Ľadový Bozk

21.Kapitola

Jake sa so mnou celý deň nebavil. Nevedela som čo mu povedať. Áno pokašlala som to na plnej čiare, ale nech ma pochopí.

,,Carrie, rozmýšľal som a mohli by sme niekam zájsť, keď už sme tu. Pozeral som niečo v okolí hotela a tak mi napadlo, že by sme mohli ísť do divadla. Odtiaľto je to 6 minút pešo, takže nič strašné. Čo na to vravíš?"

,,Dobre."

,,Naozaj?"

,,Hej, dobre. Veď na čo sme tu? Aby sme tu hnili v hoteli a nikam nešli? Ideme!" Zahlásila som, na čo som sa otočila a nasmerovala som si to rovno do izby.
Prišla som k posteli, kde som mala na zemi položený kufor. Kľakla som si k nemu a otvorila som ho dokorán. Začala som si vyťahovať veci a vzápätí som ich hodila na posteľ.

,,Nie.... nie.... nie.... nevhodné....... moc nóbl.....strašné....." hádzala som na posteľ veci jednu za druhou. Akože naozaj si nemám čo obliecť do divadla?
Sedela som len tak vedľa otvoreného kufra a rozmýšľala som, čo spraviť. Našla som dvojo šiat čo by mohli byť do divadla, ale nevedela som sa rozhodnúť, že ktoré chcem. Tmavo modré s dlým rukávom, alebo biele s krátkym?

,,Carrie, môžem na chvíľu?" Ozval sa spoza dverí Jakeov hlas.

,,Poď ďalej."

,,Ja len, že o dvadsať minút začína predstavenie, takže by sme si mali švihnúť."

,,O desať minút na recepcii." Povedala som mu. On len kývol hlavou a šiel dole. Počula som už len buchnúť dvere.
Takže na vymýšľanie nemám čas! Vezmem si tie tmavé šaty a hotovo! (Obrázok hore⬆) Rýchlo som ich obliekla a vlasy som si učesala. Zbehla som rýchlo dole.
Tentokrát na recepcii nebola hentá krava. Mala zrejme voľno po včerajšej nočnej. Našťastie. Jake sedel na kresle pri dverách a keď ma zbadal ihneď sa postavil.

,,Wau!" Žasol.

,,Ale prosím ťa! Poď ideme, lebo nestihneme." Nastavil ruku a ja som sa jej po chvíli váhania chytila. Mal ju ľadovú a bledú.

,,Na aké predstavenie ideme?"

,,Na starú dobrú klasiku. Rómeo a Júlia." Nikdy som to nevidela. Viem o čom to je. Dve rodiny, ktoré majú spory a ich deti sa navzájom do seba zaľúbia a potom zomrú. No nič viac.

,,Jupííí!" Zvískla som od nadšenia.

,,Ty sa tešíš?"

,,V živote som to nevidela, iba som niečo o tom počula. Vždy som to chcela vidieť." Usmievala som sa od ucha k uchu. A on so mnou.

,,Výborne, takže som trafil!" Zasmial sa a ja spolu s ním.
Ruka v ruke sme kráčali do divadla. Bolo kúsok od hotela, takže sme to stihli presne včas. Jake kúpil lístky a sli sme rovno do sály. Sedele sme v strednom rade, niekde na pravej strane. Svetlá sa zhasli a opona sa roztiahla.

,,Už to začína!" Pomrvila som sa na sedadle a položila som si ruku na operadlo.

,, Rómeo, Rómeo, prečo si Rómeo? Ach, zapri otca, odriekni sa mena. A či, ak nechceš prisahaj, mi lásku a prestanem byť Capulettiova."
Vravela herečka stojaca na balkóniku, pod ktorým v kríkoch stál Romeo.
Vyznali si lásku a dohodli sa, źe na ďalší deň sa vezmú.
Celá napätá sledujem udalosti, ktoré sa tam dejú. Pozerám sa na hercov stvárňujúcich Romea a Júliu. Sledujem silu ich lásky.

Predstavenie sa pomaly končí. Júlia leží v rodinnom hrobe "mŕtva". Vzala si liek, ktorý z nej spravil mŕtvu. Objavuje sa tam aj Romeo, ktorý nevie o žiadnom pláne. A tak sa otrávi jedom, lebo si nevie predstaviť život bez Júlie. V tej chvíli ma Jake chytí za ruku. Zmeraviem. Neviem čo mám urobiť. Moja doteraz uvoľnená ruka stisne tú Jakeovu a zostane v jeho zovretí. Zazriem jeho úsmev.
Júlia sa zobúdza a plače. Vidí pred sebou mŕtveho Romea, vezme si jeho dýku a zapichne si ju do brucha.
Rodiny sa uzmierili a opona padla. Ľudia začali vstávať, len ja som ostala sedieť.

,,Ideš?" Spýtal sa ma Jake.

,,Áno, jasné." Potriasla som hlavou a postavila som sa. Pred divadlom ma zastavil Jake a postavil sa predo mňa. Nevedela som, čo si myslieť. Možno mi chce len napraviť náhrdelník, ktorý sa mi pretočil, alebo ma chcel upozorniť na strapaté vlasy.

,,Carrie..... chcem ti len povedať, žo so mnou je to ako s Romeom." Začal.

,,Ako to myslíš?" Usmiala som sa.

,,Už je to dávno čo sme sa stretli. Boli sme len deti, no od prvého okamihu čo som ťa videl, som sa do teba zamiloval. Milujem ťa tak strašne moc, že by som bol ochotný za teba zomrieť. Pre tvoje šťastie som ochotný spraviť čokoľvek, dokonca ťa prenechať aj niekomu inému. Chápem ak ešte niečo cítiš k Harrymu a chápem aj to ak sa rozhodneš pre neho."

,,Jake..."

,,Carrie to je v pohode, ja to chápem. Ja..."

,,Už buď ticho ty môj hlupáčik a poď sem." Chytila som ho za hlavu a pobozkala som ho. Nežne a snažila som sa tomu bozku dať všetko čo tam má byť.

Čaukiiii milášikovia❤❤ tak ďalšia kapitola po dlhšej dobe, dúfam, že sa páčila. Vyjadrite sa voteom alebo aj komentárom. Za všecičko ďakujeem.
diuska01