Ľadový Bozk

37.Kapitola

Venujem: klara41487 za to, že je to proste zlatíčko, ktoré mi vie vždy zlepšiť deň svojimi komentármi♡

Ležala som Harrymu otočená chrbtom. V rýchlosti som sa na neho otočila, tak aby to nevidel. Sedel na zemi pri stene a ťažko dýchal. Bol celý spotený a mal zatvorené oči. Neviem čo mu je, no mne je to jedno. Nezaujímam sa už o neho..... no nedá mi to. Vyzerá fakt zle.

,,Ehm Harry?" Neodpovedal mi. Oči silno žmúril a dýchal cez zaťaté zuby. Chvíľu som si myslela, že je to len zlý sen, no potom keď som si všimla veľký červený fľak presvitajúci cez jeho tričko zhrozila som sa. Úplne som zabudla na to, že je zranený.
Postavila som sa a prišla som k nemu.

,,Harry.." zašepkala som jeho meno ale neotvoril oči. Chytila som mu čelo rukou. Bolo úplne horúce. Ovladla ma panika. Nevedela som čo robiť, no nemohla som to nechať len tak.

,,Harry vstaň!" Začal som ním mykať. Pomaly otváral oči. ,,Harry počúvaj ma," začala som ,,nemôžeš teraz spať, je ti to jasné?" Oči sa mu začali znova zatvárať a hlava mu padala nabok. ,,Harry, pozri sa na mňa!" Jemne som mu fackala líce no stále nič. Bála som sa. Postavila som sa a bežala som k dverám. Začala som na ne trieskať a kričala som z plného hrdla. No dlhší čas sa nikto neozýval, až potom som začula kroky. Kroky smerujúce dole schodmi. Na chvíľu som sa upokojila. Počula som otočenie kľúča v zámke. Odstúpila som od dverí.

,,Čo vreštíš?!" Zvrieskol na mňa Theo.

,,Harry.... Harrymu niečo je...ja...on... on má horučku. A potom.... potom tá rana." Vykoktala som zo seba.

,,A čo ja s tým?"

,,Pomôž mu! To ty si za to zodpovedný."

,,A? Je to moja vina, že sa chcel zahrať na superhrdinu? To ja som ho sem nevolal. Rieš si to ako chceš." Otočil sa a smeroval ku dverám.

,,Stoj!" Zvrieskla som a postavila som sa pred dvere.

,,O čo sa tu akože pokúšaš?!"

,,Prosím pomôž mu, aspoň sa na to pozri, aby som vedela ako je na tom." Pozrela som sa na neho so slzamy v očiach. Prevrátil očami a šiel k Harrymu. Vydýchla som si.
  Kľakol si na zem a vyhrnul mu tričko. Poriadne si to obzeral z každej strany a potom mu tričko spustil.

,,Tak čo?"

,,Nie som lekár, takže...."

,,Ako to vyzerá? Je to moc zlé?"

,,Pozri sa na to sama, veď to je tvoj frajer."

,,Nie je to môj frajer." Zareagovala som.  ,,Prosím ťa Theo! Prečo robíš okolo toho také okolky? Nemôžeš mi to normálne povedať?"

,,Je to zapalené. Si spokojná?" Otočil a šiel k dverám.

,,A  čo mám akože teraz robiť? Nemáš nejaké tabletky alebo aspoň čisté oblečenie? Alebo aspoň do sprchy, aby išiel. Nech si umyje všetkú špinu z tela."

,,Vieš o tom, že to čo od mňa žiadaš je priveľa? A na to, že to nie je tvoj frajer mu chceš až moc pomôcť." Zasmial za a striedavým pohľadom sa pozeral raz na mňa a potom na Harryho.

,,Je to môj priateľ a tým treba pomáhať. Nezáleží na tom ako dobre ho poznám, koľko toho sme spolu zažili a čo všetko sme prekonali, no len kvoli tomu, že sem prišiel, aby mi pomohol, nemôže teraz zomrieť na otravu krvi...." pozerala som sa mu do očí a sledovala som ako ho z vnútra zožiera to, čo práve robí.

,,Počkaj tu! Zbehnem hore po nejaký liek na upokojenie a zoberiem vás do kúpeľne." Od radosti mi poskočilo srdce a hodila som sa na zem k Harrymu. Oprela som si hlavu o jeho rameno a privrela som na chvíľu oči.

 
  ,,Tu máš, zapi to a choď sa postaviť k dverám." Zobudil ma Theo a pred mojou hlavou držal svetlunko-ružovú tabletku. Vzala som si ju, ale neplánovala som ju jesť. Bohvie čo za svinstvo sa mi to snaží dať. Ruku bez tabletky som zdvihla k ústam a zahrala som, že som si ju dala. Ruku, v ktorej som mala tabletku som zastrčila do vrecka nohavíc. Nevedela som aké účinky bude mať tabletka, no budem sa snažiť byť ukludnená a mierne unavená.
O Harryho sa postaral Theo, postavil ho na nohy a vzal ho pod pazuchu.

,,Chyť ho z druhej strany!" Prikázal mi a ja som šla k nemu.

,,Carrie... čo sa to deje?" Počula som šepot pri mojom uchu. Bol to Harry. Opieral sa o mňa hlavou, čo mi situáciu nezlahčovalo, pretože väčšina jeho váhy bola skôr na mne ako na Theovi. Theo otvoril dvere a ja som konečne videla niečo  iné, ako túto miestnosť.

,,Pšššt..." utíšila som ho, pretože sa mi v hlave práve zrodil plán.

Ladies and gentleman zablahoželajte mi prosím, že som konečne vydala kapitolu😂. Veľmi ma mrzí, že vyšla až teraz, ale po:
1.nemala som napády
2.nemala som čas
3.bola tu škola
4.zdravotné problémy
Ale tak, aj napriek sľubom, ktoré som nedodržala som kapitolu vydala, tak dúfam, že sa vám páčila❤
diuska01