Ľadový Bozk

43. Kapitola

  Už sú to dve hodiny. Mamine výsledky boli takmer okamžite a moje už skúmajú dve hodiny. Naozaj. Mali by si pohnúť. Teraz ide o hodiny, možno minúty života Harryho.
Stále nič, nikto nevychádza z ordinácie. Sú tam zavretí asi piati lekári a skúmajú tam MOJU krv! Miestami ľutujem, že mi niečo takéto napadlo, no potom si spomeniem na neho.
  Za ten čas čo tu čakám som sa už stihla stretnút s Jakeovou mamou zoči-voči. Bola celá uplakaná. Ani sa jej nečudujem, veď jej zomrel syn, ale na mňa sa pozerala pohľadom, akoby som za to mohla. Napadlo mi či vôbec vedela čo sa stalo? Či sa jej o tom zmienil alebo jej to aspoň nejako naznačil, no z jej pohľadu súdim, že nie.

,,To ty za to môžeš!" Plakala a mala medzi mnou dostatočný odstup. ,,Keby bol nešiel za tebou, nič by sa nestalo!" Vrhala naďelej na mňa vražedné pohľady. Nemohla som to počúvať, odišla som na čerstvý vzduch.
Vyšla som von z budovy a oprela som sa o zábradlie.

,,Carrie?" Začula som za sebou známy hlas. Cody! Srdce mi od radosti poskočilo. Zvrtla som sa a rozbehla som sa k nemu. Objala som ho tak pevne, že som ho už nikdy nechcela pustiť.

,,Čo- čo tu robíš? Nemal by si byť v nemocnici?" Vravela som cez slzy.

,,Práve ma pustili. Šiel som domov a našiel som odkaz od otca na stole. Zľakol som sa, že sa niekomu niečo stalo, tak som dobehol. Som rád, že to nie si ty." Odtisol si ma od seba, preneral si ma od hlavy po päty a znova ma objal. ,,Tak si mi chýbala. Vynil som sa za to, že som tomu nijako nezabránil, som nanič brat."

,,Prosím ťa Cody, zachoval si sa najlepšie ako si vedel. Vďaka tebe som tu! Niet teba a Harryho..." pri jeho mene sa mi znova tiskli slzy do očí.

,,Ozaj, kde je Harry?" Odtiahol sa odo mňa. Usmieval sa. Oni dvaja boli ako bratia. Dvaja strelení bratia. Pozrela som sa na neho a rozplakala som sa. ,,Čo sa stalo? Prečo plačeš?"

,,Vieš.... to...... to on je tu......" habkala som. Na viac som sa nezmohla. Zadívala som sa do zeme no všimla som si niečo v Codyho rukách. ,,Čo to máš v ruke?" Spýtala som sa ho.

,,Ehm.... to je pre teba. Neviem od koho. Meno tu nie je, ale patrí to tebe." Usmial sa a podal mi obálku. ,,Idem za mamou a otcom. Budeš v pohode?"
Kývla som len hlavou a on odišiel.
  Pozrela som sa poriadne na obálku. Bola starostlivo zalepená, ale trochu mokrá. Otvorila som ju a sadla som si na lavičku vedľa. Odlepila som vrch a roztvorila papier. To písmo som poznala. Patrilo Jakeovi.

,,Carrie rýchlo sem bež! Už majú lekái tvoje výsledky!" Vybehla von zadychčaná mama. Obálku som zložila a schovala do vrecka. Rozbehla som sa za mamou. Už prišiel ten čas.

Hello! Miláčikovia, tak tento víkend tu máme poslednú kapitolku, ďalšia bude možno v priebehu týždňa, celé to bude záležať na škole, takže držte palce.
Ďakujem za každé vzhliadnutie, vote a koment. Milujem vás a ďakujem vám za všetko. Máme okolo 34,5K videní a sme #6 in Romance, takže som vám neskutočne povďačná♡♡♡
Love ya all♡♡
diuska01