Vzal ma do najlepšej pizzerie v akej som kedy bola. Poriadne sme sa najedli a hlavne nasmiali.
,,Pamätáš si na oslavu tvojich šiestych narodenín?" Spýtal sa so smiechon Jake.
,,Ako by som mohla zabudnúť. Nie každý mi na narodeniny donesie mravce..." zasmiala som sa. ,,Moja mama vtedy skoro dostala infarkt, keď sa nám rozliezli po celej kuchyni."
,,Vieš aké ťažké ich bolo chytiť?" Povedal na chvíľu vážne no potom sa začal smiať.
,,Viem si predstaviť." Prekrížila som si ruky na hrudi. ,,No bolo dosť ťažké sa ich zbaviť z kuchyne."
,,Váš účet." Zastavil sa pri našom stole čašník. Modrooký s vyholenou hlavou a mužnou postavou. Jake vytiahol peňaženku a ja tiež.
,,Carrie... dnešný večer je na mňa!" Povedal mi s úsmevom na tvári.
,,Ale...." začala som, no potom som si zahryzla do jazyka. Jake zaplatil a my sme sa pobrali domov.
,,Nemusel si." Povedala som mu, keď som si zapínala pás v aute.
,,Máš pravdu, nemusel som. Ale ja som chcel." Usmial sa a pozeral sa na mňa. A ja na neho. A on na mňa. A ja na neho....... takto to bolo asi takých päť minút a potom som odvrátila zrak.
,,Takže mám ťa odviesť domov, alebo ti mám ešte niekde zastaviť?" Spýtal sa po chvíli odmlky.
,,Domov prosím." Usmiala som sa a pozerala sa v smere jazdy. Musím to zastaviť skôr, ako sa niečo stane. Nemôžem sa znova zamilovať. Nie teraz!
Jake ma vyhodil doma a rozlúčili sme sa objatím.
Keď som došla domov, tak naši už spali. Trošku som sa musela zdržať.... Išla som do kuchyne, kde som si napustila plný pohár studenej vody. Sadla som si za barový pult a vypila som v pokoji celý pohár. Pozerala som sa do tmy predomnou a myslela na dnešok. Na celý večer, ktorý som strávila s Jakeom. Pri každom pomyslení na neho, na jeho úsmev a hlas mi začali poletovať motýliky v bruchu (určite to každá z vás dobre poznáte). Už som necítila k nemu, len také to kamarátske puto. Puto malých detí, čo sa spolu hrali na pieskovisku, naháňali sa a robili neplechu. Cítila som k nemu niečo viac. Niečo viac ako kamarátsvo. No bála som sa. Bála som sa opovrhnutia a ďalšieho sklamania.
Dopila som vodu a šla som do izby. Na schodoch mi cinkol mobil, na čo som sa strhla tak, že som skoro spadla zo schodov. Vypla som si zvuk a rýchlo som vbehla do izby. Svetlo som nechala zhasnuté a hodila som sa na posteľ.JAKE: mám návrh :)
JA: aký?? :DD
JAKE: nechaj sa prekvapiť, len potrebujem, aby si sa zbalila na pár dní :3
JA: načo? My niekam ideme?
JAKE: to je prekvapenie. Len sa zbal a zajtra ma počkaj o desiatej už pripravená. Dojdem po teba :))O čo mu ide? Usmievala som sa do mobilu ako taký debil.
JA: No ja nikam ísť nemôžem. Musím sa sústrediť na prípravu na majstrovstvá. A ešte k tomu mám školu.
JAKE: neboj sa, ja mám všetko vymyslené. Spoľahni sa.
JA: a čo naši?
JAKE: o tých sa postarám, nemusíš sa báť :D
JA: no oni si sú dosť ťažký oriešok, najmä otec ;)
JAKE: hovorím, ze to máš nechať na mňa. Ja to zvládnem. A už bež spať princezná, zajtra ťa čaká šialený deň.Zaujímalo by ma čo také, keď sa mám zbaliť na niekoľko dní. Sama som zvedavá. Vypla som mobil, išla som k dverám a zapla som svetlo.
,,Kde si toľko bola?" Ozval sa hlas spoza mňa.
,,Bože Cody! Vystrašil si ma."
,,Neodpovedala si mi."
,,Bola som vonku, čo ťa to zaujíma?"
,,S Jakeom?"
,,Čo som na nejakom policajnom výsluchu?" Spýtal som sa Codyho mierne naštvane, už ma unavovali tie jeho priblblé otázky.
,,No bola si s ním?"
,,A čo je na tom ak hej?" Vyštekla som na neho.
,,Nezabudla si na niečo, alebo skôr na niekoho?" Hneď som vedela kam tým mieri. K Harrymu.
,,Nie nezabudla. Ale tebe to môže byť jedno, je to moja vec! A prosím, chcem ísť spať." Postavila som sa ku dverám, otvorila som ich a Cody vyšiel so slovami: ,, Len ťa prosím, aby si nespravila nejakú blbosť. Nechcem o teba prísť."
Ahojte moji krásny♡♡ ako sa máme? Dúfam, že si užívate prázdniny. Po dlhšej dobe som dala už konečne časť. Nebudem sa vyhovárať na to, že som nemala čas, lebo to nie je pravda. Práveže som ho mala veľa, ale nechcelo sa mi, tak dúfam, že sa nehneváte.
Ďakujem vám, za každú podporu, či už videním, votovaním, alebo komentovaním mojej story. Ďakujem krásne, mám vás rada♡♡♡
diuska01
YOU ARE READING
Ľadový Bozk
RomanceTakže to si ty. To dievča, ktorému som dnes zachránil život." ,,Áno to som ja." Prikývla som zahambene. Sklopila som pohľad. ,,Takže....." začal. ,,Takže čo?" Spýtala som sa ho? ,,Nepoďakuješ mi?" ,,Mala by som?" ,,Si nejaká drzá." Zasmial sa. ...