštil oči a civel na neho.

,,Harry!" Ihneď som vyskočila od mami a kľakla som si k nemu. Ležal na zemi a zvýjal sa od bolesti. Začal sa potiť a ranu si držal. Vyhrnula som mu tričko a zbadala som rozleptanú kožu. Celá rano bola červená a zapálená, krv mu začala znova pomaly z nej stekať a okolo rany bol samí hnis.

,,Musíme ísť do nemocnice!" Stiahla som mu tričko a s prosbou v očiach som sa pozrela na otca.

,,Choď sa obliecť, ideme ho odviezť."

  Celú cestu autom som sedela v zadu pri ňom. Hlavu mal o mňa opretú a ja som mu hladkala vlasy. Spal. Aspoň na chvíľu. Potreboval to.
  Keď sme prišli do nemocnice hneď si ho do rúk vzali lekári. Vraveli, že má otravu krvi. Ten prípravok, ktorým mu Theo leptal ranu mu to ešte zhoršil. Výsledky sa ukázali až teraz. Bol na sále. Dezinfikovali mu celú renu na bruchu aj všetko čo bolo chytené vo vnútri. Zašili mu to.
Po asi troch hodinách vyšiel doktor zo sály. Otec nám bol po čaje a ja s mamou sme zatiaľ čakali na výsledok.

,,Rodina Harryho Stevensona?" Zvolal doktor. Okamžite sme sa postavili a šli sme k nemu.  ,,Ste rodina?" Opýtal sa doktor.

,,Nie zvolala mama."

,,Tak potom vám nemôžem poskytnúť informácie. Myslíte, že by ste mohli zavolať jeho rodinu? Mamu alebo otca?" Spýtal sa doktor. O nikom som nevedela. Nikdy mi nerozprával o jeho rodine.

,,Ja som priateľka." Ozvala som sa po chvíli. Doktor sa na mňa trochu neveriacky zadíval no potom spustil: ,, Chlapec je po operácii a je v poriadku. Zatiaľ. Operácia sa podarila, všetky orgány čo boli v nebezpečenstve sú už v poriadku, no chýba jedna jediná vec. Transplantácia krvi. Ak sa krv včas netransplantuje je možné že chlapec čoskoro zomrie." Och bože. Vštko je kvôli mne. Ak sa mu niečo stane, tak si to nikdy neodpustím.

,,O aký tip krvnej skupiny ide?" Spýtala sa mama. Pozrela som sa na ňu s údivom.

,,B negativ. A keďže túto krv nemá veľa ľudí, potrebuje sa čo najrýchlejšie darca, pretože naše zásoby nestačia na celý preplach tela."

,,Ďakujem zatiaĺ." Mama sa usmiala a šli sme si naspäť sadnúť.

,,Čo teraz?"

,,Mám krvnú skupinu B, ale nie som si istá či negativ alebo pozitiv. Vyskúšala by som ísť na testy a ak by sa zhodla moja krv s chlapcovou, tak by som mu ju darovala." Pozerala som sa na mamu so slzami v očiach.

,,To by si naozaj spravila?"

,,Áno. Zachranil mi dcéru. Aj jeho musí niekto zachrániť."

,,Ďakujem mami." Mama sa len usmiala. Nič nepovedala, až po chvíli.

,,Idem za doktorom aby mi čo najrýchlejšie spravili testy. Počkaj ma tu."

,,Pôjdem zatiaľ za ním. Už by mal byť na izbe." Mama sa usmiala a šla za doktorom. Ja som šla za Harrym.
  Dlho som sa neodvážila vstúpiť do izby, až po chvíli. Do žíl mu stekala infúzia s krvou. Ležal a bol napojený na prístroje.

,,Za všetko toto môžem ja." Šepla som. ,,Prepáč mi, nechcela som." Sadla som si k nemu a dívala som sa na neho. Aj takto bol stále krásny. A usmieval sa. Chytila som ho za ruku a hladila som mu prsty.

,,Život je tak nespravodlivý. Berie ti všetko čo máš rád. Ale ty neodídeš. Nájdem ti darcu to ti sľubujem. Neprestanem hľadať kým niekoho nenájdem, lebo ty si nezaslúžiš zomrieť Harry. Počuješ ma?" Plakala som. Nemôžem si dovoliť prísť o neho. Nemôžem dovoliť nikomu mi ho zobrať! Musím mu oplatiť všetko čo pre mňa spravil..... slzy mi stekajú po lícach. Neviem to zastaviť.

,,Vieš dlho som si to nechcela pripustiť. Stále som ťa mala rada. A mám. Najmä po tom ako si mi ukázal kto naozaj si. Bojoval si za mňa a bol si stále so mnou. Keď som ťa najviac potreboval, tak si bol pri mne." Jeho ruka sa pohla. Silno sa nadýchol. Najskôr som si myslela, že sa mi to len zdá, no keď sa to zopakovalo, vystrelila z izby a bežala som za doktorom. Na chodbe bol mierny rozruch. Lekári kričali jeden cez druhého.

,,Mladý chlapec. Šiel cez koľajnice vo chvíli keď šiel vlak. Motorka je na šrot robitá a on..... chudák chlapec. Neprežije to. Už je aj tak polomŕtvy, no má krvácanie do mozgu, každú chvíľu odíde." Počúvala som doktorov ako sa rozprávajú, keď viezli zohavené telo na ležadle. Bol tam Jake. To Jake je ten chlapec z motorky. Všetko je v háji. Celý deň, týždeň, celý život.

,,Co sa deje srdiečko?" Pribehla mama. Ja som sa nezmohla ani na slovo.  ,,Čo sa deje? Niečo s Harrym?" Vrtela som hlavou. ,, Tak o čo ide?"

,,Jake..... on....umiera." rozplakala som sa. Ja viem, to čo mi spravil je neodpustiteľné, no mala som ho rada pred tým všetkým.

,,Poď sem zlatko." Objala ma mama a ja som len plakala. Všetko sa na mňa sypalo priveĺkou rýchlosťou.

,, Pani Benettová." Zvolal lekár. Mama poslušne pribehla a ja som šla kúsok za ňou. ,,Chlapcova krv nie je zhodná s vašou. Nie ste vhodný darca." Ďalší úder. Omnoho silnejší, čo teraz? Nemôžem si dovoliť prísť o ďalšieho človeka.

,,A čo ja?"

,,To nie dcérka, je to priveľa krvi a ty...."snažila sa ma zastaviť mama.

,,Treba vyskúšať všetko." Pozrel sa na mamu doktor a odobral sa do ordinácie. Ja som ho len nasledovala. Dostala som novú nádej. Utrela som si oči od sĺz a myslela som len na jedno. Na Harryho!

Hey guys! Nová kapitola is there!!!! :3 snáď sa páčila. Je trošku dlhšia ako býva, ale tak trošku som sa rozpísala. Do komentu mi môžte napisať názor.
Xoxo
diuska01